Aktuálne prebieha schvaľovací proces pracovného programu MEDIA na rok 2022. Sú dve oblasti, v ktorých nás najviac zaujímajú prípadné zmeny a ktorých výzvy neboli v roku 2021 publikované: podpora videohier a imerzného obsahu a automatická podpora kinodistribúcie.

V podpore vývoja videohier a diel s imerzným obsahom žiadna zásadná zmena nenastáva. Naďalej pôjde o podporu interaktívnych naratívnych diel vo fáze vývoja, určených na komerčné využitie na európskom trhu. Oprávnenými žiadateľmi sú európske spoločnosti väčšinovo vlastnené občanmi z členských štátov MEDIA a primárne zamerané na vývoj videohier, XR štúdiá a audiovizuálne produkčné spoločnosti. Žiadateľ musí preukázať, že už vyprodukoval alebo vyvinul referenčné dielo (naratívnu videohru alebo imerzné dielo) komerčne distribuované v období medzi 1. januárom 2019 a dňom uzávierky výzvy. Diela, ktoré spoločnosť vyvinula na objednávku (ako najatá spoločnosť), nebudú prípustné a to platí aj pre prípadné diela produkované inými spoločnosťami, v ktorých má zástupca žiadajúcej spoločnosti svoj osobný kredit. Ako dôkaz distribúcie predchádzajúceho diela bude žiadateľ povinný uvádzať príslušný výkaz tržieb v období od 1. januára 2019. Dielo sa považuje za naratívne, ak sú postavy a príbeh prítomné v celom priebehu hry, nielen v úvode a závere. Produkcia diela sa nesmie začať skôr ako 10 mesiacov po uzávierke výzvy. Produkcia je fáza začínajúca sa testovaním prvého hrateľného prototypu a končiaca sa vyprodukovaním mastra (Golden Master) alebo jeho ekvivalentu. Každé dielo musí mať medzinárodné identifikačné číslo ISAN alebo EIDR, a to najneskôr pred koncom obdobia vývoja definovaného v zmluve.

Návrh výzvy automatickej podpory kinodistribúcie je do veľkej miery totožný s predchádzajúcimi výzvami (prípustné spoločnosti, definícia európskeho diela a pod.), ale má aj niekoľko nových prvkov ktoré reflektujú predovšetkým dôsledky pandemickej situácie v distribúcii filmov. V prvej fáze, generovaní, predloží žiadateľ dáta o počte predaných lístkov na nenárodné európske filmy s copyrightom 2015 a novším. Pôjde o súhrn lístkov predaných v rokoch 2020 a 2021. Počet lístkov sa vynásobí koeficientom podľa krajiny pôvodu (pre Slovensko pôjde o 1,45 pri francúzskych filmoch a 1,64 pri filmoch zo všetkých ostatných krajín). Maximálny prípustný počet divákov na jeden film je 16 000, minimálny potenciálny fond je 5 000 eur. Navyše sa v návrhu uvádza aj ďalšia možnosť podpory za filmy distribuované v rokoch 2018 a 2019 (polovica priemeru všetkých predaných vstupeniek vynásobená koeficientom 0,80 pri francúzskych filmoch a 0,90 pri všetkých ostatných). Schválenú sumu potenciálneho fondu bude nevyhnutné reinvestovať, a to do koprodukcií nových filmov, do získania distribučných práv alebo do nákladov typu P&A. 

O konečnom znení výziev a ďalších detailoch vás budeme informovať, keď bude pracovný program na rok 2022 schválený.

