Festival na obraz filmového priemyslu

Štyridsiaty šiesty ročník Medzinárodného filmového festivalu Rotterdam (25. 1. – 5. 2.), druhý pod vedením nového riaditeľa Bera Beyera, opäť charakterizovali zmeny. Na rozdiel od vlaňajšieho MFF, keď sa väčšina úprav týkala primárne festivalovej časti, sa tentoraz organizátori zamerali na industry časť, predovšetkým na flexibilnejšie reflektovanie nových trendov nielen v samotnej tvorbe, ale i v produkcii a distribúcii a takisto v oblasti virtuálnej reality.

V hlavnej súťaži Hivos Tiger Competition sa od minulého roka vyhlasuje už iba jeden víťaz, nie traja. Tento rok získala cenu po prvý raz v histórii súťaže indická snímka – Sexy Durga. Režisér Sanal Kumar Sasidharan nakrútil svoj druhý celovečerný film bez scenára, prevažne improvizovanou formou ako roadmovie triler. V súlade so súčasným trendom umeleckých filmov, v ktorých sa rôzne kombinujú formy a štýly hranej a dokumentárnej tvorby a ktoré boli opäť výrazne zastúpené naprieč festivalovými sekciami, aj Sasidharan strieda autentické zábery s inscenovanými. V rámci prvého prístupu predstavuje zbožné uctievanie bohyne Durgy mužmi, druhou metódou vytvára latentnú atmosféru úzkosti a poukazuje na prenasledovanie protagonistky s rovnakým menom podozrievavými mužmi. Špeciálnu cenu udelila porota režisérovi Nilesovi Atallahovi za jeho druhý celovečerný film Rey. Atallah pretavuje obskúrnu historickú udalosť spojenú s dobrodruhom v sebaklame do psychedelického kaleidoskopu, kombinuje digitálne zábery s analógovými a pasáže v duchu expresionistickej hranej tvorby s „found footage“ materiálom a vytvára paralely medzi filmovým médiom a pamäťou.

Na 46. ročníku festivalu malo opäť zastúpenie aj Slovensko. V sekcii Bright Future, predstavujúcej nové talenty s osobnou víziou či štýlom, uviedla vo svetovej premiére svoj hraný debut a zároveň absolventský film Tereza Nvotová. Vo svojej Špine spracúva tabuizovanú tému cez rozprávanie o sedemnásťročnej obeti sexuálneho násilia Lene, ktorá sa vyrovnáva so svojou traumou, čo súvisí aj s pokusom o samovraždu a s hospitalizáciou na psychiatrii. Na pôdoryse príbehu o dospievaní a rodinnej drámy sledujeme neštandardnú rehabilitáciu obete a zároveň obžalobu zdravotnej starostlivosti o ľudí s podobným osudom. Druhou snímkou bol koprodukčný titul Vlk z Královských Vinohrad, posledný film režiséra českej novej vlny Jana Němca, ktorý festival uviedol v rámci najrozsiahlejšej režisérovej retrospektívy za hranicami Česka. „Na príprave retrospektívy sme pracovali už nejaký čas. Keď sme sa dozvedeli, že Jan Němec pracuje na novom filme, chceli sme z jeho tvorby predstaviť viac,“ prezradil riaditeľ festivalu Bero Beyer pre Film.sk a dodal: „Spôsob, akým neustále provokoval v súvislosti s naším vnímaním kinematografie, pričom si bol kontinuálne vedomý svojho politického a umeleckého okolia, si zaslúži väčšiu pozornosť. Preto sme si ho chceli uctiť ako režiséra, ktorý nás neprestajne vyzýva ísť o krok ďalej.“

