Minoritné Berlinale s veľkým ohlasom

Hoci sa v oficiálnom programe 66. Berlinale (11. – 21. 2.) neobjavila nijaká majoritne slovenská snímka, nemožno povedať, že by o slovenských filmoch na berlínskom festivale nebolo počuť. Sekciu Panorama otvoril koprodukčný debut Tomáša Weinreba a Petra Kazdu Ja, Olga Hepnarová, ktorý sa stretol so živým ohlasom, a v sekcii Generation 14plus bol uvedený film pre mládež Ani ve snu! režiséra Petra Oukropca. Ďalšie tituly zo slovenskej produkcie sa prezentovali na filmovom trhu, no a slovenskí filmári predstavili svoje pripravované projekty aj v rámci niekoľkých sprievodných podujatí.

Olga Hepnarová sa v 22 rokoch rozhodla pre rázny protest proti spoločnosti, ktorou sa cítila viktimizovaná, a filmové prerozprávanie jej príbehu zaujalo nielen programový tím festivalu. Snímke Ja, Olga Hepnarová, uvedenej vo svetovej premiére, vyčlenili deväť projekcií a záujem divákov bol veľký. Pozitívne boli aj reakcie v prvých recenziách, ktoré okrem iného vyzdvihli „inteligentný prístup bez snahy o senzáciu“ (Variety) či „odklon od popkultúrnych konvencií portrétov a exploatácií masových vrahov“ (Cineuropa). Film o poslednej žene odsúdenej v Československu na trest smrti si už čoskoro budete môcť pozrieť aj v slovenských kinách, v apríli ho do distribúcie uvedie Asociácia slovenských filmových klubov.

V sekcii Generation 14plus, zameranej na filmy pre deti a mládež, bol odpremiérovaný koprodukčný titul Ani ve snu!. Režisér Petr Oukropec sa vo svojej režijnej tvorbe venuje mladšiemu publiku a v rozhovore s Denisou Štrbovou z Českého filmového centra vysvetľuje svoj záujem o takéto publikum nasledovne: „Rodinné filmy a filmy pre deti majú v Česku dlhú tradíciu, ktorá bola z rôznych príčin prerušená. Myslím, že stojí za to v tejto tradícii pokračovať.“ Po svojom debutovom projekte pre deti Modrý tiger (2012) sa rozhodol nakrútiť film pre tínedžerov. V snímke Ani ve snu! zachytáva každodenný život mladých parkúristov. Hlavná hrdinka Laura odbieha od reality do romantického sveta fantázie, ale keď sa tieto dva svety spoja, musí sa rozhodnúť, ktorý z nich uprednostní. Prechody medzi realitou a snom si vyslúžili prirovnanie k „matrixovským portálom na druhú stranu reality“ a súčasne ocenenie za „opustenie vyšliapaných chodníčkov príznačných pre filmy o dospievaní“ (Cineuropa).

Oba filmy boli odprezentované aj na projekciách vyhradených pre účastníkov Európskeho lmového trhu (European Film Market/EFM) spolu s dielami Marka Škopa Eva Nová a Olma Omerzua Rodinný film, ktoré mali festivalové premiéry už v minulom roku – Eva Nová na MFF Toronto a Rodinný film na MFF San Sebastián.

Slovenské zastúpenie nechýbalo ani na Berlinale Talents. Tento rok pozvali medzi talentovaných filmárov Dianu Fabiánovú, ktorej úspešný dokument Mesiac v nás (2009) bol uvedený na viac ako 150 medzinárodných filmových festivaloch. „Berlinale pre nás zorganizovalo prednášky a workshopy špičkových profesionálov z filmového priemyslu od režisérov, hercov, kameramanov až po skladateľov či strihačov, ktorí pracovali na mimoriadne zložitých či novátorských dielach. No možno ešte dôležitejší bol osobný kontakt a spriatelenie s toľkými talentovanými mladými ľuďmi. Účastníkmi boli filmári zo 79 krajín sveta. Tá multikultúrna atmosféra a rozmanitosť bola jedinečná. Inšpirovalo ma vidieť, ako sa každý naplno snaží dať život svojmu projektu, aj to, že problémy ako financovanie, s ktorými sa boríme tu na Slovensku, sú všade rovnaké, západnú Európu nevynímajúc,“ hovorí Diana Fabiánová. Berlinale Talents sa stará o svojich absolventov aj po skončení podujatia, keď môžu požiadať o odbornú pomoc.

