Peter Župník

fotograf

Zaujímavé slovenské filmy som začal objavovať na ŠUP-ke v Košiciach. Vtedy som videl Postav dom, zasaď strom Juraja Jakubiska a na základe neho som sa začal obzerať po ďalších Jakubiskových filmoch. 

Ako študenti pražskej FAMU sme mohli chodiť na projekcie pre uzatvorený okruh ľudí. Premietali sa aj trezorové filmy a videl som tam Kristove rokyVtáčkov, siroty a bláznov, ale aj Obchod na korzea ďalšie zásadné filmy. Fascinovala ma práca kameramanov, napríklad Igora Luthera, a začal som si všímať, čo a ako robia. Podobne ako oni som pracoval s obrazom, ale so statickým. Podvedome som tak kameramanom možno trochu závidel. 

Zasiahli ma aj filmy Dušana Hanáka, najmä Ružové sny so zaujímavým pohľadom na rómsku tematiku. Dôležitým a zo všetkých stránok komplexným filmom je pre mňa Slnko v sieti. Aj po rokoch sa k nemu rád vraciam. Podobne vidím film Boxer a smrť a z kameramanskej stránky pre mňa vďaka Karolovi Krškovi takto funguje aj Medená veža.

Prekvapiť a nadchnúť ma vedia aj mladí kameramani. Keby som Piatu loď nakrúcal ja, robil by som to presne tak ako Denisa Buranová. Film Vlna vs. breh Martina Štrbu poodhaľuje proces tvorby umeleckého fotografa. Účinkujem v ňom aj ja, a tak som počas nakrúcania priamo videl, ako Martin Štrba pracuje, a fascinovalo ma to. 

Zaregistroval som aj filmy Mariany Čengel Solčanskej, najprv Legendu o lietajúcom Cypriánovi, neskôr Únos a Sviňu. Priniesli politické témy a je dôležité, že vznikli. Z filmov posledného obdobia ma zasiahli aj Špina Terezy Nvotovej a Hřebejkova Učiteľka, ktorá dokonale vystihuje dobu socializmu. Nadchli ma dokumenty Jara Vojteka Deti a Hranica a nesmiem zabudnúť na tvorbu Martina Šulíka. Oslovili ma nielen jeho staršie filmy, ako Záhrada, ale naposledy aj Tlmočník.