Šťastné začiatky aj konce

Romantická komédia Šťastný nový rok (2019), ktorú v slovenských kinách videlo viac ako 280 000 divákov, figuruje v desiatke divácky najúspešnejších slovenských filmov v ére samostatnosti. Scenáristka a producentka Adriana Kronerová a režisér Jakub Kroner chcú na úspech svojej predošlej snímky nadviazať jej pokračovaním. Šťastný nový rok 2: Dobro došli. Do kín mala prísť v decembri, teraz tvorcovia predbežne počítajú s januárom. 

Už pri nakrúcaní „jednotky“, situovanej do prostredia zimných hôr, začali tvorcovia uvažovať o letnej, prímorskej verzii. „Bolo pre nás prirodzené posunúť hrdinov do letnej atmosféry a nechať túto zohratú hereckú partiu zažívať letné dovolenkové dobrodružstvá,“ približuje v presskite režisér filmu Jakub Kroner. V centre príbehu sú opäť komické vzťahové peripetie a ústrednou témou je manželstvo – začínajúce, dlhoročné, krachujúce, skrachované, ale aj znovu nájdená láska. Dej sa začína silvestrovskou žiadosťou o ruku, po ktorej zaznie „áno“, ale cesta k šťastnému koncu bude, ako to v romantických komédiách býva, ešte kľukatá. 

„Romantická komédia je žáner, ktorý sa dá podobne ako všetky ostatné žánre realizovať na rôznych úrovniach. Mojou ambíciou ako scenáristky je priniesť na slovenský trh tento žáner v kvalite, ktorú mám sama rada ako divák a na ktorej tvorbe sa v zahraničí zvyčajne podieľajú herecké elity. Mám rada komédie americkej režisérky Nancy Meyers (Po čom ženy túžia, Lepšie neskoro ako nikdy, Nejako sa to komplikuje), v ktorých hrajú herci ako Meryl Streep, Jack Nicholson, Diane Keaton, Mel Gibson... A rovnako mám rada britské verzie tohto žánru (Láska nebeská, Báječný hotel Marigold či Štyri svadby a jeden pohreb) s rovnako hviezdnym obsadením,“ ozrejmuje scenáristka a producentka filmu Adriana Kronerová v explikácii pre Audiovizuálny fond, kde sa projekt uchádzal o podporu. Filmovou sériou by Kronerová chcela tiež nadviazať na staré československé komédie, ktoré i po desaťročiach od svojho vzniku bavia celé generácie.

Tvorcovia stavili na kvalitné a divácky príťažlivé obsadenie. Popri Emílii Vášáryovej či Jiřím Bartoškovi sa v pokračovaní filmu objaví aj Dagmar Havlová. Do hereckej zostavy okrem nej pribudli Jozef Vajda či Marek Vašut a na scénu sa vráti štvorica hlavných ženských predstaviteliek z prvej časti – Tatiana Pauhofová, Antónia Lišková, Gabriela Marcinková a Zuzana Norisová. „V druhej časti dostali väčší priestor aj všetky mužské postavy, čo podľa môjho názoru pridáva filmu na komickosti, ale aj odkryje viac z mužských charakterov,“ prezrádza režisér. Vo filme sa tak opäť objavia aj Ján Koleník, Tomáš Maštalír, Marek Majeský a Petr Vaněk. „Pre mňa je veľmi dôležité, aby aj malé úlohy hrali vynikajúci herci, lebo to dodáva filmu neopakovateľnú atmosféru a kvalitu,“ hovorí režisér. Zostavu doplnil talianskym hercom Marcom Boninim a chorvátskymi hercami Tonim Gojanovićom a Goranom Bogdanom. „Bolo zaujímavé pracovať na pľaci naraz s hercami niekedy až piatich národností, aj keď komunikačným jazykom bola angličtina. Verím, že divák ocení túto autentickosť, ktorá je rovnaká ako v živote, keď sa často musíme s cudzincami dohovoriť všetkými možnými prostriedkami a iba hádame, čo nám chcú povedať,“ dodáva režisér.

