Ľubo Stacho

fotograf a pedagóg

Áno, som pyšný na slovenský film, páčia sa mi všetky filmy Jara Vojteka – My zdes, Hranica, Cigáni idú do volieb, Deti a Tak ďaleko, tak blízko – a aj ostatní mladí slovenskí režiséri sú bezva. Ale tento priestor by som chcel využiť na spomienku na českého avantgardného filmára Alexandra Hackenschmieda alias Sašu Hammida a jeho vzťah k slovenskému filmu.

Dodnes som šťastný, že som v 90. rokoch mohol u Sašu v New Yorku niekoľkokrát bývať a pri tej príležitosti mi rozprával veľa o svojom živote. Jeho skromnosť a pokoru mám stále pred očami. V tom čase mal už vyše deväťdesiat, ale pôsobil neuveriteľne sviežo a chlapčensky. Mal obehnuté všetky galérie, kde bolo práve to najlepšie umenie. Raz večer sa rozhovoril o Šulíkovom filme Všetko čo mám rád. Bol ním nesmierne nadšený. Záhrada sa mu už tak nepáčila, jeho favoritom bol tento film. Druhá spomienka bola venovaná Karolovi Plickovi, ktorý ako etnograf natočil na Slovensku množstvo materiálu, ale nevedel, čo s ním ďalej. Saša pôsobil vo filmových ateliéroch v Zlíne, a keď sa stretol s Plickom, ponúkol mu, že mu pomôže dať dokopy film. Čiže dramaturgicky dal film Zem spieva dohromady Saša Hackenschmied, dokrútky boli minimálne, len príchod Slovenskej strely na Slovensko a to bolo všetko. Plicka je ako autor tohto filmu známy, ale o Sašovi sa veľa nevie.