Český novinár a spisovateľ Michal Novotný kedysi pátral po tom, ako vzniklo slovné spojenie „stavať vzdušné zámky“. Najskôr sa dopracoval k vete svätého Augustína, ktorá v preklade znamená „stavať vo vzduchu“. Chýbali však zámky. Na ne natrafil v knižke ruskej lingvistky Ľudmily Stepanovovej. Vysvetľuje ich ako neuskutočniteľné sny, ale aj fantázie a pôvod slovného spojenia nachádza v stredovekých francúzskych hrdinských eposoch. V tých sa spomínajú „španielske zámky“. Hrdinskí rytieri ich dostávali za odmenu, mali však jednu chybu – ešte neboli dobyté.

Vzdušné zámky v zmysle „snívanie o niečom, čo sa iným môže zdať nepredstaviteľné“, stavali do istej miery aj tvorcovia filmov, o ktorých píšeme v téme čísla. V nej sa venujeme ambicióznym slovenským projektom, ktoré majú niekoľkomiliónové rozpočty a pôvodne mali byť už dávnejšie v kinách, no diváci na ne ešte stále čakajú. Ich producenti však, zdá sa, svoje „španielske zámky“ dobyli. Niekto väčší, iný menší a všetci s pomocou Audiovizuálneho fondu, bez ktorého by podobné projekty nikdy nevznikli a všetci filmári by sa museli držať pekne pri zemi. Pokračovanie Jakubiskovej Perinbaby, adaptácia Švantnerovej novely Piargy a životopisný film Generál o Štefánikovi by mohli prísť do kín už budúci rok. 

Budúci rok príde do kín aj domáci oscarový kandidát Správa režiséra Petra Bebjaka. Nielen o nej hovorí v hlavnom rozhovore čísla producent Rasťo Šesták. S Petrom Bebjakom založil pred dvadsiatimi rokmi produkčnú spoločnosť a dodnes v nej zhmotňujú svoje vzdušné zámky. Svoje projekty a po svojom najradšej robil aj Paľo Bielik, ktorý mal problém s cudzími látkami. Narodil sa v decembri pred 110 rokmi. Autorka jeho monografie, filmová historička Petra Hanáková v rozhovore vysvetľuje, z čoho pramenilo Bielikovo divácke zameranie, upozorňuje na jeho prácu s hercami a pripomína, že aj pre nálepku Jánošíka je Bielik nezaslúžene v pozícii akejsi „starožitnosti“. 

Paľovi Bielikovi sa venujeme aj v rubrike TV tip, do ktorej sme zaradili jeho posledný film Traja svedkovia (1968). Tak ako v Bielikových snímkach Jánošík (1962 – 1963) a Majster kat (1966) v ňom mal kameru Vladimír Ješina. Na pražskú FAMU sa spolu s ním hlásilo 120 uchádzačov, brali 10. O svojom zámere preto nepovedal ani rodičom. Nakoniec ho zobrali, v Prahe však po škole nenašiel uplatnenie, a tak prijal ponuku zo Slovenska. Okrem Bielika nakrúcal aj s Petrom Solanom, Jánom Lackom, Dušanom Trančíkom, Dušanom Rapošom či so Stanislavom Barabášom. Ich spoločný film Pieseň o sivom holubovi (1961) sa premietal v Cannes a doma z toho bola veľká sláva. S režisérom aj kameramanom spravil potom veľký rozhovor filmový publicista Richard Blech. Aj on chodieval po svetových festivaloch a v čísle si pripomíname 80. výročie jeho narodenia. V rubrike Profil pripomíname aj režiséra Jozefa Zachara a skladateľa Svetozára Stračinu. Všetci mali svoje vzdušné zámky, ktoré niekedy viac, inokedy menej úspešne premieňali na realitu. 

Za redakciu Film.sk vám želám pokojné Vianoce a nielen v novom roku taký svet, v ktorom napĺňanie kinosál nebude patriť do sveta fantázie a k stavaniu vzdušných zámkov. 

Matúš Kvasnička