Okrem hereckého obsadenia film stavia aj na vizuálnej atraktivite prímorského prostredia.„Chorvátsko je naozaj krásna krajina. Podarilo sa nám nakrúcať na výnimočných lokáciách. Je tam napríklad scéna v miestnom vinárstve, ktoré sme si vybrali pre mimoriadne malebný vzhľad,“ opisuje Kroner, ktorému miestni prezradili, že v rovnakej lokalite sa pred rokom natáčal americký film Zabijakov osobný strážca 2 so Salmou Hayek a Samuelom L. Jacksonom.

Realizácia druhej časti filmu bola podľa tvorcov náročnejšia ako prvej. „Ale mali sme aj šťastie: to, že sme nakrúcali mimo turistickej sezóny, znamenalo, že nádherné lokácie ako Rovinj, ktoré sú v lete plné turistov, boli v podstate prázdne, čo je pre našu prácu veľkou výhodou. A to, že sa v tom čase práve končil lockdown a ešte sa tak veľa nenakrúcalo, umožnilo nemožné: silná herecká zostava mala čas a herci nemuseli pendlovať medzi divadlom a televíziou, takže sme konečne zažili filmovačku, kde sú všetci na jednom mieste a k dispozícii iba pre tento projekt,“ približuje Adriana Kronerová, ktorá dúfa, že radosť, akú zažívali tvorcovia pri nakrúcaní, sprostredkuje film aj divákom v kine. 

Producentom filmu je spoločnosť INOUT STUDIO a spolupracovali na ňom kameraman Mário Ondriš, zvukár Lukáš Kasprzyk, architektka Viera Dandová, kostýmová výtvarníčka Sandra Žigová, módny návrhár Boris Hanečka a umelecká maskérka Klára Surdusová. Strih mal na starosti Michal Kondrla a hudbu zložil Marián Čekovský.

Šťastný nový rok 2: Dobro došli (r. Jakub Kroner, Slovensko, 2021)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 200 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu z programu 5: 136 152 eur )
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: Martin Črep

Z vtáčej perspektívy

Štvrtý celovečerný film českého režiséra slovinského pôvodu Olma Omerza Atlas vtákov hovorí o medziľudských vzťahoch, moderných technológiách a premenách súčasného sveta. Dráma s prvkami komédie a detektívnou zápletkou mala premiéru v Karlových Varoch a jej slovenské uvedenie sa v posledných týždňoch presúval o tam a späť medzi novembrom a decembrom. Do kín však príde najskôr v januári.

„Vo svojich filmoch často používam paralely so svetom zvierat. V myšlienkach sa pohrávam so žánrom prírodovedného filmu, v ktorom bude objektom pozorovania človek. Rád skúmam človeka a jeho často absurdné sebecké problémy z určitého ironického odstupu,“ približuje v presskite režisér Olmo Omerzu. „Vtáci hrajú vo filme dôležitú úlohu. Niekedy komentujú dianie, inokedy sa len vznášajú nad problémami sveta, na rozdiel od našich hrdinov, zahľadených do seba samých,“ opisuje režisér.

Pod názvami vtákov si hlavný hrdina, starnúci egocentrický majiteľ rodinnej firmy Ivo Róna ukladá do telefónu čísla svojich mileniek. „Neomylný“ patriarcha, ktorý podceňuje alebo neberie vážne svoje deti, sa podriaďuje len práci a peniazom. Hlavnou účtovníčkou vo firme je jeho bývalá tajná milenka Marie. Osamelá žena na prahu šesťdesiatky sa zaľúbi do fiktívneho internetového profilu amerického vojaka a stane sa obeťou podvodu aj hlavnou podozrivou zo sprenevery veľkej sumy firemných peňazí. „Kým Iva (Miroslav Donutil) chápeme ako protagonistu príbehu a Mariu (Alena Mihulová) ako jeho protihráčku, sledujeme tematický súboj medzi pragmatizmom a slepou láskou. Vychádzal som z dvoch úplne odlišných pólov, charakterov z úplne odlišných svetov,“ ozrejmuje tvorca, ktorý už pri písaní scenára vedel, komu chce zveriť hlavné úlohy. Scenár vytvoril spolu s Petrom Pýchom, ktorý sa podpísal aj pod Omerzov predošlý film Všetko bude. „Spolupráca je pre mňa veľmi dôležitá, rád premýšľam a tvorím v dialógu,“ hovorí režisér.

