Vzdelávací cyklus o dejinách kinematografie Filmový kabinet, ktorý približuje zásadné filmové momenty a osobnosti, pokračuje po prerušení od 31. januára v bratislavskom Kine Lumière. Druhý semester štvrtého cyklu kabinetu sa začal vlani v septembri, vo februári mu opäť budú patriť štyri pondelkové večery. Aktuálny semester zastrešuje súhrnný podtitul Obdobie zrenia. Venuje sa filmom z 30. až 50. rokov minulého storočia. Podľa lektora Filmového kabinetu, estetika a filmového teoretika Juraja Oniščenka je toto obdobie zaujímavé nielen technickými novinkami, ktoré kinematografia objavovala, ale i turbulentnými spoločenskými a politickými zmenami. „V tomto zmysle možno považovať sledované obdobie za rovnako fascinujúce (ak nie viac) ako predošlé, pretože všetky momenty smerujú k veľkým inovatívnym zmenám štýlu a vyjadrovacích schopností kinematografu,“ povedal Oniščenko. Prvou z tohtoročnej série projekcií bola 31. januára kriminálna dráma Dáma zo Šanghaja (1947) režiséra Orsona Wellesa. „Do konca februára uvedie Filmový kabinet ešte štyri témy. Film noir priblíži vojnová romantická dráma Casablanca (1942) Michaela Curtiza s Humphreym Bogartom a Ingrid Bergman v hlavných úlohách, téma Taliansky neorealizmus prinesie na plátno film Zlodeji bicyklov (1948) Vittoria De Sicu, jedno z vrcholných diel tohto obdobia, tému venovanú majstrovi napätia Alfredovi Hitchcockovi bude reprezentovať psychologický triler Ani tieň podozrenia (1943) a od ,hľadača pravdy‘ Roberta Bressona sa premietne film Vreckár (1959),“ uviedla Simona Nôtová, tlačová tajomníčka Slovenského filmového ústavu, ktorý Filmový kabinet v spolupráci s Asociáciou slovenských filmových klubov organizuje. Projekcie Filmového kabinetu možno navštíviť aj jednotlivo. 

mak

Najviac, až trinásť nominácií na ceny českej filmovej akadémie Český lev majú debutová dráma o jednej noci v jednom bare s jedným Rusom Okupace režiséra Michala Nohejla a životopisný film Zátopek v réžii Davida Ondříčka. Ten vznikol aj v koprodukcii Slovenska. O cenu pre najlepší film sa uchádzajú aj slovenské minority: Atlas vtákov (r. Olmo Omerzu, 9 nominácií) , Chyby (r. Jan Prušinovský, 8 nominácií). Päticu filmov roka uzatvára majoritne slovenský Muž so zajačími ušami (r. Martin Šulík, 11 nominácií). Rovnaké filmy sú nominované i za réžiu. Šancu získať Českého leva za dokumentárny film má Láska pod kapotou (r. Miro Remo), nominovaná aj za strih (Šimon Hájek). Muž so zajačími ušami má želiezka v ohni i v kategóriách herec v hlavnej úlohe (Miroslav Krobot), herec a herečka vo vedľajšej úlohe (Zuzana Mauréry, Oldřich Kaiser), scenár (Marek Leščák, Martin Šulík), kamera (Martin Štrba), zvuk (Pavel Rejholec, Viktor Ekrt), masky (Martin Jankovič, Katarína Horská), scénografia (František Lipták) a kostýmy (Katarína Hollá). Za minisériu Českej televízie Božena (r. Lenka Wimmerová) je nominovaná slovenská kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková. Pôvodom slovenská strihačka Jana Vlčková je nominovaná za Atlas vtákov. Minoritne slovenské animované filmy Moja afganská rodina (r. Michaela Pavlátová) a Myši patria do neba (r. Denisa Grimmová, Jan Bubeníček) majú 4, resp. 2 nominácie. Minorita Ľudia krvi (r. Miroslav Bambušek) má nomináciu za kameru Jakuba Halouska. Spolu s ním a s Martinom Štrbom nominovali Lukáša Milotu (Atlas vtákov), Jana Baseta Střítežského (Okupace) a Štěpána Kučeru (Zátopek). Slovenská majorita Kryštof (r. Zdeněk Jiráský) môže uspieť vďaka scénografovi Milanovi Býčkovi. V kategórii krátkych filmov figuruje i koprodukčný Milý tati režisérky Diany Cam Van Nguyen, nominovaný aj v neštatutárnej kategórii študentských diel. Neštatutárnu cenu divákov a cenu za najlepší plagát udelili počas vyhlásenia nominácií 17. januára Zátopkovi. Víťazov 29. ročníka Českých levov vyhlásia 5. marca.

