Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969
Václav Macek, Jelena Paštéková

(FOTOFO, Slovenský filmový ústav, 2016, 624 strán, viaz.)

Komplexná, systematická a erudovaná analýza histórie slovenskej kinematografie sa pri prvom vydaní pred dvadsiatimi rokmi stretla s mimoriadnym ohlasom. Teraz sa vracia v dvojnásobne rozšírenej, graficky príťažlivej dvojdielnej podobe (pripravovaný druhý zväzok bude venovaný obdobiu od roku 1970 po súčasnosť), s využitím nápaditého, sčasti farebného obrazového sprievodu. Autorská dvojica sa neuspokojila s drobnými úpravami a prebádaním pribudnutého úseku dejín, ale využila aj nové skúmanie v archívoch a novovzniknuté interpretačné a pamätnícke zdroje. Vedecký a spoločenský význam faktograficky a analyzačne bohatej publikácie umocňuje jej hodnotovo hierarchická stavba. Výskum zaznamenáva popri tvorbe filmových diel, štýlových premenách a charakteristikách vkladov najvýraznejších osobností aj technické podmienky, distribučné praktiky, mediálnu reflexiu, pozíciu filmového školstva a medzinárodné vplyvy. Prvý diel je výrazne rozčlenený rokmi 1918, 1938, 1948, 1955, 1962 a 1969 ako medzníkmi s transparentným dosahom na ciele, hodnoty a úskalia tvorby.

Ráno sa zobudím a nie som mŕtvy (rozhovory o láske a sexe, o bohu a smrti, ale aj o Trumpovi a populačnej explózii)
Iris Kopcsayová – Pavel Branko

(Marenčin PT v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, 2016, 256 strán, viaz.)

Pavel Branko ako popredná osobnosť slovenskej filmovej kritiky, ale aj muž s pozoruhodným osudom, humánne založeným naturelom a briskne vyprofilovaným kritickým úsudkom zaujal Iris Kopcsayovú, keď s ním pred desiatimi rokmi pripravovala novinárske rozhovory. A tak neskôr iniciovala vznik filmu Hrdina našich čias v réžii Zuzany Piussi, kde bol Branko protagonistom, a po ďalšom novinárskom rozhovore, pripomenutom v dodatku knihy, už vznikol obsiahlejší a tematicky košatejší knižný záznam odpovedí. Zvádzal k nemu aj Brankov všeobecný rozhľad, hĺbavosť, trpezlivosť a v pamätníckom veku mimoriadne svieža myseľ. Dvadsiatka oddielov knihy je otázkami zacielená na témy biografické, historiografické, svetonázorové, politologické a kultúrno-estetické, hlavne Brankovi profesionálne vlastné literárne a filmové. Kniha plasticky dopĺňa Brankovu memoárovú autobiografiu Proti prúdu (2011) z rovnakého vydavateľstva. Ilustratívne čiernobiele fotografie zachytávajú prevažne aktuálne portréty spovedaného.

Peter Ulman