„Vo filme sa zaoberáme fenoménom, ktorý súvisí s dnešným virtuálne prepojeným svetom. Príbehov o osamelosti ľudí, ktorí hľadajú útechu na sieti, kde často niekomu naletia, je okolo nás veľa. Chceli sme priblížiť dnešný život, zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú, rozdiely medzi generáciami a realitu globalizácie, keď je často ťažké nájsť vinníka vecí, čo sa dejú okolo nás,“ vysvetľuje Omerzu. Film je vystavaný na princípe postupného „vyťahovania kostlivcov zo skrine“ a internetový podvod je len spúšťacím mechanizmom na odhaľovanie tajomstiev, túžob a nádejí, ale aj na odhalenie chýbajúcej lásky a dôvery. „Mám rád situácie, ktoré do nášho života vnášajú nesúlad a napätie, a rád s nimi vo filme pracujem. Priťahujú ma drámy, ktoré sa odohrávajú vnútri človeka,“ opisuje tvorca. „Vo filme som chcel vytvoriť moment, keď sú postavy vydané napospas osudu. Moment, keď sú bezbranné, malé a prvýkrát majú pocit, že ony nie sú tí, ktorí o veciach rozhodujú, že v živote existuje niečo, čo ich presahuje,“ približuje Omerzu. „Film je zároveň kritikou patriarchálneho sveta, sebeckosti a úzkoprsého pohľadu, ktorý nepripustí žiadne pochybnosti.“

Slovenským koproducentom Atlasu vtákov je Ivan Ostrochovský z Punkchart films. „Vstup do koprodukcie je z mojej strany logický. Jednak som koproducentom dvoch posledných Olmových filmov a on predstavuje svojou tvorbou v českej kinematografii prúd, ktorý mi je autorsky najbližší. Podobne je to s Jirkom Konečným, producentom z endorfilmu,“ vysvetlil v explikácii pre Audiovizuálny fond. Jiří Konečný produkoval všetky Omerzove celovečerné filmy a na všetkých spolupracoval aj kameraman Lukáš Milota. V tíme, ktorým sa Omerzu obklopil, bola aj slovenská strihačka Jana Vlčková a hudbu zložila režisérova slovenská manželka Monika Omerzu Midriaková.

Atlas vtákov (r. Olmo Omerzu, Česko/Slovinsko/Slovensko/Francúzsko, 2021)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: cca 1 350 000 , rozpočet ešte nie je uzavretý (podpora z audiovizuálneho fondu: 100 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: CinemArt SK

Cesta do hlbín historickej pamäti

Nový film českého dramatika a režiséra Miroslava Bambuška Ľudia krvi vznikol v slovenskej koprodukcii. Snímka prináša autorský pohľad na nespracované historické traumy a uvažuje nad ich možnými dôsledkami pre budúce generácie. Aj Ľudia krvi sa v distribučnom pláne presunuli z decembra na január.

„Pred niekoľkými rokmi ma oslovil producent Saša Dlouhý s prosbou o konzultácie k filmu Miroslava Bambuška. Ten ma už predtým zaujal svojím debutom Jan Hus – mše za tři mrtvé muže. Ide o výraznú autorskú osobnosť, ktorá prepája prvky filmu a divadla so svojským rukopisom,“ povedal pre Film.skslovenský režisér a koproducent filmu Robert Kirchhoff zo spoločnosti atelier.doc. Hlavný producent Ľudí krvi Saša Dlouhý z českej spoločnosti FREESAM ho vraj oslovil aj preto, že ho zaujal film Diera v hlave. Kirchhoffovi zase imponovalo, že Dlouhý sa nedá ľahko odradiť – Ľuďom krvi veril natoľko, že celú prípravu a prvú etapu produkcie financoval z vlastných zdrojov.