mak

Česko, Francúzsko, Poľsko aj Slovensko sa podieľali na animovanej snímke Myši patria do neba (r. Denisa Grimmová, Jan Bubeníček), ktorá po nominácii na Európsku filmovú cenu získala aj nomináciu na francúzsku národnú filmovú cenu César. Filmu o netradičnom priateľstve myšky a lišiaka, ktorý mal prísť do slovenských kín začiatkom februára, premiéru však presunuli na polovicu marca, konkuruje v kategórii animovaných filmov príbeh fotoreportéra idúceho po stopách expedície slávneho horolezca strateného na Mont Blancu Vrchol nebies (r. Patrick Imbert) a francúzsko-nemecko-český titul Cez hranicu (r. Florence Miailhe). Spomienky starej panej na to, ako v detstve spolu s bratom utiekli z východu Európy a čo všetko zažili, sú tu maľované na sklo. Nominácie vyhlásili 22. januára a dominuje im historická dráma Stratené ilúzie (r. Xavier Giannoli). Snímka na motívy rovnomenného románu Honorého de Balzaca má celkovo 15 nominácií. Jedenásť nominácií má muzikál Leosa Caraxa Annette a 10 hudobná dráma Hlas lásky (r. Valérie Lemercier), voľne inšpirovaná životným príbehom speváčky Céline Dion. O cenu pre najlepší film sa uchádza aj kriminálka Severné Marseille (r. Cédric Jimenez), víťazný film benátskeho festivalu Udalosť (r. Audrey Diwan) a skutočný príbeh japonského dôstojníka, ktorý odmietal veriť, že druhá svetová vojna sa skončila, a 30 rokov sa ukrýval vo filipínskej džungli Onoda – 10 000 nocí v džungli (r. Arthur Harari). S výnimkou sociálnej drámy Bod zlomu (r. Catherine Corsini), sa všetky ostatné filmy uchádzajú aj o Césara za réžiu. Šesticu nominovaných tvorcov dopĺňa v kategórii réžia Julia Ducournau s víťaznou snímkou z Cannes Titán. Ceny, ktoré vyhlasuje francúzska filmová akadémia, odovzdajú 25. februára už po 47. raz. Čestného Césara získa austrálska herečka Cate Blanchett.

mak

MFF v Rotterdame (26. 1. – 6. 2. 2022) uviedol v medzinárodnej premiére digitálne reštaurovaný film zo zbierok Národného filmového archívu Slovenského filmového ústavu Každý týždeň sedem dní (1964) v réžii Eduarda Grečnera. Film uviedli v oficiálnom programe – v sekcii Cinema Regained. Tá sa zameriava na filmové dedičstvo, znovuobjavovanie dnes už zabudnutých majstrovských klasík, ale aj na nové dokumentárne tituly venované filmovému umeniu a kultúre. „Napriek tomu, že za hranicami Slovenska (a Česka) nie je veľmi známy, patrí Eduard Grečner k osobnostiam, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v rozvoji modernej kinematografie v strednej a východnej Európe,“ píše sa na webovej stránke festivalu. V hlavných úlohách vysokoškolákov účinkujú v Grečnerovom hranom debute Anton Ocelka a Věra Křesadlová. Každý z nich sa inak vyrovnáva s úzkosťou, ktorú v nich vyvoláva obdobie hľadania i hrozba nukleárnej vojny. Jej dôsledky si po Hirošime nebolo ťažké predstaviť. Päťdesiaty prvý ročník rotterdamského festivalu sa tento rok konal pre pandémiu v online podobe. 

