Misia Afganistan

Mesiace príprav, desať dní pod slnkom v Afganistane a nebezpečné vojenské operácie. Do kín prichádza nový slovenský dokument 5. pluk – Misia Afganistan režiséra Petra Kaštíla. Divákom poodkryje misiu vojakov zo Žiliny, o ktorej by sa inak z bezpečia slovenských domovov sotva dozvedeli.

„K natočeniu 5. pluku nás hnala snaha po prvý raz bez okolkov zachytiť a priblížiť divákovi historicky unikátne nasadenie slovenských vojakov takpovediac v prvej línii konfliktu v Afganistane. O práci týchto vojakov zo Žiliny vie verejnosť pramálo a vo väčšine prípadov ide o takzvané ,urban legends‘. Cieľom tohto filmu bolo odkryť tabu, ktoré okolo 5. pluku existuje, a nazrieť omnoho hlbšie,“ hovorí režisér Peter Kaštíl o filme, ktorý voľne nadväzuje na snímku Sám vojak v poli. „5. pluk – Misia Afganistan je iný vo svojej podstate a obsahu,“ charakterizuje film producent Tomáš Sládeček. „Kým vo filme Sám vojakov poli sme poukazovali na náročnosť operácie jednotiek a na pohľady ich rodín, v novom filme otvárame otázku pohľadu na vojnu v Afganistane.“ A Peter Kaštíl pokračuje: „Verejná mienka o týchto ľuďoch je výrazne pokrivená. V spoločnosti panujú názory, ktoré označujú vojakov za žoldnierov, duté hlavy či stroje na zabíjanie. Ponúknuť reálny pohľad na nich bol jeden z cieľov tohto filmu. Neglorifikovať, ale umožniť všetkým, ktorí o to majú záujem, poopraviť si názor. A bol som sám prekvapený, kto sa skrýva za utajenými identitami zarastených chlapov v maskáčoch. Z môjho pohľadu sú to rozhľadení, inteligentní a profesionálni reprezentanti nášho štátu.“

Nakrúcalo sa formou dokumentovania činnosti vojakov v bezpečnej zóne, no aj v zóne vojnovej, kde bol dvojčlenný štáb. „Je prirodzené, že veľa vecí bolo nutné plánovať a vybavovať vopred,“ vysvetľuje Sládeček. „Trvalo nám to približne pol roka a potom sme vstúpili do tejto vojnovej zóny. Obmedzenia boli, samozrejme, otázkou bezpečnosti štábu aj samotných vojakov. Keďže práca špeciálnych jednotiek prebieha v utajení, museli sme zachovať anonymitu ich členov a snímať tak, aby sme neohrozovali ich bezpečnosť.“ Peter Kaštíl ho dopĺňa: „Nebolo to vôbec jednoduché, prípravy trvali mesiace a navyše nebolo do posledných minút pred odletom vôbec isté, či sa táto naša misia uskutoční. V niektorých chvíľach sme už prestávali veriť, ale nakoniec sa to podarilo. To však bola iba jedna vyhratá bitka v celej ,vojne‘. Ďalšie čakali priamo v Afganistane a potom po návrate s natočeným materiálom, ktorý, pochopiteľne, muselo schváliť ministerstvo a najmä vojenské tajné služby.“

Tie najnebezpečnejšie operácie sa nakrúcali pomocou GoPro kamery, ktorú mali na sebe samotní vojaci. „Pri natáčaní v takýchto podmienkach je každá chvíľa veľmi horúca. Naši chlapci sú skúsení profesionáli, no napriek tomu je to vojnová krajina, kde pravidlá neexistujú alebo sa často nedodržiavajú. Preto je pri práci obrovské napätie, každučkú sekundu od odchodu zo Slovenska až po návrat späť,“ spomína Sládeček. „Spolu s nimi sme vstávali, bojovali a zaspávali, ak to tak môžem povedať. Podobné nasadenie bolo možné vďaka exkluzívnej spolupráci s Armádou Slovenskej republiky, konkrétne s bývalým hovorcom ozbrojených síl a zároveň jedným z kameramanov a autorov tohto filmu Milanom Vangom a s ďalším kameramanom Viktorom Cickom, bývalým zamestnancom Ministerstva obrany SR,“ objasňuje Kaštíl. Zdôrazňuje však, že vznik filmu závisel v konečnom dôsledku od spolupráce so samotnými protagonistami. „Vďaka týmto faktorom film ponúka reálne pohľady na reálne akcie slovenských vojakov mimo relatívneho bezpečia základní, na nepriateľskom území, čo sa podľa mojich vedomostí ešte na Slovensku nepodarilo nikomu,“ myslí si Kaštíl. Okrem vojakov uvidia diváci aj známe osobnosti verejného života, ako sú Marián Leško, Eduard Chmelár, Václav Mika, Táňa Pauhofová či Ivo Samson. „Film obsahuje názory občanov Slovenskej republiky na vojnu, pozitívne aj negatívne, a takisto názory verejne známych ľudí. Tie sú prestrihané realitou špeciálnych jednotiek. Divák tak má možnosť urobiť si vlastný názor, prečo tam sú a čo vlastne robia,“ vysvetľuje Sládeček. „Pri tvorbe tohto filmu som si uvedomil, že mozaiku o podobných konfliktoch si väčšina z nás skladá len z toho, čo zachytí v médiách alebo počuje vo svojom okolí. Reálne hrozby si my, čo sme v srdci Európy, len ťažko pripustíme. Ale môžeme byť naozaj bezstarostní? V tejto dobe, keď aj v susednom štáte zúri vojna? Na to by si mal odpovedať asi každý sám,“ dodáva režisér.

