Martin Korčok

vedúci Múzea holokaustu v Seredi

Obchod na korze je pre mňa jedným z nezabudnuteľných filmov. Scenár k nemu napísal Ladislav Grosman, človek s veľkým srdcom a charakterom. Keď som sa jeho manželky Edity Grosmanovej opýtal, ako by opísala svojho manžela, povedala mi: „Patrila som medzi dievčatá, ktoré deportovali prvým transportom do Osvienčimu dňa 25. marca 1942. Prežila som, ale ochorela na tuberkulózu kostí. Po vojne ma museli operovať. Lekár povedal, že už nikdy neohnem koleno. Keď som sa pýtala manžela: ,Lacko, nevadí ti, že budem krívať?’, on mi odpovedal: ,Dôležité je, aby ti duša nekrívala.’ To bol Laco Grosman.“ Svoj charakter preniesol aj do spomínaného filmu, ktorý nastavuje zrkadlo slovenskej spoločnosti v ťažkých vojnových časoch. Môj srdcový vzťah k filmu Obchod na korze umocňuje aj skutočnosť, že jednu z hlavných úloh stvárnil velikán česko-slovenskej kinematografie Jozef Kroner. Som presvedčený, že ak by hovoril po anglicky, podmaní si Hollywood. Na druhej strane, k životu patrí aj smiech a zábava. Ako sa vraví, nielen chlebom je človek živý. Túto časť nášho života vypĺňajú aj komédie. Bratia Česi sú v tomto žánri majstri, ale i na Slovensku sa nájde pár kultových titulov. A medzi také radím komédiu Juraja Jakubiska Nevera po slovensky. Čaro filmu spočíva podľa mňa v tom, že ak by sme sa ocitli v situácii hlavných hrdinov, poriadne by nám to skomplikovalo život, no ak sa v nej ocitne niekto iný, je o zábavu postarané. Veď už klasik povedal, že najväčšia radosť človeka je škodoradosť. Pokiaľ to platí len vo vzťahu k deju filmu, je neškodná.