To ten monarcha

Spiš. Mnohí z nás vravia, že je to najkrajší slovenský kúsok zeme. Tvorcovia nového dokumentárneho filmu To ta monarchia sa však nedali zlákať a ich snímka neuchvacuje primárne v celkoch nádherou a fotogenickosťou kraja, prírody, pamiatok. Ide bez okolkovania priamo po ľuďoch a ich najbezprostrednejšom okolí. Konkrétne po starostovi obce Spišský Hrhov a jeho spolupracovníkoch a spoluobčanoch. Dokonca aj v amerických novinách sa o nich v pozitívnom duchu písalo. 

Režisérka Vladislava Sárkány debutovala v roku 2014 ešte pod menom Plančíková vskutku pozoruhodnou snímkou Felvidék – Horná zem. Cez osobný rodinný príbeh sa v nej venovala problémom spojeným s dohodou o výmene obyvateľstva Maďarska a Slovenska podpísanou nedlho po skončení druhej svetovej vojny. Dôsledkom dohody bola obojstranná nedobrovoľná migrácia (odsun) zo severu na juh a z juhu na sever, ktorá až doposiaľ šarapatí v medziľudských vzťahoch. O tom filme som v staršej recenzii napísala, že jeho starí hrdinovia v sebe nosia často nezacelené rany z dávna, na mladých sa ukazuje, že rany síce dedičným ochorením nie sú, ale etnické jazykové nejasnosti, nezhody, inakosť, nepochopenie sú schopné vždy nanovo rozkolísať ľudskú identitu. 

Film To ta monarchia je časozberný, vznikal päť rokov, je observačný, neraz vtipný (preto sa o ňom píše aj ako o dokumentárnej komédii), vzdáva hold viacnásobnému starostovi Spišského Hrhova Vladimírovi Ledeckému a jeho práci, no nebojí sa pristúpiť bližšie a položiť na stôl aj veci rozporuplné. „Vnímala som jeho autoritu v dedine,“ povedala režisérka v rozhovore na stránke Moja kultúra, „ale aj fakt, že má rád veci pod svojou kontrolou, preto som mu hneď priamo povedala, že chcem točiť autorský film o dedine, kde by vystupoval on a ľudia z jeho tímu, zastupiteľstva aj občania – fanúšikovia i kritici. Bude to môj vlastný pohľad, do ktorého nemôže nijako zasahovať, ani ho kontrolovať, ani si to len tak rozmyslieť a brániť v jeho dokončení. Uvidí ho, až keď bude film hotový.“

Zoznamujeme sa s dedinou (obecný podnik Hrhovské služby, stavba rozhľadne, včelárstvo, sociálna práca, osudy csákyovského kaštieľa, múzeum hudobných nástrojov, dedina roka, Hrhovské čudá a zábaviská...) a s ľuďmi, čo v nej žijú – aktívnymi a nápomocnými, kritickými, neparticipujúcimi, mnohí istotne ostali z vlastnej vôle mimo pozornosti kamery. A všetky tie línie pod povrchom mozaiky spája motív včiel, robotníc dorábajúcich v pote tváre med, bojovníc ozbrojených žihadlom, bez ktorých by kráľovná zomrela a ktoré by bez kráľovnej dlho nevydržali. 

Na prvý pohľad je To ta monarchia iná než Felvidék – Horná zem. No na druhý pohľad si môžeme uvedomiť, že tie dve snímky sú si v mnohom podobné. Predovšetkým obe skúmajú priestor medziľudských, susedských vzťahov a ich schopnosť čistiť či zamorovať okolie. Prostredníctvom rozprávania o jednotlivej rodine či určitej obci, nech už sú akokoľvek špecifické, režisérka tam i tu konštruuje všeobecnejší uhol pohľadu na globál sveta. Napokon sa tie dva filmy podobajú aj tým, že keď si Sárkány Plančíková nevystačí so zaznamenávaním autentického diania, pustí k slovu výtvarnú štylizáciu – v prvotine veselé a vysvetľujúce animácie, najnovšie postavy prezlečené do historických divadelných kostýmov.

Pre mňa je snímka To ta monarchia veľmi zaujímavá aj tým, že korešponduje s otázkou, o ktorej často premýšľam. Akými rôznymi cestami zanikajú staré veci? Akými rôznymi cestami sa starým veciam darí koexistovať s novými? 

Pred takmer dvadsiatimi rokmi som sa zúčastnila na etnomuzikologickom výskume. Chodili sme, nepočetná skupinka, po Spiši od dediny k dedine, od osady k osade a snažili sme sa z Rómov vylákať ich phurikane giľa (starodávne pesničky). Dodnes ma napĺňa úžasom, koľkí nás vtedy i kedykoľvek neskôr pustili do svojich obydlí a darovali nám hudbu. V Hrhove sme neboli úspešní a cítili sme v kostiach, že to tak dopadne, už keď sme tam prichádzali. Riadili sme sa totiž skúsenosťami získanými putovaním – v chatrči je viac muziky, viac rómskeho živlu, viac romipenu než v murovaných domoch. Ale chatrčí je čoraz menej. Však hej, taký je svet, takto sa vyvíja. Staré, zanikajúce potom uchováme na obrazoch, fotografiách, v knihách, vo vitrínach múzeí, vo filmoch. Však hej, je super, ak vyrastajú domy namiesto chatrčiek. Len by sme mohli mať pri tom všetkom progrese vo vedomí a na rozume, že zároveň pravdepodobne čosi nesmierne cenné nezvratne umiera alebo už aj umrelo. 

To ta monarchia (Slovensko 2020) RÉŽIA A SCENÁR Vladislava Sárkány KAMERA Ivo Miko STRIH Zuzana Cséplő HUDBA Michal Smetanka ÚČINKUJÚ Vladimír Ledecký, Michal Smetanka, Pavol Urda a obyvatelia Spišského Hrhova MINUTÁŽ 80 min. HODNOTENIE **** FESTIVALOVÁ PREMIÉRA 8. 11. 2020, do distribúcie príde film v roku 2021

Zuzana Mojžišová / filmová publicistka
foto: Produkcia sarkany