Rok 2021: pandémia pokračuje

Rok 2021: pandémia pokračuje

Rok 2021 bol už druhý, počas ktorého boli všetky oblasti činnosti ovplyvnené ochorením covid-19. Audiovízia nebola výnimkou. V záujme ochrany zdravia návštevníkov museli byť kiná zatvorené až 173 dní, teda takmer pol roka. Aký bol rok 2021 pre slovenské filmy v distribúcii?

Z pohľadu čísel bol jedným z najhorších za posledné roky. Zatiaľ čo v roku 2020 klesla celková návštevnosť v slovenských kinách medziročne o 63,78 %, návštevnosť domácich filmov klesla len o 27,86 %. 

V roku 2021 prišlo do slovenských kín 2 037 942 divákov, čo je najmenej v ére samostatného Slovenska a znamená to medziročný pokles 13,82 %. Návštevnosť slovenských filmov však medziročne klesla až o 73,76 % – zo 775 487 divákov v roku 2020 na 203 452 divákov v roku 2021. A to napriek tomu, že počet premiér domácich filmov narástol z 20 v roku 2020 na 30 v roku 2021, keďže pre pandémiu sa z jedného do druhého roka presunuli až dve desiatky titulov. Veľké divácke hity však medzi nimi chýbali. Plánované premiéry romantických komédií V lete ti poviem, ako sa mám (2021, r. Marta Ferencová) a Šťastný nový rok 2: Dobro došli (2021, r. Jakub Kroner) sa presunuli na jar tohto roka. Medzi tridsiatkou domácich premiér boli majoritne slovenské 4 hrané a 12 dokumentárnych filmov. Ďalších 9 hraných, 4 dokumenty a 1 animovaný film vznikli ako menšinové slovenské koprodukcie. 

Počet predstavení slovenských filmov klesol o 41,77 % na 9 950 projekcií. Na porovnanie, len samotná Sviňa(2020, r. Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann) mala rok predtým 4 243 predstavení. Navyše sa pre obmedzenia počtu miest, ktoré bolo možné obsadiť, zároveň radikálne znížila priemerná návštevnosť jednej projekcie premiérového 100-percentne slovenského filmu alebo majoritnej koprodukcie. V roku 2020 bol štatistický priemer 55,31 diváka na jednu projekciu domácej snímky a najvyššiu priemernú návštevnosť na predstavenie mala Sviňa (93,24). V roku 2021 bol priemer na domáce predstavenie iba 25,86 diváka a najvyššie sa so 43 divákmi na projekciu dostal dokument Pavla Barabáša Everest – najťažšia cesta. Pripomína horolezcov, ktorí vyliezli na Mount Everest najťažšou cestou alpským štýlom, ale nevrátili sa. 

V priemere o desať divákov na predstavenie menej, konkrétne 33,83, mal debut Zuzany Mariankovej Známi neznámi. Celkovo sa však adaptácia talianskej konverzačnej komédie so 106 252 divákmi stala najnavštevovanejším slovenským filmom roka a viac ľudí pritiahla do kín len Labková patrola vo filme (2021, r. Cal Brunker), aj to iba o 1 054 divákov. Ďalšia domáca snímka sa v rebríčku celkovej návštevnosti umiestnila až na 17. priečke, bola to Správa (2020, r. Peter Bebjak) s 39 063 divákmi. Najúspešnejším domácim dokumentom bol Everest – najťažšia cesta s 2 150 divákmi a najúspešnejšou minoritnou koprodukciou Zátopek (CZ/SK, 2021, r. David Ondříček) s 15 547 divákmi.

Výrazný pokles sa prejavil aj na podiele domácich filmov na celkovej návštevnosti. V roku 2020 to bolo 32,79 % z celkového počtu divákov na Slovensku – nárast v tejto kategórii zaznamenala celá Európa ako dôsledok presunu premiér amerických blockbusterov. Tie sa v roku 2021 vrátili do kín a domáci podiel vrátane nepremiérových titulov a minoritných koprodukcií klesol na 9,98 %. Stále však bol viac než dvakrát vyšší ako v roku 2018.