V porovnaní s predchádzajúcim ročníkom sa festival viac zameral na zmeny vo filmovom priemysle, na ktoré má v úmysle dynamickejšie reagovať a niektoré i sám iniciovať. V rámci nových trendov v distribúcii znovu uviedol iniciatívu IFFR Live!, streamovanie vybraných festivalových filmov naprieč Európou (vrátane Slovenska), ale zaviedol i novú VoD platformu Unleashed v snahe pomáhať filmárom nachádzať nových divákov, nové trhy i distribučné stratégie. Tento rok sa v rámci koprodukčného trhu CineMart po prvý raz objavili štyri projekty určené pre virtuálnu realitu, na ktorých rozvoji chce festival participovať aj prostredníctvom partnerstva s iniciatívou VR Days. Nové postupy rozvoja, produkcie a distribúcie filmov chce festival iniciovať aj prostredníctvom platformy Propellor Film Tech Hub s ambíciou inovovať filmový priemysel.

Martin Kudláč ( filmový publicista ) 
FOTO: Špina, zdroj: BFilm

Slovenský medvedí tanec radosti

Skončil sa 67. ročník filmového festivalu Berlinale, ktorý bol pre Slovensko úspešný. Tento rok sa v sedemnástich sekciách premietlo viac ako dvesto filmov a v oficiálnom výbere festivalu sa predstavili aj tri slovenské snímky – jedna majoritná, jedna minoritná a film Masaryk je rovnocennou slovensko-českou koprodukciou. Piata loď v réžii Ivety Grófovej a film Cez kosti mŕtvych poľskej režisérky Agniezsky Holland napokon získali aj ocenenia.

Celých jedenásť dní (9. – 19. 2.) sa Berlín pýšil statusom svetovej filmovej metropoly. Davy filmových nadšencov a profesionálov zaplnili viac ako šesťdesiat premietacích sál prestížneho festivalu. Červené koberce pred Berlinale Palast čakali na kroky víťazov. A Slovensko zaznamenalo nečakane veľký úspech – dve snímky boli ocenené.

Vo svetovej premiére uviedol festival 12. februára film slovenskej režisérky Ivety Grófovej Piata loď. Ide o adaptáciu rovnomenného románu slovenskej prozaičky Moniky Kompaníkovej, ktorý vyšiel v roku 2010 a vyhral súťaž Anasoft litera. Snímka si zase okamžite po premiére získala berlínske publikum, ktoré ju ocenilo dlhým potleskom. Figurovala v sekcii Generation KPlus, kde o kvalitách filmov rozhoduje detská porota. Iveta Grófová ocenila na knižnej predlohe dvojité kódovanie, ktoré sa snažila preniesť aj do svojho filmu – ten sa tak stáva čitateľným aj pre deti, pre ktoré sú niektoré prvky ukázané viac v náznaku. Úplne iné odpovede zase vo filme či v knihe nachádzajú rodičia. Dvojité kódovanie sa v dobrom zmysle slova vyplatilo. Pri vyhlasovaní výsledkov sa všetky deti z poroty postavili pred plátno a Piatej lodi udelili Krištáľového medveďa za najlepší film. Svoje dôvody vysvetlili všetkým prítomným nasledovne: „Vybrali sme kreatívny a autentický film. Je o dvoch deťoch, ktoré si vytvoria svoj malý svet podľa vlastných pravidiel. Príbeh sa nás veľmi dotkol a hercom sme naplno uverili.“

Pre Film.sk sa na margo tohto výrazného úspechu vyjadrila režisérka Iveta Grófová: „Získanie ceny na Berlinale bolo pre mňa naozaj veľkým prekvapením. O to viac, že o hlavnej cene našej súťažnej sekcie rozhodovala výlučne detská porota. Už na premiére počas Berlinale som mala obavu, ako budú deti náš film vnímať, keďže nejde výlučne o film pre detského diváka. Prekvapilo ma, že príbeh Jarky a Kristiána vtiahol rovnako deti aj dospelých.“ Producentka Katarína Krnáčová dopĺňa: „Pre film je to ideálny začiatok smerom k medzinárodnému publiku. Už počas trvania Berlinale film vzbudil záujem medzi zástupcami ďalších festivalov a verím, že ocenenie otvorí dvere aj tam, kam by si film inak len ťažko hľadal cestu.“ S výsledným filmom bola spokojná aj autorka knižnej predlohy Monika Kompaníková.