vs

Akademický maliar, ilustrátor, grafik, kaligraf a sochár zomrel 8. novembra vo veku 86 rokov. Pole jeho tvorby bolo obdivuhodne široké, film nevynímajúc. „Miroslav Cipár spolupracoval so slovenským animovaným filmom veľmi intenzívne ako výtvarník na filme režiséra Vlastimila Herolda a scenáristu Milana Lasicu Kúzelník a kvetinárka (1986). Vážne i s humorom na to spomína na DVD v televíznom seráli Čarovný svet animovaného filmu (2017),“ povedal pre Film.sk dramaturg a režisér Rudolf Urc, ktorý okrem iného režíroval seriál večerníčkov Rozprávky z nočnej košieľky (1994) s Cipárovými výtvarnými návrhmi. Urc upozornil aj na to, že Cipárovým dielom je i soška Klingsora, hlavná cena festivalu Bienále animácie Bratislava. Po štúdiu grafiky a monumentálnej maľby na VŠVU, kde boli jeho profesormi Dezider Milly, Ladislav Čemický, Vincent Hložník či Peter Matejka, pôsobil Cipár ako výtvarník v slobodnom povolaní. Stál pri zrode viacerých iniciatív a podujatí, k najvýznamnejším patrí Bienále ilustrácií Bratislava, pre ktoré aj vytvoril ikonické logo. Je jedným z troch stoviek Cipárových značiek a logotypov pre inštitúcie a podujatia ako Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum, Bratislavské hudobné slávnosti či vydavateľstvo Mladé letá. Podobu dal aj prebalom kníh z edície bestsellerov LUK vydavateľstva Tatran. Je autorom ilustrácií k mnohým, nielen detským knihám. Za túto tvorbu získal množstvo ocenení. Miroslav Cipár patril ku kľúčovým aktérom nežnej revolúcie a k zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu. Šírku a vplyv jeho diela výstižne zhrnula kurátorka dizajnu Viera Kleinová v nekrológu na stránke SNG, keď ho označila za „tvorcu, ktorý kultivoval naše životy a prostredie nenápadne, ale fatálne.“

mak

Prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) rozhodlo, že pre pretrvávajúcu pandémiu výnimočne spojí udeľovanie národných filmových cien Slnko v sieti za posledné dva roky – 2020 a 2021. Ceny chce akadémia odovzdať na budúci rok v apríli v priamom prenose na Jednotke RTVS. Novinkou bude cena za najlepšie vizuálne efekty a spoločná kategória pre najlepší televízny film, minisériu alebo seriál. „Je to po prvý raz, keď môžu do Slnka v sieti prihlásiť svoje projekty aj televízni vysielatelia, prípadne poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,“ povedala výkonná riaditeľka SFTA Agáta Jeleneková. Celkovo tak udelia Slnko v sieti v osemnástich štandardných kategóriách, devätnásta patrí čestnej cene za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. O cenu sa môžu uchádzať prihlásené snímky, ktoré mali premiéru alebo prvé verejné uvedenie medzi 1. januárom 2020 a 31. decembrom 2021. 

red

Zákony, ktoré majú posunúť slovenskú mediálnu legislatívu do 21. storočia, predstavila v novembri ministerka kultúry Natália Milanová. Majú nahradiť legislatívu z čias pred Facebookom či smartfónmi. „Viac ako 250 paragrafov rieši kľúčové témy, ako transparentné vlastníctvo médií, ochrana zdroja, zrovnoprávnené práva a povinnosti pre televíziu, rozhlas, tlačené aj online médiá či riešenie online video platforiem,“ uviedlo ministerstvo. Balík troch zákonov vznikal niekoľko mesiacov v spolupráci so zástupcami z praxe. Nový zákon o mediálnych službách zrovnoprávňuje štandardné a online vysielanie televízie a rozhlasu a má priniesť väčší podiel titulkov a hlasových komentárov pre nepočujúcich a nevidiacich. Nový autorský zákon zavádza digitálne výnimky a právo na dodatočnú odmenu autora. „Ak sa autor dohodne s vydavateľom na odmene za svoje dielo, avšak kniha, film či iné dielo sa stane obzvlášť úspešným, vydavateľ sa musí podeliť s autorom o výnosy z predaja,“ priblížilo ministerstvo. Tretím zákonom je zákon o publikáciách. Nahrádza tlačový zákon (2008) aj zákon o povinných výtlačkoch (1997). „Zjednocuje prostredie pre tlačové agentúry, vydavateľov tlače a webové portály a definuje rámec sponzoringu,“ uviedlo ministerstvo. 

red

Novinár a filmový kritik Miloš Krekovič, ktorý pracoval pre Denník N, zomrel v októbri vo veku 40 rokov. Krekovič pochádzal z Bratislavy, vyštudoval estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Novinársku kariéru začal pred vyše desiatimi rokmi. Písal pre už zaniknutý týždenník Žurnál a takisto pre denník Sme. Keď koncom roka 2014 vstúpila do vydavateľstva denníka finančná skupina Penta, šéfredaktor a časť redaktorov Sme na protest odišlo a založili Denník N. Prešiel doň aj  Krekovič a pracoval v ňom až do súčasnosti. „Píše zrozumiteľne a zároveň nekompromisne. Domácu tvorbu interpretuje v kontexte svetovej kinematografie, čím provokuje filmárov k odvážnejšej tvorbe,“napísal o Krekovičovi portál DAFilms a zaradil ho medzi mienkotvorných súčasných filmových kritikov. Sú to atribúty, ktoré ho popri generačnej spriaznenosti spojili s Robertou Tóthovou a Matejom Sotníkom, vtedy filmovými kritikmi z konkurenčných médií. Spoločne založili podcastovú platformu 3Kritici, v rámci ktorej ešte pred boomom tohto druhu obsahu diskutovali o aktuálnych slovenských filmoch. V slogane sa definovali ako „trojhlavý drak“, ktorému nepretečie pomedzi prsty žiaden mediálny nepodarok. V roku 2020 získal Krekovič od Klubu filmových novinárov Cenu slovenskej filmovej kritiky v oblasti kritiky a publicistiky.