Popri troch desiatkach celovečerných filmov sa v roku 2021 dostali do kín ako predfilmy až tri krátke slovenské animované tituly: Miro jilo (SK, 2021, r. Dávid Popovič), Milý tati (CZ/SK, 2021, r. Diana Cam Van Nguyen) a Bolo raz jedno more... (PL/SK, 2021, r. Joanna Kożuch). Premietali sa pred snímkami Gogo (r. Pascal Plisson), Iná svorka (r. Hajni Kis) a Cenzorka (SK/CZ/UA, 2021, r. Peter Kerekes). Prvé dva uviedla Asociácia slovenských filmových klubov, tretí spoločnosť Filmtopia. 

Celovečerné slovenské filmy distribuovalo v kinách celkovo desať spoločností. Najaktívnejšia bola Asociácia slovenských filmových klubov so šiestimi premiérami a jednou obnovenou premiérou, komédiou Dušana Rapoša Utekajme, už ide! (1986), digitálne reštaurovanou v Slovenskom filmovom ústave.

Filmovej distribúcii na Slovensku v roku 2021 sa budeme podrobnejšie venovať v marcovom vydaní Film.sk.

Miro Ulman
foto: Wandal Production / Známi neznámi

Berlín uvidí Podozrenie aj víziu Prameňa

Slovenský režisér Michal Blaško uvedie na 72. ročníku festivalu v Berlíne (10. – 20. 2.) v sekcii Berlinale Series minisériu Podozrenie a Slovensko zastúpi aj v programe Berlinale Talents. Slovenská producentka Silvia Panáková sa v Berlíne zúčastní na workshope programu Emerging Producers. Česko-slovenský animovaný film Zuza v záhradách premietne v premiére súťaž krátkych filmov sekcie Berlinale Generation Kplus a v rámci Berlinale Co-Production Market predstavia pripravovanú novinku režiséra Ivana Ostrochovského Prameň.

Po Cenzorke (2021) režiséra Petra Kerekesa, na ktorej sa podieľal ako producent a scenárista, chystá Ivan Ostrochovský ďalší „ženský“ príbeh. Prameň situovali so spoluscenáristom Marekom Leščákom do socialistického Československa 80. rokov a zamerajú sa na sterilizácie Rómok a fungovanie interrupčných komisií. „Interrupčné komisie sú asi najsmutnejším príkladom vstupovania komunistického režimu do súkromia žien v Československu,“ povedal ešte vlani pre Film.sk Ostrochovský. Prameň už podporil slovenský Audiovizuálny fond aj český Státní fond kinematografie.

„Práve prebiehajúca pandémia nám ukázala krehkosť našich práv a hodnôt, ako aj ich protirečenia,“ uviedol Ostrochovský v explikácii pre Audiovizuálny fond. Viac ako samotná pandémia ho zaujalo to, ako umožnila štátu vstúpiť do nášho súkromia. V Prameni sa chce Ostrochovský pozrieť na dobu, keď sa naše najintímnejšie zákutia kontrolovali zákonmi a nariadeniami. Film má reflektovať i nostalgiu, s ktorou dnes mnohí na obdobie socializmu spomínajú. 

Za zriadením interrupčných komisií bol zrejme dobrý úmysel. „Komisie vznikli, pretože štát chcel znížiť veľký počet interrupcií. Komisia mala odhaľovať dôvody, prečo sa ženy odhodlali na interrupciu, a snažiť sa im pomôcť,“ uvádza explikáca filmu. Počet interrupcií však rástol a ženy sa museli členom komisií spovedať z najintímnejších otázok. Ušľachtilý cieľ sa tak zvrhol a komisie fungovali ako kontrolný nástroj štátu, ktorý delegoval moc na svojich okresných funkcionárov. Ženy, ktoré sa pred nich museli postaviť, často osobne poznali. „Pred týmito komisiami stáli desaťtisíce žien. Dodnes o tom nechce nikto hovoriť,“ prízvukuje explikácia. „Príbeh má odzrkadľovať predsudky, ktoré sú na Slovensku voči akejkoľvek inakosti hlboko vrastené,“ dodáva.  