Na programe Kreatívnej Európy Nemecko Share Your Slate! s cieľom poskytnúť priestor na debatu a 30-minútové koprodukčné stretnutia spoločností, ktorých projekty získali podporu MEDIA Slate, sa zúčastnila produkčná spoločnosť TRIGON PRODUCTION s pripravovaným dokumentom o Dežovi Hoffmannovi Fotograf Beatles režiséra Petra Hledíka.

Na celoročnom tréningovom programe pre skúsených scenáristov zo strednej a z východnej Európy ScripTeast sa zúčastnil tvorivý tím Tereza Oľhová (scenár) a Michal Kollár (scenár a réžia) s projektom Samko Tále: Kniha o cintoríne. V Berlíne sa ako tradične konala druhá časť tohto scenáristického workshopu.

Európsky filmový trh je dôležitým bodom pre filmový priemysel. Každoročne sa tu stretnú tisícky filmových profesionálov – tento ročník zaznamenal takmer 9 000 účastníkov s tzv. marketovou akreditáciou. Práve počas EFM prevzala spoločnosť The Match Factory do svojho portfólia česko-francúzsko-slovenskú koprodukciu režiséra Bohdana Slámu Baba z ľadu, ktorú minulý rok finančne podporil aj fond Eurimages.

Slovenskú kinematogra u na EFM už po jedenásty raz reprezentoval aj Slovenský filmový ústav (SFÚ) v spoločnom stánku s Českým filmovým centrom a so Slovinským filmovým centrom pod hlavičkou Central European Cinema. Okrem rozhovorov so zástupkyňami SFÚ mohli návštevníci trhu získať informácie o dianí v slovenskom filme aj z propagačných materiálov – zo slovensko-anglického katalógu Slovenské filmy 15 – 16, z bulletinu What’s Slovak in Berlin, zo špeciálneho anglického vydania Film.sk a z materiálov jednotlivých slovenských producentov.

V stánku sa vystriedali filmoví profesionáli z celého sveta, predovšetkým zástupcovia medzinárodných festivalov, ktorí sa zaujímali o aktuálnu i staršiu slovenskú filmovú tvorbu, či agenti alebo zástupcovia distribučných spoločností, hľadajúci na Slovensku obchodných partnerov. Adrián Žiška zo spoločnosti Film Europe Media Company zhodnotil jeho fungovanie pozitívne: „Je tým potrebným a vítaným miestom, križovatkou a zároveň zdrojom informácií o všetkom podstatnom, čo sa vo svete slovenského filmu udialo alebo sa ešte len stane. Vo vzťahu k slovenskému filmárovi poskytuje profesionálne zázemie na rozšírenie povedomia o jeho diele, ako i možnosť stretnúť sa počas filmového trhu v Berlíne s ľuďmi, z ktorých môžu vzísť budúci partneri. Vo vzťahu k zahraničnému záujemcovi o slovenský film je adekvátne kvalifikovaným miestom na získanie prvých informácií a potrebných kontaktov. Navyše v spolupráci s ostatnými stredoeurópskymi národnými filmovými inštitúciami každoročne organizuje ,Welcome Drink‘, kde v príjemnom prostredí poskytuje ešte rýchlejšiu možnosť nadväzovať nové kontakty či utužovať tie staré.“

Kristína Aschenbrennerová, Soňa Balážová
Z filmu Ja, Olga Hepnarová. FOTO: ALEF FILM & MEDIA 

Rekonštrukcia v procese

Tohtoročný 45. Medzinárodný filmový festival Rotterdam (27. 1. – 7. 2.), ktorý pravidelne rozširuje horizonty inovatívnej a experimentálnej tvorby, predznamenávala výmena na poste festivalového riaditeľa. Po ôsmich rokoch vystriedal Rutgera Wolfsona holandský filmový producent Bero Beyer, ktorý začal svoje funkčné obdobie viac než len kozmetickými úpravami. Odhliadnuc od toho, v Rotterdame sa tento rok predstavili aj slovenskí filmári.

