Ružové sny
(Slovenský filmový ústav)

Digitálne reštaurovaná klasika Ružové sny (1976), ktorú nakrútil jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenskej kinematografie, režisér Dušan Hanák, vychádza ako blu-ray. Filmová historička Jelena Paštéková v Dejinách slovenskej kinematografie pripomína, že Ružové sny sú Hanákovým divácky najobľúbenejším filmom a zároveň jediným slovenským filmom, ktorému sa v 70. rokoch podarilo preniknúť na zahraničný trh. Poetický príbeh na pomedzí skutočnosti a sna, v ktorom sa dedinský poštár Jakub (Juraj Nvota) zaľúbi do cigánky Jolanky v podaní Ivy Bittovej videli diváci na mnohých svetových festivaloch. Zahraniční kritici a dramaturgovia oceňovali Hanákov zmysel pre poéziu, autenticitu, ale tiež citlivosť a humor, ktorý nie je zlomyseľný. „Je to film o hľadaní ľudskosti, ktorej nebolo veľa v dobe jeho vzniku a mohlo by jej byť viac aj dnes,“ povedal po štyridsiatich rokoch od vzniku filmu Hanák, od ktorého, ako píše Eduard Grečner v knihe Film ako voľný verš, žiadali súdruhovia ružový gýč s happy endom, Hanák so scenáristom Dušanom Dušekom sa im však nepodvolili.


Ja milujem, ty miluješ
(Slovenský filmový ústav)

Nástupište stanice, kde sa nakrúcal film Ja milujem, ty miluješ (1980), nechal Dušan Hanák vymaľovať, aby nepôsobilo až tak strašne. Aj tak jeho filmu vyčítali „vykonštruované a škaredé vizuálne naschvály“, hoci Hanáka, opäť v tandeme so scenáristom Dušanom Dušekom, iba zaujímali bežní ľudia v ich bežnom prostredí. „Je príjemné a nezvyčajné vidieť neschematickú postavu, ktorú si život hádže zo strany na stranu,“ písal Martin Ciel v recenzii koncom 80. rokov, keď film takmer po desaťročí od jeho vzniku uvoľnili do distribúcie. Príbeh Pištu, hrdinu z periférie, starého ako Lollobrigida, ktorý pije, lebo ho ženy nechcú, a ženy ho nechcú, lebo pije, je opäť skvelo obsadený a zahraný. Pištu stvárňuje poľský herec Roman Klosowski, priateľku jeho kamaráta Vinca (Milan Jelić), po ktorej Pišta túži, hrá Iva Janžurová a Vincovu matku si zahrala Milada Ježková. Po uvoľnení z trezoru získal film v roku 1989 Strieborného medveďa za réžiu aj zvláštne uznanie FIPRESCI na Berlinale.

mak