Ostrochovský sa v Berlíne predstavil už snímkami Zamatoví teroristi (2013, r. P. Pekarčík, P. Kerekes, I. Ostrochovský – Cena poroty čitateľov Tagesspiegelu), Koza (2015) a Služobníci (2019). Prameň bude prezentovať na filmovom trhu v rámci Co-Production Market, kde od roku 2004 našli partnerov vyše tri stovky filmov, medzi nimi Môj pes Killer (2013) režisérky Miry Fornay aj víťaz Berlinale 2021 Smolný pich aneb Pitomý porno (r. Radu Jude). 

Berlinale Talent predstaví aj Podozrenie

Vývojový program pre filmové talenty Berlinale Talents sa koná od roku 2003. Na cyklus workshopov, diskusií s renomovanými filmármi a projekcií sa vlani hlásilo 3 000 filmárov z celého sveta, vybrali ich 200. Tohtoročným slovenským zástupcom je režisér Michal Blaško, ktorý momentálne dokončuje svoj celovečerný hraný debut Obeť a chystá ďalšie dva celovečerné projekty. Blaško zaujal už pred niekoľkými rokmi, keď jeho bakalársky film z VŠMU Atlantída, 2003 (2017) vybrali do študentskej súťaže festivalu v Cannes Cinéfondation. V rámci programu Cinéfondation – L’Atelier tam neskôr hľadal podporu aj pre Obeť. S Obeťouzároveň získal vlani v Karlových Varoch Works in Progress TRT Award.

Obeť je príbehom ukrajinskej slobodnej matky Iriny, ktorá žije spolu so synom v českom mestečku. Keď ho surovo zbijú Rómovia, postaví sa za neho, žiada spravodlivosť a cíti veľkú podporu okolia. Hovorí však jej syn pravdu? S motívom, keď sa podozrenie v praxi rovná vine, pracuje aj trojdielna miniséria Českej televízie Podozrenie v Blaškovej réžii. Jej koproducentmi sú nutprodukce slovenského producenta Jakuba Viktorína (produkuje aj Obeť), a televízia ARTE. V hlavnej úlohe sa predstaví Klára Melíšková. „Už na kastingu pred nami Klára sedela s nasadenou kamennou tvárou a my sme vážne nedokázali povedať, či je to nevinná žena, alebo vrahyňa. Vedeli sme, že ak by dokázala divákov takto previesť celou sériou, máme vyhraté, pretože ich sympatie sa budú neustále prelievať,“ povedal Blaško, keď vlani predstavoval prvú časť minisérie na festivale v Karlových Varoch. Teraz minisériu uvedie v Berlíne. Melíšková stvárňuje v Podozrení zdravotnú sestru, ktorej život sa prevráti naruby, keď ju obvinia z vraždy pacientky. Scenár napísal Štěpán Hulík, podpísaný pod úspešnými minisériami HBO Europe Pustina (2016, r. Ivan Zachariáš, Alice Nellis) a Hořící keř (2013, r. Agnieszka Holland) „Na rozdiel od činu Jana Palacha nie je sila tohto príbehu v jeho jedinečnosti, ale v tom, že sa dá zovšeobecniť, povedal o Podozrení Hulík. „Otázky pravdy, lži, ich prelínania a toho, či sa hranica medzi nimi už úplne nezahmlila, sú veľmi aktuálne.“

Silvia Panáková je Emerging Producer

Jediný program svojho druhu v Európe, ktorý sa sústreďuje na producentov dokumentárnych filmov –Emerging Producers –, je vlajkovou loďou industry časti MFDF Ji.hlava. Tam sa účastníci programu stretli na workshope v októbri, teraz sa stretnú v Berlíne a bude medzi nimi aj slovenská producentka Silvia Panáková. Ak nepočítame jej televízne začiatky, ktoré ju nasmerovali k štúdiu produkcie na bratislavskej VŠMU, filmy produkuje už takmer dve desaťročia. So svojou spoločnosťou Arina spolupracovala na viacerých úspešných česko-slovenských koprodukciách, ako sú životopisná dráma Jan Palach (2018, r. Robert Sedláček) či športová dráma Fair Play (2014, r. Andrea Sedláčková). Na konte má aj tanečný film Backstage (2018, r. Andrea Sedláčková). Veľkou výzvou bola komplikovaná produkcia filmu Piargy (2022, r. Ivo Trajkov), ktorý však už „iba“ čaká na premiéru. Jej zatiaľ posledným dokončeným filmom je dokumentárna snímka Neviditeľná(2021, r. Maia Martiniak). Venuje sa téme pôrodnej traumy a vznikala sedem rokov. 

