Problémy malého sveta

Malá ríša je film s veľkými ambíciami. Prvá slovensko-islandská koprodukcia, debut režiséra Petra Magáta, sa pýši medzinárodným obsadením a štábom, dialógmi v angličtine a nadčasovou témou zasadenou do historických slovenských reálií.

To, že ide o film v prostredí slovenskej kinematografie neobvyklý, dokazuje i genéza tohto projektu. Námet vznikol na podklade predstavenia Epic, hudobno-tanečnej inscenácie Debris Company, inšpirovanej epickým divadlom Bertolta Brechta, ktorá v štylizácii súčasného tanca, modernej opery a filmového expresionizmu rozpráva o sociálnej nerovnosti. Podľa pôvodného konceptu mal film pretaviť tento divadelno-hudobno-tanečný tvar do výtvarne štylizovaného filmového songu, ktorý by tlmočil univerzálnu metaforu. Artový námet sa však napokon realizoval v tradičnejšej podobe dobovej romantickej drámy. Malá ríša mala vzniknúť ako „veľkofilm“ z malej krajiny, ktorého realizácia spojí tvorcov a interpretov z deviatich štátov. Vo výsledku je však ťažko akceptovateľným dielom, v ktorom sa spájajú protichodné inšpiračné zdroje, tvorivé zámery a konvencie. 

Nazdávam sa, že hlavnými piliermi filmovej kritiky sú empatické porozumenie dielu a jeho kritická reflexia. Porozumením si kritik osvojuje zámer diela, kritickou reflexiou zasa hodnotí jeho účinky. Ak sa zámery a účinky nekryjú, neraz sa ocitne v háklivej pozícii. Čo však robiť, keď považuje samotný zámer filmu za skrz-naskrz pomýlený – ako hodnotiť jeho účinky? Pokúsim sa odpovedať v niekoľkých bodoch.

Malej ríši sa neorganicky miešajú archetypálne prvky s historickými. Inými slovami, spájajú sa prvky viacerých možných svetov fikcie. Snímka sa javí ako dobový film z obdobia slovenského štátu. Historický žáner preň však nie je kľúčový, vojna tu má len vytvárať hraničnú situáciu postáv. Jadro príbehu tvoria ich vzťahy. Dej je zasadený na Slovensko roku 1944. Dostávame sa do malého mestečka, učupeného v údolí okolo fabriky na delostrelecké náboje. Pracuje tu Eva, ktorej muž Jack dezertoval, aby sa k nej vrátil. Fabriku vlastní továrnik Bar, pre ktorého vojna znamená zisk. V záujme obchodu uzatvorí dohodu s miestnym politikom, že sa kvôli krytiu ožení s jeho milenkou, kurtizánou a dvojitou agentkou Cat.

Podľa Umberta Eca sú fikčné svety malými svetmi: sémanticky nehomogénnymi, neúplnými a do určitej miery parazitujúcimi na svete aktuálnom. Recipient prejavuje vôľu spolupracovať na ich budovaní tým, že akceptuje nepravdepodobnosti možných svetov fikcie. To, že hlavné postavy majú v slovenskom prostredí anglické mená, prebrané z predstavenia Epic, pôsobí síce akosi nepatrične, ale je to akceptovateľné podobne, ako keď v rozprávke hovoria zvieratá ľudskou rečou. Problematickejšie je však to, že pôvodne archetypálne jadro vzťahového viacuholníka sa tu tvorcovia pokúsili realisticky rozkryť prostredníctvom iných postáv a zasadiť ich do konkrétnych historických reálií. Pracovali s nimi však len ako s kašírovanou kulisou (Tisova busta, počúvanie povstaleckého vysielania a pod.). Bez vierohodne budovaného historického pozadia sa tak z archetypu stáva klišé, ktoré upozorňuje na vypreparovanosť zápletky. Titul Malá ríša tak menej odkazuje k Barovmu impériu ako synekdoche totalitného slovenského štátu a viac upozorňuje na to, že fikčný svet tohto filmu je príliš malý a nehomogénny.

Tvorcovia sa v rozprávaní filmu snažia kompenzovať nevierohodnosť jeho postáv doslovnosťou. V archetypálnom príbehu si postavy vystačia so skratkovito načrtnutými vlastnosťami bez psychologickej plastickosti, ale v realisticky budovanej romantickej dráme musíme porozumieť motiváciám a emóciám postáv, aby sme ich prežívali spolu s nimi. V Malej ríši sa však postavy často správajú celkom nelogicky: Bar uzatvorí s Hanáčkom dohodu o Cat, ale následne si nárokuje výlučnosť manželského zväzku, Cat vždy každého zradí bez toho, aby sme dostali šancu porozumieť podvojnosti jej charakteru, vzťah Evy a Jacka bol v minulosti poznačený neverou, no nijako podstatne sa nepremietne do ich súčasnosti ani v momente, kedy si Jack začne s Cat. A tak sa v rozprávaní radšej dopovedá história postáv prostredníctvom retrospektív a nič sa neponechá na imagináciu. Akýkoľvek zvrat alebo napätie je tak zlikvidované a patetické finále na spôsob antickej tragédie, v ktorom sú všetci mŕtvi a popravu strieda na úsvite (áno, tvorcovia využili každé klišé) príchod nového života, už diváka vôbec nijako citovo neangažuje.

Malá ríša chce byť tak zúfalo svetová, že nie je celkom jasné, akého modelového diváka si vlastne vytvára. Odhliadnime od problému jazyka postáv, z ktorých niektoré rozprávajú čistou angličtinou, iné vyškoleným bezpríznakovým prízvukom a iné ozaj komickou slovgličtinou, hoci majú všetky pochádzať z jediného fikčného sveta. Film prináša obraz pôsobivých a pôsobivo nasnímaných slovenských lokácií, ktoré mali šancu dodať fikčnému svetu špecificky lokálny charakter, ale mieša ich s vyprázdnenými príbehovými klišé. Chce tlmočiť univerzálny príbeh v lokálnom šate alebo jeho fikčný svet len parazituje na prvkoch aktuálneho sveta? Načo sa snaží autentifikovať pozadie príbehu historickými stopami, keď stavia do popredia archetypálny príbeh?

A ako odpovedať na otázku z úvodu? Tak, že aj v malej kinematografii môže vzniknúť veľký film, lebo silné témy sú univerzálne. Ale len vtedy, keď ožijú prostredníctvom konzistentného autorského zámeru.

Malá ríša (Slovensko/Island, 2019) RÉŽIA: Peter Magát SCENÁR: Ewen Glass KAMERA: Juraj Chlpík HRAJÚ: Alicia Agneson, Lachlan Nieboer, Klara Mucci, Brian Caspe, Ján Jackuliak, Kristína Kanátová, Katarína Šafaříková, Attila Végh a i. MINUTÁŽ: 108 min. HODNOTENIE: * a pol hviezdičky DISTRIBUČNÁ PREMIÉRA: 21. 11. 2019 

Katarína Mišíková, filmová teoretička
foto: FilmFrame