mak

Piatou držiteľkou Ceny Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy je filmová a literárna historička Jelena Paštéková, pedagogička na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU a spoluautorka dvoch kníh Dejín slovenskej kinematografie (obe s Václavom Macekom). Meno laureátky zverejnili 23. novembra na tlačovej konferencii k Týždňu slovenského filmu, odovzdať ju mal,i na jeho otvorení. Keďže podujatie muselo dostať online podobu, cenu laureátke odovzdajú, až keď to pandemická situácia umožní. To platí aj pre Cenu Pavla Branka za sústavný a hodnotný prínos v oblasti slovenskej filmovej kritiky a publicistiky pre autora vo veku do 35 rokov a pre Cenu Orbis Pictus. Tá vyjadruje uznanie pre vydavateľa alebo webového prevádzkovateľa, ktorý sa koncepčne a kontinuálne výnimočným spôsobom venoval reflexii audiovizuálnej tvorby. Obe ceny mali odovzdať po prvý raz. 

Cenu Pavla Branka získal Matej Sotník, spoluzakladateľ a kreatívny riaditeľ distribučnej spoločnosti Film Expanded. Stál aj pri vzniku vzdelávacej platformy Dokument na kolesách a ako producent sa realizuje v spoločnosti Guča. V minulosti písal o filme pre Aktuality.sk a Kinečko, dnes vedie filmovú rubriku mesačníka Kapitál.

Cenu Orbis Pictus udelili mesačníku Film.sk. Vznikol z iniciatívy Slovenského filmového ústavu, ktorý ho vydáva od roku 2000. V roku 2019 ocenili Výročnou cenou ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu vtedajšieho šéfredaktora Film.sk Daniela Bernáta a zakladajúcu šéfredaktorku Simonu Nôtovú. 

Cenu Petra Mihálika vyhlasujú Filmová a televízna fakulta VŠMU, Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Slovenský filmový ústav a o. z. FOTOFO/Stredoeurópsky dom fotografie, dvojicu nových ocenení zastrešil spolu s nimi aj Klub filmových novinárov. 

mak

RTVS zakončí rok atraktívnymi premiérami. Česko-slovensko-nemeckú rozprávku Ako si nezobrať princeznú (r. Karel Janák) uvedie Jednotka na Štedrý deň. O deň neskôr ponúkne poslednú časť výpravnej koprodukčnej minisérie Mária Terézia (r. Robert Dornhelm), hrajú v nej aj Táňa Pauhofová, Maroš Kramár či Peter Kočiš. Veľkorysú televíznu adaptáciu Jozefa Maka vysiela Jednotka na Nový rok, Šarlatána Agnieszky Holland o deň neskôr. Večerníčky na Dvojke ukážu šesť nových častí 3D animovaného seriálu Websterovci (23. – 28. 12.). Január prinesie pôvodný seriál Priznanie, voľne nadväzuje na úspešné Hniezdo. Košické štúdio prispeje dokumentom Kanonici bieleho rúcha o Ráde premonštrátov v Jasove. Sériu kameramanských portrétov zavŕši na Dvojke Vesmírny kovboj (r. Lukáš Teren) a predstaví nielen „oko“, ale i rozprávačský talent Richarda Krivdu. Mimoriadny svetový úspech pripomenie Herec Ivan Palúch (r. Martin Palúch) a vzápätí juhoslovansko-francúzsky film Čoskoro bude koniec sveta (r. Aleksandar Petrović, 1968) s Ivanom Palúchom a Annie Girardot. A štvrtý okruh RTVS Šport so štartom 20. 12. poteší nielen fanúšikov športu. Pre ďalšie okruhy by mal znamenať menej zmien spôsobených športovými prenosmi.

red