„Vedome i nevedome preferujem filmy, ktoré sú odvážne tematicky aj formálne, stavajú na vytrvalosť režiséra a jeho vlastnú estetiku, ktorá je primárna. Komerčný úspech ma zaujíma menej a kalkulovaním s emóciami diváka takmer až opovrhujem,“ ozrejmuje producent, ktorý má rád aj filmy na rozhraní druhov. Takým je aj Bambuškovo experimentálno-esejistické spracovanie historickej témy odsunu sudetských Nemcov po druhej svetovej vojne. „Bambušek využíva to, čo umožňuje film – vracia sa v pamäti cez traumatické zážitky do minulosti. Zhluk obrazov, fantázií a voľných asociácií odkazuje na historickú, aj keď hlavne v českej spoločnosti stále prítomnú tému,“ vysvetľuje Kirchhoff.

 „Keďže v snímke sa kombinujú prvky animovaného, hraného a experimentálneho filmu, s prirodzeným prelínaním týchto svetov nám pomohla spoločnosť Plaftik. Jednu z hlavných úloh stvárnil Juraj Bača. Film sme zároveň nakrúcali na niekoľkých lokáciách na Slovensku. Bambuška fascinoval Devín, ale napríklad aj bratislavské obchodné centrum. Naším vstupom ako minoritného koproducenta bola teda časť produkcie, postprodukčná spolupráca i herecké obsadenie,“ hovorí Robert Kirchhoff.

„Inšpiráciou na filmový štýl i spôsob spracovania témy trýznivých historických tráum boli pre mňa filmy ako Daleká cesta Alfréda Radoka, Smuteční slavnost Zdeňka Sirového, Kočár do Vídně Karla Kachyňu, Adelheid Františka Vláčila alebo experimentálne ladená tvorba kameramana Jaroslava Kučeru. Fikčné svety podobné tým, ktoré vidím ja, nachádzam aj v snímkach Andreja Tarkovského, Davida Lyncha, Luisa Buñuela, Jana Švankmajera, Jiřího Brdečku alebo Jiřího Trnku,“ približuje v režijnej explikácii pre Audiovizuálny fond Miroslav Bambušek. „Moje filmové rozprávanie, i keď pracuje s metaforou, s imagináciou a so symbolikou rôzneho druhu, vychádza z reálneho základu. Ľudia krvi sú o ceste do zabudnutých, zakázaných a zdevastovaných kútov našej krajiny, ale súčasne sú cestou ku koreňom našej identity,“ vysvetľuje režisér.

„Film sa zaoberá vecami a udalosťami, ktoré nechceme počuť a ktoré zámerne odsúvame na okraj, pretože je ťažké s nimi žiť. A z tohto odsúvania sa rodí mentálna choroba, nezáujem, ľahostajnosť, ktorá sa rozmanito prejavuje v našej prítomnosti tým, ako ľudia myslia, ako sa rozhodujú, ako sa správajú, ako volia. A tak žijeme vo svete plnom otázok, na ktoré nechceme hľadať odpovede, pretože sú nepríjemné, náročné,“ vysvetľuje tvorca. „Tým si vytvárame ,mentálne Sudety‘, čiernu dieru, o ktorej sa radšej domnievame, že v nej a za ňou nič nie je. ,Mentálne Sudety‘ sú priepasť, ktorú sme zdedili po predkoch. Naša generácia by ju nemala chcieť odovzdávať svojim potomkom,“ ozrejmuje Miroslav Bambušek a dodáva, že potláčanie temných momentov histórie môže viesť k ich opakovaniu.

Ľudia krvi (r. Miroslav Bambušek, Česko/Slovensko, 2021)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 700 00 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 36 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: ASFK