Pokračuje defilé chválenkárstva...

... lebo sa stále viac zvolebnievalo. V komentároch sa bilancovalo a boli v tom nové fabriky na Orave (TvF č. 45), ale aj skanzen v Zuberci či Oravská galéria. V Košiciach otvorili nový Dom potravín (č. 46) a modernú polikliniku (č. 50), ale ešte viac bolo rečí o plánoch a sľubov: ako sa bude rozvíjať cestovný ruch – najmä v Tatrách, vyrastú nové sídliská, vodná nádrž Liptovská Mara (č. 48) aj stavba storočia – plynovod (č. 50).

Čerešničkou na torte bolo vyhlásenie primátora hlavného mesta Ladislava Martináka o nevídanom rozvoji mesta, začínajúce sa slovami „my Bratislavčania“ (č. 47), hoci o ňom bolo verejne známe, ako Bratislavu nemá rád a ako málo urobil v jej prospech.

Na propagáciu volieb bol zameraný aj monotematický týždenník (č. 49), v ktorom zaslúžilí regionálni komunistickí funkcionári svojimi výpoveďami rekapitulovali päťdesiatročnú históriu strany. A tak mohol predseda volebnej komisie už v nasledujúcom čísle týždenníka (č. 50) radostne konštatovať, že „v týchto voľbách dosiahla Komunistická strana Československa (v histórii) najvýraznejšieho víťazstva“. Za kandidátov Národného frontu (išlo o jednotnú kandidátku politických strán a spoločenských organizácií) hlasovalo  99,77 percenta voličov!

O týždeň neskôr (č. 51) zložili poslanci Slovenskej národnej rady sľub a bola vymenovaná nová vláda Slovenskej socialistickej republiky.

Pre diváka bola iste príťažlivejšia príprava Vianoc: vytínali sa stromčeky, dopĺňali zásoby v obchodoch. Na pultoch sa tak ako každý rok objavovali také exkluzívne tovary ako pomaranče, detské pančucháče a podobne. To potešilo.

A najnovší šláger Mireille Mathieu Acropolis adieu bol už naozaj dôvodom na zlepšenú náladu. Lebo ináč to bol rok, keď nálada „mrzla na perách“. Áno – tie jednoznačné výsledky volieb boli práve o tom: volil každý a volil, ako bolo treba. Lebo každý mal v pamäti august ʼ68 a osud tých, ktorí ho „zavinili“.

Obligátne bilancovanie roka v poslednom týždenníku ročníka sa obmedzilo na šot o veľkej mierovej ofenzíve Sovietskeho zväzu a o hospodárskej spolupráci krajín združených v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci pri budovaní veľkých priemyselných objektov.

Bodka (za tým všetkým) však bola originálna. V oravskej kutici vyrezáva geniálny ľudový umelec Štefan Siváň rozkošné figúrky z dreva a pod nohami mu pobehujú sliepky. Ktovie, čo tým autor myslel...

Milan Černák