Karol Čálik

Stvárnil desiatky televíznych úloh, a hoci tých filmových dostával podstatne menej a zväčša boli vedľajšie, nepatrí k hercom, ktorých si divák zaradí do sivej zóny ako jedného z mnohých. Karol Čálik je výrazný typ už svojím vzhľadom, ale aj hlasovým prejavom a hereckým výrazom predovšetkým v komediálnych polohách. V marci oslávi sedemdesiatku.

Na predchádzajúcich stranách nájdete článok o Martinovi Ťapákovi, režisérovi filmu Pacho, hybský zbojník, s ktorým je spojené aj Čálikovo meno. Ani v tomto prípade nestvárnil hlavnú úlohu, veď vodcom družiny bol Jozef Kroner, no družina bola ako výbušná zmes komických figúrok dôležitým zdrojom zábavy. Spoluvytvárala pevný základ filfilmu, a pokiaľ to malo fungovať, musela sa vyznačovať hereckou súhrou bez slabých miest v skupine.

V populárnom Ťapákovom filme mohol Čálik uplatniť svoj komický talent, a ako sám tvrdí, odjakživa inklinoval ku komickým charakterom. Trnavský rodák pochádza z rodiny, v ktorej sa veľa muzicírovalo. V detstve Čálika zároveň fascinoval cirkus a klauni. Vzťah k hudbe a obdiv k tým, ktorí chodili za ľuďmi, aby ich zabávali, v ňom podporovali túžbu po herectve a napokon ho na prvý pokus zobrali na Vysokú školu múzických umení. „Zaujal som skúšobnú porotu svojou spontánnosťou, ale aj atypickou vizážou s jedinečnou, ,zlatou‘ farbou vlasov. Už vtedy som mal aj vyzretý basbarytón, overený niekoľkoročným pôsobením v robotníckom spevokole Bradlan,“ uviedol Čálik v rozhovore pre Národnú obrodu. A keď sa ho pýtali, či mal hneď po škole jasnú predstavu o svojej hereckej kariére, odpovedal, že vlastne áno, pretože dostal ponuku z Novej scény v Bratislave. Pôsobí tam dodnes.

Vo filme začal účinkovať v polovici 60. rokov, keď ho Vladimír Bahna obsadil do Námestia svätej Alžbety. Neskôr prišli napríklad snímky Dialóg 20 40 60, Génius, Zločin slečny Bacilpýšky, Skrytý prameň, spolupráce s Ťapákom a pribúdalo množstvo televíznych projektov. Čálik bol známy aj medzi detskými divákmi, keďže ho režiséri pre spomínané vlastnosti s obľubou obsadzovali do rozprávok. No keď herec hovoril o svojej škatuľke komika, zároveň pripomenul, že vo filmoch sa častejšie dostával aj k záporným či vážnejším úlohám. Rád spomína predovšetkým na nakrúcanie Nočných jazdcov (1981) Martina Hollého. Čálik síce nestvárnil hlavnú úlohu, no opäť sa suverénne zapojil do zväzku postáv, ktorý tvoril oporu pre osobnostný súboj dvoch ústredných hrdinov (v podaní Michala Dočolomanského a Radoslava Brzobohatého). Noční jazdci sú napokon aj ukážkovým príkladom toho, ako čo najlepšie zostaviť herecký ansámbel (v tomto prípade česko-slovenský) pre daný typ filmu.

Karola Čálika už na plátne v posledných rokoch takmer nevídať, no nedávno sa k filmu vrátil, a to žánrom, ktorý mu je blízky. Mariana Čengel Solčanská ho totiž obsadila do rozprávky Láska na vlásku, ktorá sa vlani stala aj najsledovanejšou domácou snímkou v slovenských televíziách.

Daniel Bernát
FOTO: archív SFÚ