V hlavnej súťaži Hivos Tiger Awards, zameranej na nové talenty, sa kombinuje zámer propagovať invenčnú kinematografiu a produkciu krajín s nedostatočne rozvinutou filmovou infraštruktúrou. Prvé z ohlásených zmien sa dotkli práve tejto sekcie, keď sa jej záber zúžil z pôvodných 15 súťažných filmov na 8. Toto rozhodnutie ovplyvnilo aj počet víťazov – hlavnú cenu si odniesol len jeden filmár, nie traja, ako to bolo v minulosti. Porota, v ktorej zasadal aj portugalský režisér Miguel Gomes či riaditeľ Viennale Hans Hurch, udelila hlavnú cenu britskému režisérovi iránskeho pôvodu Babakovi Jalalimu za jeho druhý celovečerný film Radio Dreams. Komorná a mierne melancholická dramédia s náznakmi absurdného a čiastočne aj surreálneho humoru, v ktorej prvá rocková skupina z Afganistanu čaká na Metallicu počas jedného dňa v iránskej rozhlasovej stanici v San Franciscu, zaujala porotu predovšetkým reflexiou odcudzenia sa v zahraničnej kultúre. Porota udelila aj špeciálnu cenu celovečernému debutu mladého paraguajského režiséra Pabla Lamara, audiovizuálnej kontemplácii o živote v ozvenách smrti La última tierra.

Prebiehajúca reštrukturalizácia festivalu zasiahla jasným tematickým vyhranením aj ostatné programové sekcie: Bright Future (sem spadá aj súťaž Hivos Tiger Awards ako súčasť širšieho dramaturgického záberu s orientáciou na mladú autorskú tvorbu s vlastným štýlom a víziou), Voices (etablovaní autori), Deep Focus (retrospektívy) a Perspectives (hranice medzi filmom a vizuálnym umením). Ich podsekcie obsahovali tento rok dovedna 227 celovečerných a 253 krátkometrážnych titulov, z toho 123 vo svetových premiérach.

Štyridsiaty piaty ročník festivalu sa niesol v duchu centrálnej témy ID Check v špeciálne vymedzených podsekciách, no vzhľadom na jej aktuálnosť a naliehavosť téma prestupovala aj ostatné sekcie. Fluidnú a amorfnú identitu skúmali festivaloví dramaturgovia cez doménu gendera, komunitných kamier či v prebúdzajúcej sa barmskej kinematografii. Okrem aktuálnych politických a sociálnych tém sa festival zameral aj na lokálny motív – 75. výročie rekonštrukcie Rotterdamu s jeho vychýrenou progresívnou architektúrou. Súčasťou programu This is Where Reconstruction Starts bol i súbor šiestich krátkych snímok mladých filmárov prepojených s festivalom. Príbeh utečenca hľadajúceho azyl predstavila pod názvom Gardeners (Záhradníci) slovenská režisérka Mira Fornay, ktorá v roku 2013 získala Hivos Tiger Award za film Môj pes Killer. Fotograf a kameraman Martin Kollár zase zastupoval slovenský film v sekcii As Long As It Takes so stredometrážnym režijným debutom 5. október. Kollár sleduje v sérii statických meditatívnych záberov svojho brata na ceste exotickými krajinami predtým, ako podstúpi náročnú operáciu. Aj napriek denníkovému a bezdialógovému spracovaniu výrazne osobnej témy ponúka Kollár univerzálne zamyslenie nad moderným človekom s presahmi k Thoreauovmu transcendentalizmu.

Podľa vyjadrení nového riaditeľa čakajú zmeny aj nadchádzajúce ročníky festivalu, a to nielen v samotnej prehliadke filmov, ale i v industry časti pre filmových profesionálov. Beyer tak potvrdil zámer festivalu pružne reagovať aj na globálne transformácie vo filmovom priemysle, akou je napríklad digitálna distribúcia. 

Martin Kudláč ( filmový publicista )
Záhradníci. FOTO: iffr.com