Ďalším oceneným filmom sa na Berlinale stala novinka poľskej režisérky Agnieszky Holland Cez kosti mŕtvych, ktorá sa dostala do hlavnej súťaže. V rozsiahlej koprodukcii figurovalo s menšinovým podielom aj Slovensko. Snímka napokon získala Strieborného medveďa – Cenu Alfreda Bauera. Tá sa udeľuje celovečerným filmom, ktoré otvárajú nové perspektívy. Hrdinkou príbehu je postaršia inžinierka a amatérska astronómka Janina Duszejko. Miluje divé zvieratá a nenávidí tých, čo na ne poľujú pre potešenie. Príbeh filmu vznikol na motívy knihy poľskej spisovateľky Olgy Tokarczuk. Na festivalový triumf snímky Cez kosti mŕtvych reaguje slovenský koproducent Jakub Viktorín: „Som veľmi rád, že som mohol pracovať na takomto veľkom projekte a s takým profesionálnym a kvalitným štábom. A som takisto rád, že práca celého tímu okolo Agnieszky bola aj ocenená.“ Zlatého medveďa za najlepší film získal v hlavnej súťaži maďarský titul Testről és lélekről režisérky Ildikó Enyedi (mimochodom, hlavnú úlohu v ňom stvárnila Slovenka pôsobiaca v Maďarsku Alexandra Borbély).

Spomenúť treba aj slovensko-český film Masaryk režiséra Juliusa Ševčíka, ktorý festival uviedol v sekcii Berlinale Special, zameranej na mimoriadne filmové diela a pocty významným osobnostiam. Vo vedľajších úlohách snímky účinkujú aj slovenské herečky Zuzana Kronerová a Emília Vášáryová a herci Ján Greššo a Ady Hajdu. Za kamerou stál Martin Štrba.

Na festivale prebiehal aj medzinárodný filmový trh European Film Market (EFM), kde sa už po dvanásty raz predstavila slovenská kinematografia v prezentačnom stánku. Túto prezentáciu zabezpečuje Slovenský filmový ústav a riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka v tejto súvislosti povedal: „Spolu s kolegami z Českého filmového centra a Slovinského filmového centra sme mali v srdci EFM, v Martin Gropius Bau, spoločný stánok Central European Cinema, kde nebola núdza o záujemcov o našu kinematografiu, a to nielen v prípade filmov, ktoré boli v oficiálnom programe festivalu. Stánok navštívilo mnoho zástupcov medzinárodných festivalov a informovali sa o našich filmoch. Okolo Piatej lode bol už od začiatku festivalu a filmového trhu cítiť veľmi pozitívny ruch, ktorý sa nakoniec potvrdil tým, že vo svojej sekcii vyhrala. Film Cez kosti mŕtvych si zase z hlavnej súťaže odniesol Strieborného medveďa. Takže Berlinale a EFM 2017 znamenali pre slovenský film veľmi pozitívny začiatok roka.“

Na berlínskom festivale počas East European Brunch, ktorý organizuje Filmový festival Cottbus a koprodukčná platforma Connecting Cottbus, navyše získala študentka produkcie na VŠMU v Bratislave Radka Babincová cenu v podobe štipendia 4 500 eur od nemeckej spoločnosti GWFF. Štipendium umožňuje držiteľke účasť na zahraničnom vzdelávacom programe na jednej z elitných európskych alebo amerických univerzít podľa jej vlastného výberu.

Tohtoročný festival Berlinale naznačil, že pre slovenskú kinematografiu nastáva silný rok.

Barbora Gvozdjáková ( absolventka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )
FOTO: Benjamin Cölle, Ali Ghandtschi