Ida Hledíková

kritička a divadelná historička

Priťahujú ma filmy múdre, nadčasové a vizuálne bohaté, v ktorých posolstvo prichádza nielen prostredníctvom textu, ale najmä obrazu. Obraznosť, imaginácia, vizuálna metafora, „rozprávanie“ cez obrazy, to sú atribúty, ktoré vyznávam vo filme a v bábkovom divadle. Filmy režisérov a výtvarníkov, ktorí tvorili alebo vyštudovali bábkové divadlo, napr. Elo Havetta, Juraj Jakubisko, Jan Švankmajer a iní, sa ukazujú ako nadčasové. Obdivujem filmy so silným výtvarným potenciálom, ktoré prinášajú širokú škálu významov a vytvárajú pocit istej slobody výberu v kontexte fenoménu asociatívnej percepcie, ale sú aj nositeľmi významnej estetickej hodnoty. Filmy Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade a Ľalie poľné boli už mnoho ráz reflektované, majú veľa spoločného, ale aj rozdielneho, no obidva zostávajú pre mňa silným zážitkom: Ľalie poľné zážitkom dramatickým, Slávnosť v botanickej záhrade esteticko-výtvarným. Bohatstvo, niekedy až hypertrofia metafor dáva filmu množstvo významov, alúzií, vykresľujúc tak parodickým a hyperbolickým spôsobom charakter doby, krajiny-krajinky a ľudí v nej (mojím obľúbeným filmom je aj Krajinka Martina Šulíka, ako aj jeho filmy z predchádzajúcich období). Na filme Slávnosť v botanickej záhrade je úžasná jeho spektakulárnosť, divadelnosť, výtvarnosť ako hlavné atribúty umeleckej výpovede. Bábky-marionety, ktoré hrali v tomto filme, sa nachádzajú v Múzeu bábkarských kultúr a hračiek v Modrom Kameni. V čase nakrúcania filmu patrili bábkarskej rodine Dubských z Piešťan aj s maringotkou, ktorá takisto „hrala“ vo filme. Tieto artefakty sme zvečnili spolu s produkciou FURIA FILM, režisérom Petrom Beňovským a kameramanom Richardom Krivdom vo filme Posledná maringotka.