Miroslav Trubač

sochár 

                                                         

Patrím do generácie, ktorá vyrastala v deväťdesiatych rokoch, ale stále si intenzívne pamätám koniec osemdesiatych. Toto prelomové obdobie mám spojené s dvomi zásadnými obrazmi, ktoré mi utkveli v pamäti. Sobotné rána okolo šiestej hodiny, keď som s mamou stával v rade pri malom okienku v miestnych potravinách a čakal na čerstvé základné potraviny a takzvaný podpultový tovar. V období, keď sa okienko zatvorilo a obchod sa preplnil tovarom, ktorý som poznal iba z reklám rakúskej televízie ORF, som mal pocit, že toto je tá zmena, o ktorej všetci dospelí hovorili. Viem, je to úsmevné, ako sa môžu poľahky udiať zmeny, ktoré sú na prvý pohľad banálne.

Rovnako banálne na mňa po prvom videní pôsobila veselohra V piatok, trinásteho (1953) režiséra Paľa Bielika. Úsmevný príbeh úradníka a svätuškára Jozefa Rebra, ktorému sa za krátky čas prevráti celý svet hodnôt naruby. Príbeh poznačený dobovou atmosférou ideologických zmien na pozadí náboženského a spoločenského postavenia. Všetko, čo nám Paľo Bielik vykresľuje, sa deje i dnes, len v iných ideologických a spoločenských súvislostiach. Dôležitým odkazom pre mňa je, že človek by mal byť neustále pripravený konfrontovať sa, byť otvorený prijať zmeny, prehodnocovať svoje postoje a naučiť sa vidieť veci v súvislostiach. 

FOTO: Blažej Vittek