Možno veriť modrým očiam Hugha Granta?

Miniséria Mala si to vedieť nemá originálny námet ani hlbokú zápletku. Akoby bol jej tvorca David E. Kelly presvedčený, že už nič nové nevymyslí, ale to, čo dôverne pozná(me), vie spraviť naozaj poctivo a dobre. 

Na filmy s podobnou tematikou ste mohli kedysi naďabiť pri znudenom prepínaní televíznych programov niekedy vo štvrtok o jedenástej večer. Nehrali v nich áčkoví herci a po uvedení v televízii či na videu zväčša zapadli prachom. Trilery pre ženy, rodinné trilery alebo dokonca romantické trilery. Najprv ste sa pozerali na rodinnú idylku a zrazu sa niečo zlomilo a svet sa obrátil proti žene, ktorá už nemohla nikomu veriť, a všetko nasvedčovalo tomu, že jej akýsi neprajník poriadne zavaril, aby sa jej zbavil. Manžel? Milenec? Najlepšia priateľka? Alebo dokonca všetci spolu?

Vrcholná éra týchto béčkových snímok je fuč, ich prepracovanejšie schémy však časom získali novú popularitu v literatúre, a tá sa premietla aj do filmovej produkcie. Prišla éra trilerových „dievčat“ s vlajkovými loďami Dievča vo vlaku a Stratené dievča. Príbehy boli opäť určené najmä dospelému nenáročnému ženskému publiku a nielen preto, že hlavné hrdinky boli zvyčajne dámy po tridsiatke alebo štyridsiatke. Dej, v ktorom nechýbala vražda, sa točil okolo problémov v rodine, viditeľných aj tých menej okatých. Zahŕňali najmä neveru, boj o peniaze, boj o deti, alkoholizmus, fyzické a psychické domáce násilie. Jednoducho všetko, čo by ste našli v ženskom magazíne v rebríčku najväčších nástrah manželského života a v duchu by ste sa radovali, že vaše manželstvo je výnimkou. 

Vďaka pôsobivému spracovaniu, jasnej cieľovej skupine a s prekvapivým odhalením v závere získali tieto príbehy v posledných rokoch pozornosť a, áno, aj oveľa viac úcty zo strany filmárov. Vo Fincherovom Stratenom dievčati sa blysla Rosamunde Pike, v Dievčati vo vlaku zas znivočená Emily Blunt. Profesionálny hollywoodsky šat ženským trilerom vyslovene sadol. Ponechal si základný gýč polobrakových filmov zo štvrtkovej televíznej noci a na základe vyšperkovanej šablóny vystaval remeselne kvalitné diela, po ktorých sa prirodzene zaprášilo. 

Majstrovským kúskom tohto žánru sa stal seriál Mala si to vedieť, aktuálne rotujúci na HBO. 

Grace (Nicole Kidman) je bohatá, úspešná žena. Keď vstúpi do miestnosti, ľudia od úžasu stíchnu. Vlnitými ryšavými vlasmi a ladným vlnením tela pripomína éterického elfa, ktorý už na prvý pohľad vyčnieva z radu bežných sivých smrteľníkov. Z jej manžela Jonathana (Hugh Grant), naopak, ihneď cítiť človečinu. Je to vtipný, žoviálny, nie veľmi spoločenský, ale pritom vždy šarmantný doktor, ktorý lieči smrteľne choré deti. Spolu tvoria dokonalý pár, ktorý žije v harmonickom zväzku, a v priestrannom byte niekde v lepšej štvrti Manhattanu sa spoločne starajú o pubertálneho syna. Samozrejme, „až kým“... 

Elenu Alves, ktorá bola údajne Jonathanovou milenkou, nájdu mŕtvu. Stala sa obeťou vraždy. Všetko, čo sa udeje potom, je zahmlené a očakávane nečakané, prepletené zvratmi, ktoré menia perspektívy a divácke predstavy o neznámom vinníkovi. Miniséria Mala si to vedieť je ideálnym adeptom na napínavé televízne večery. Záver každej zo šiestich častí, aby sme zostali v žánri, sledujete so zatajeným dychom. Dych vyrážajúce sú aj interiéry buržoázneho New Yorku, v ktorých protagonisti za zvukov príjemnej hudby predvádzajú najnovšie módne výstrelky.

Producent a scenárista David E. Kelly má nos na príbehy, ktoré znejú banálne, ale vo finálnej podobe ich vystavia tak komplexne, že sa v žánri radia ku skvostom. Tvorca seriálov Ally McBealová či Nemocnica Chicago Hope slávil pred časom úspech na HBO aj minisériou Malé veľké lži (Big Little Lies). Autorkou románovej predlohy, ktorú David E. Kelly skvele adaptoval pre televíziu, je Liane Moriarty. Miniséria je postavená na myšlienke, že ženy vo veľkých domoch majú veľké problémy, a takisto opisuje vyšetrovanie vraždy, hoci tá je v príbehu skôr druhoradá.

Séria Mala si to vedieť, takisto podľa literárnej predlohy, je o čosi menej autentická, dialógy neplynú tak prirodzene a chýba jej vtip, uveriteľnosť a širokospektrálnosť hlavných postáv. Všetko sa točí okolo brutálnej smrti Eleny Alves a otázky, či je možné veriť „Hughovým modrým očiam“... Sloganu „... a potom sa ich zdanlivo idylický život obráti naruby“ sa však nemusíte obávať. Áno, miniséria Mala si to vedieť v réžii dánskej oscarovej režisérky Susanne Bier (Po svadbe, Lepší svet, Nočný recepčný) je žánrovka, oddychová, s očakávanteľnou nepredvídateľnosťou a nie veľmi originálna. Ako celok však spoľahlivo funguje a divákovi servíruje presne to, čo od nej čaká. 