Filmy, na ktorých sa Panáková podieľa, ju podľa jej vlastných slov musia osloviť víziou, témou, prípadne autorskou charizmou tvorcu, respektíve tvorkyne – rada totiž spolupracuje s režisérkami. Najnovšie je to Diana Fabiánová s dokumentom Hranice nevery o otvorených vzťahoch a polyamorii. Film je v štádiu vývoja rovnako ako hraný projekt režiséra Stanislava Párnického Sama medzi cudzími. Scenár k príbehu, v ktorom sa prelína história s prítomnosťou a vojnový osud židovského dievčatka s jej životom o mnoho rokov neskôr, napísal Marek Maďarič na motívy románu Kathryn Winter. Ďalšie dva z pripravovaných Panákovej projektov sú vo fáze postprodukcie. Portrét hudobníka a politika Michaela Kocába nakrútila Olga Sommerová. Do komunistickej Prahy sa vracia hraná koprodukcia Česka, Iránu a Slovenska Absence (r. Ali Mosaffa), príbeh Iránca hľadajúceho stopy, ktoré v Prahe v mladosti zanechal jeho otec. 

Desiaty ročník Emerging Producers hostí celkovo 18 producentov. Sedemnásť z nich je z európskych krajín, jedno miesto patrí hosťujúcej krajine, ktorou je tentoraz Južná Kórea – zastupuje ju producentka a režisérka Jin Jeon.

Dievčatko, pes a tajomná záhrada

V súťažnej sekcii Berlinale Generation Kplus, v ktorej pred rokmi uspela Iveta Grófová s celovečernou Piatou loďou (2017), má Slovensko tento rok krátkometrážne zastúpenie. Animovaný film Zuza v záhradách nakrútila česká režisérka Lucie Sunková podľa knižného námetu Jany Šrámkovej a je príbehom o dievčatku, psovi a tajomnej záhrade. Vznikol ako koprodukcia českého MAUR filmu (producenti Alena Vandasová, Martin Vandas) a slovenského Super filmu (koproducentky Simona Hrušovská, Veronika Kocourková, Monika Lošťáková, Zuzana Jankovičová). 

Matúš Kvasnička
foto: Punkchart films, MAUR film

Predstavitelia audiovízie požiadali premiéra o podporu

„Slovensko je jeden z najmenších filmových distribučných priestorov v Európe. Jeho opätovné oživenie preto nebude možné dosiahnuť za krátky čas ani bez dodatočnej finančnej podpory z verejných zdrojov,“píše sa v liste, ktorý adresovali zástupcovia viacerých filmových inštitúcií a združení predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi. 

Člen predsedníctva Združenia prevádzkovateľov kín Michal Drobný, riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, člen rady Únie filmových distribútorov SR Tomáš Janísek, prezidentka Asociácie nezávislých producentov Zuzana Mistríková, predseda Rady Audiovizuálneho fondu Richard Kováčik a riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák, ktorí list podpísali, predostierajú premiérovi dva základné návrhy. Signatári žiadajú, aby sa pred zatváraním kín uprednostňovali iné možnosti a zatváranie sa vopred konzultovalo so zástupcami prevádzkovateľov kín aj filmovej distribúcie. Predstavitelia sektora žiadajú aj o osobitný príspevok pre Audiovizuálny fond vo výške 6 miliónov eur, ktorý by sa poskytol zo štátneho rozpočtu ako osobitný príspevok. Fond by sumu v rokoch 2022 a 2023 účelovo použil na odstraňovanie dôsledkov protipandemických opatrení v oblasti „prevádzkovania kín, filmovej distribúcie a nezávislej produkcie aj na postupný rozvoj tejto oblasti s dôrazom na dokončenie rozpracovaných slovenských audiovizuálnych diel a na ich verejné uvedenie,“ píše sa v liste. Jeho signatári zdôrazňujú, že podmienkou na akékoľvek oživenie domáceho audiovizuálneho priestoru je aj to, že už nedôjde k ďalšiemu okamžitému a dlhodobému zatváraniu kín. V liste sa zároveň zdôrazňuje, že finančná injekcia by bola v súlade s platnou legislatívou a „práve prostredníctvom Audiovizuálneho fondu sa v úzkej súčinnosti s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky už podarilo v rokoch 