5. pluk – Misia Afganistan (r. Peter Kaštíl, Slovensko, 2014)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 38 790 eur
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 7 DCP nosičov
► MARCOVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: Tento film nie je v marcovom programe kina (do 19. 3.).

Zuzana Sotáková
FOTO: Vantage

Western v puste

V maďarskej puste sa odohráva novodobý western režiséra Szabolcsa Hajdua, ktorý obsadil do hlavnej úlohy svetoznámeho herca Isaacha de Bankolého. A film Mirage, o ktorom je reč, vznikol v minoritnej slovenskej koprodukcii.

Režisér Hajdu je štyridsiatnik, ktorý v prostredí maďarskej pusty vyrastal a bol svedkom toho, ako sa ten poľnohospodársky región menil. Veľké farmy bojovali po páde komunizmu o prežitie a podnikanie v tejto oblasti neraz nabralo divoký charakter s neľudskými praktikami. Po otvorení hraníc sa navyše do krajiny dostávalo čoraz viac migrantov, takže dochádzalo k novým zrážkam kultúr a často to bol zdroj problémov a konfliktov. Szabolcs Hajdu všetky tieto okolnosti intenzívne vnímal a považoval ich za vhodný materiál na film. „A potom som našiel presne takú poviedku k téme, akú som potreboval. Volala sa Dom na okraji mapy a napísal ju významný maďarský spisovateľ Sándor Tar,“ hovorí režisér. „Mirage je film, aký som chcel vytvoriť podľa tejto poviedky na základe tragických udalostí v mojom rodnom dome,“ dodáva Hajdu.

Ústrednou postavou príbehu je africký futbalista Francis, ktorý je na úteku pred spravodlivosťou a útočisko nachádza na odľahlej farme. Zisťuje však, že farma funguje na princípe novodobého otrokárstva, a situácia sa napokon vyvinie až do vzbury pracovníkov proti zločineckým šéfom.

Francisa stvárňuje Isaach de Bankolé, ktorý je známy predovšetkým z filmov Jima Jarmuscha. Slovenský koproducent snímky Mirage Mátyás Prikler zo spoločnosti MPhilms charakterizuje Francisa ako pozitívneho westernového hrdinu, ktorý sa vzoprie hlavnému „zotročovateľovi“. A keď režisér Hajdu hovorí o tom, že chcel vo filme skombinovať skúmanie typických maďarských problémov s prvkami klasického westernu, Prikler k tomu poznamenáva: „Typický maďarský problém je i zvláštna forma diktatúry, ktorá v krajine vládne, a tento film je aj o diktatúre, keď zadržiavajú ľudí na farme, odkiaľ sa nedá ujsť. Je v tom celkom presne technológia moci.“ Szabolcs Hajdu ešte dodáva, že Mirage napísal v roku 2009 a „pri súčasnej vláde film ešte viac zdôrazňuje závažnosť problémov, ako je stúpajúca miera rasizmu, korupcie a nedostatku slobody“.

V doterajšej filmografii maďarského režiséra nájdeme napríklad tituly Biele dlane (2006) či Bibliothéque Pascal (2010). Prikler sa s ním skamarátil v roku 2010 na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti. „Zostali sme v kontakte a na filmovom festivale v Les Arcs mi porozprával o filme Mirage. Potom to už išlo samo. Aj vďaka tomu, že sa k nám Audiovizuálny fond zachoval veľkoryso a podporil tento film,“ pokračuje Mátyás Prikler a ozrejmuje aj to, do akých úloh boli obsadení herci zo Slovenska. Attila Mokos, Tibor Fabó, Géza Benkő a István Olasz stvárňujú maďarských policajtov, László Nagy hrá poštára a Mátyás Dráfi s Lajosom Vörösom a Adamom Mihálom hrajú otrokov na farme, kde sa takmer celý film odohráva.

Mirage (Délibáb, r. Szabolcs Hajdu, Maďarsko/Slovensko, 2014)
► CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 931 044 eur (podpora z AVF: 144 300 eur)
► POČET KÓPIÍ, V KTORÝCH SA FILM BUDE DISTRIBUOVAŤ V SLOVENSKÝCH KINÁCH: 3 DCP a 5 blu-ray nosičov
► MARCOVÉ PROJEKCIE FILMU V KINE LUMIÈRE: Tento film nie je v marcovom programe kina (do 19. 3.).

Daniel Bernát
FOTO: MPhilms