Mala si to vedieť (The Undoing), USA, 2020 RÉŽIA Susanne Bier SCENÁR David E. Kelly KAMERA Anthony Dod Mantle HUDBA Evgueni Galperine, Sacha Galperine HRAJÚ Nicole Kidman, Hugh Grant, Donald Sutherland, Noah Jupe, Fala Chen, Édgar Ramírez, Lily Rabe MINUTÁŽ 5 hod. 37 min. (6 x 51 – 60 min.) HODNOTENIE **** DISTRIBUČNÁ PLATFORMA HBO GO

Katarína Holetzová, autorka detektívnych kníh a publicistka
foto: HBO

Attenborough apeluje miznúcou nádherou

Sir David Attenborough je celosvetovo uznávaný prírodovedec, moderátor, producent, ale najmä popularizátor bohatstva a rozmanitosti prírody. Podieľal sa na vzniku druhého programu britskej verejnoprávnej televízie a v 60. a 70. rokoch bol programovým riaditeľom oboch kanálov BBC. Slávu a uznanie mu prinieslo viac ako sto dokumentárnych filmov a cyklov. Za všetky spomeňme seriály Život na Zemi alebo Planéta Zem, kde už naznačuje ohrozenú budúcnosť zvierat, rastlín aj ľudí. V roku 1985 ho kráľovná Alžbeta II. povýšila do šľachtického stavu. 

Ani vo svojich deväťdesiatich štyroch rokoch nestráca David Attenborough (mladší brat Richarda, režiséra filmov ako Gándhí či Chorus Line) životný elán a entuziazmus. Nedávno potešil svojich fanúšikov dokumentárnym filmom David Attenborough: Život na našej planéte, v ktorom podáva osobné svedectvo o stave planéty. Na prvý pohľad sa zdá, že dôraz v ňom kladie hlavne na vizuálnu stránku. Jeho spolupracovník, kameraman Gavin Thurston skomponoval úchvatnú mozaiku pozemských krás. Hoci niektoré zábery prírody či zvierat sme už v Attenboroughových seriáloch videli, dokumentu to vôbec neuberá na sile. Tvoria ho totiž mimoriadne impozantné obrazy, v ktorých sa strieda divoká savana s plávajúcim ľadovým medveďom či tanzánsky národný park Serengeti s pralesom v Amazónii. Nechýbajú ani hmlové lesy na dne mora. Nafilmované scény sú citlivo poprepájané so sprievodným komentárom; doslova s ním súznejú, pričom komentár rozhodne nemá iba opisný charakter. Divák získava pocit, že obrazový materiál bol postrihaný skôr, ako bol nahovorený text. 

A vtedy to príde. Keď sa do komentára započúvate, odrazu nevládzete absorbovať vizuálne vnemy a súčasne ťaživé slová o bezohľadnom a svojvoľnom vyčerpávaní prírodných zdrojov človekom. David Attenborough porovnáva súčasný stav s archívnymi zábermi zo svojich skorších dokumentov – apeluje prostredníctvom objektívnych dát. Aj keď ide o zjednodušené a (pre mnohých) známe fakty, zámer sa podaril. Stav našej planéty súvisiaci s klimatickou zmenou je natoľko vážny, že treba konať. 

Dokumentu sa dá vytknúť len veľmi málo vecí, ako napríklad hraná sekvencia s mladučkým Davidom pri objavovaní skamenelín v piesku neďaleko rodičovského domu alebo emotívne zábery rozprávača, ktorý už nenachádza slová a zamyslene sa pozerá na našu Zem, navyše podfarbené náhle zmenenou hudbou.

Dramaturgia dokumentu je však pôsobivá od začiatku až do konca. V prvých minútach filmu sa Attenborough prechádza po opustenom dome v meste Pripiať, v bezprostrednej blízkosti černobyľskej jadrovej elektrárne. Po jej havárii v roku 1986 ľudí z mesta evakuovali. Život sa tu zastavil. Ekologická katastrofa, ktorú spôsobilo zlé plánovanie a ľudská chyba, poznačila celú Európu. Dnes však ľudstvo čelí oveľa väčšej katastrofe, ktorá je na rozdiel od černobyľskej celosvetová a plazivá. Pred očami nám mizne divá príroda, vinou človeka sa postupne stráca jej rozmanitosť. Mení sa aj klíma. Vedci dávajú úbytok biodiverzity do súvisu so zvýšeným výskytom extrémnych výkyvov počasia i s nárastom pravdepodobnosti vzniku pandémií.

Dokument David Attenborough: Život na našej planéte patrí k zásadným snímkam roku 2020. Attenborough natočil nekrológ Zeme – no s optimistickým koncom. Po prázdnom okolí miesta černobyľskej havárie sa dnes prechádzajú divé vlky, líšky, soby... Všade sú stromy. Príroda pretrvala. Má ľudstvo rovnakú silu a pretrvá tiež? „Musíme prísť na to, ako žiť udržateľne, ako sa prestať od prírody dištancovať a stať sa opäť jej súčasťou.“

David Attenborough: Život na našej planéte (David Attenborough: A Life on Our Planet, Spojené kráľovstvo, 2020) RÉŽIA Alastair Fothergill, Jonathan Hughes, Keith Scholey KAMERA Gavin Thurston, Roger Horrocks HUDBA Steven Price ÚČINKUJÚ David Attenborough, Max Hughes MINUTÁŽ 83 min. HODNOTENIE **** a pol DISTRIBUČNÁ PLATFORMA Netflix

Barbora Gvozdjáková / filmová publicistka
foto: Netflix