 2020 a 2021 poskytnúť osobitnú pomoc určenú prevádzkovateľom kín na opätovné oživenie ich činnosti. Túto pomoc v celkovej sume 1,7 milióna eur Audiovizuálny fond poskytol pre viac ako 85  % všetkých štandardných kinosál na Slovensku, pričom z administratívneho hľadiska bolo poskytnutie tejto pomoci zabezpečené transparentne, operatívne a adresne, čo pozitívne hodnotili všetky podporené subjekty.“

Premiérovi Eduardovi Hegerovi sa signatári zároveň poďakovali za osobnú iniciatívu pri riešení pandemických problémov v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu. Podrobne ho informovali o priamych dôsledkoch pandemických obmedzení na audiovizuálnu kultúru a priemysel na Slovensku a poukázali na výsledky štúdií, ktoré z pohľadu šírenia pandémie zaraďujú kiná medzi najbezpečnejšie verejné priestory. „Viaceré zahraničné odborné štúdie preukazujú nízke nebezpečenstvo šírenia pandémie pri filmových predstaveniach a okolité štáty (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko) už koncom roka 2021 nepristúpili k výraznému obmedzeniu či k prerušeniu prevádzky kín, v Slovenskej republike nútené zatvorenie kín trvalo v roku 2020 celkom 116 dní a v roku 2021 celkom 173 dní. Spolu to za oba roky predstavuje 289 dní, čo je takmer 40 % z celkového počtu potenciálnych hracích dní v slovenských kinách,“ uviedli zástupcovia audiovizuálneho sektora na Slovensku. 

Práve kiná sú podľa nich „základným distribučným priestorom pre slovenské filmy a pre ich kultúrne, spoločenské aj ekonomické zhodnotenie. Vzhľadom na to, že takmer všetky tieto diela vznikajú s podporou z verejných zdrojov (Audiovizuálny fond, verejnoprávna RTVS), je táto distribučná sieť aj primárnym priestorom pre dosiahnutie primeranej miery efektivity vo využití verejných financií. Vstupné v kinách je tiež jedným z dôležitých zdrojov neštátnych príspevkov do Audiovizuálneho fondu.“ V liste upozorňujú aj na výrazný pokles hrubých tržieb kín z priemerných 35 miliónov eur ročne pred pandémiou na necelých 14 miliónov, resp. 12,3 milióna eur v rokoch 2020 a 2021. „Tento väčšinový pokles tržieb v kinách má negatívne dopady nielen na prevádzku kín, ale nadväzne aj na ďalšie súvisiace činnosti, a to najmä v oblasti filmovej distribúcie a v nezávislej produkcii. Celkový výpadok čistých príjmov slovenských subjektov spôsobený zavretím kín v Slovenskej republike tak podľa relevantných údajov a ich kvalifikovaného prepočtu predstavuje za roky 2020 a 2021 celkovú sumu 25,5­ milióna eur.“

Signatári preto privítali opätovné otvorenie slovenských kín, no upozorňujú, že návrat divákov do kín a dosiahnutie predpandemickej úrovne distribúcie bude zložitý a dlhodobý proces. „Kiná nie je možné ,zapnúť‘ zo dňa na deň tak, aby v nich bol dostatok nových audiovizuálnych obsahov, ktoré by boli atraktívne pre filmových divákov. Viaceré odborné štúdie aj medzinárodné štatistiky preukazujú, že v dlhodobých trendoch návštevnosť kín neklesala ani v súvislosti s rozvojom online platforiem a že jedinou príčinou aktuálneho negatívneho vývoja v oblasti kinodistribúcie je jej zatvorenie v dôsledku pandémie.“

red