mak

Európska komisia schválila pracovný program Kreatívnej Európy na rok 2022, ako aj rozpočet vo výške 385,6 milióna eur. Oproti roku 2021 to predstavuje zvýšenie o 100 miliónov eur. V rámci programu sa budú postupne zverejňovať výzvy k jednotlivým podporným schémam. V podprograme MEDIA a v bloku Publikum to bude napríklad nová schéma podpory výlučne sietí festivalov (ako doplnok k už existujúcej výzve na podporu jednotlivých festivalov). MEDIA bude naďalej podporovať siete európskych kín, siete európskych VOD a nadnárodnú distribúciu európskych filmov. V rámci bloku Podnikanie vznikne nová podporná schéma MEDIA 360° a pokračovať budú schémy na podporu tréningov, filmových trhov, takisto automatická podpora pre distribútorov a predajcov práv, inovatívne nástroje a nové obchodné modely. V rámci bloku Obsah bude publikovaná výzva na podporu vývoja videohier a imerzného obsahu a budú pokračovať výzvy na podporu vývoja európskych koprodukcií, balíkov a minibalíkov projektov a televíznych projektov. V rámci iniciatívy Media Invest podprogram MEDIA podporí investičné platformy doplnením finančných prostriedkov MEDIA a prostriedkov z fondov InvestEU – cieľom je zvýšiť súkromné investície do audiovizuálneho sektora.

V rámci podprogramu Kultúra budú zverejnené výzvy na podporu Projektov európskej spolupráce; cieľom je podporiť projekty vo všetkých oblastiach kultúry (okrem audiovízie). Podprogram má zároveň definované tri priority: podporu hudobného sektora prostredníctvom Music Moves Europe, podporu múzických umení v rámci Perform Europe a podporu kultúrneho dedičstva v rámci European Heritage. Naďalej pokračuje podpora literárnych prekladov, iniciatívy spojené s udeľovaním európskych cien a projekt Európske hlavné mesto kultúry. Viac informácií o výzvach, termínoch a podmienkach budeme postupne zverejňovať na našej stránke www.cedslovakia.eu.

vs

Hlavnú cenu Trilobit 2022 získali na 35. ročníku ocenení, ktoré udeľuje Český filmový a televizní svaz FITES, producenti Aneta Hickinbotham, Leszek Bodzak a režisér Jan P. Matuszyński za film Nezanechať stopy. Poľsko-francúzsko-česká snímka sa odohráva v Poľsku 80. rokov a zaoberá sa praktikami totalitnej moci. Medzi ocenenými, ktorých vyhlásili 22. januára, je aj Michaela Pavlátová – Trilobit získala za výtvarnú zložku a réžiu filmu Moja afganská rodina, na ktorej sa podieľalo aj Slovensko. Za scenár a réžiu ďalšieho slovenského koprodukčného filmu Ľudia krvi ocenili Miroslava Bambuška. Kritickú cenu Citrón udelili Českej televízii za dramaturgický plán hranej seriálovej tvorby na rok 2022, ktorému podľa organizátorov dominujú bezduché imitácie zahraničných kriminálnych seriálov. 

mak

Animovaný vzdelávací seriál Chochmesovci sa v polovici januára vrátil štvrtou sériou na obrazovky RTVS. Seriál pre RTVS vyrába K2 production. Autorkou námetu a dramaturgičkou je Diana Kacarová, režisérom Róbert Šveda. Výtvarnými návrhmi sa na projekte podieľajú Michaela Čopíková a Veronika Obertová (Ové Pictures), Mária Kralovič, Alica Kucharovič, Emma Csuport a Miloš Gašparec. Animáciu realizuje animačné štúdio Cube to Cube. Nové časti vysiela RTVS v premiére vždy v nedeľu o 8.30 h na Dvojke a sú dostupné aj v archíve na webe rtvs.sk.

red