Bratia Grimmovci na slovenský spôsob

V rubrike TV tip predstavujeme slovenské filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime filmové rozprávky Kráľ Drozdia brada (r. M. Luther) a Perinbaba (r. J. Jakubisko), ktoré v decembri uvedie TV Markíza.

Vianočný čas už tradične patrí rozprávkovým klasikám. Aj tento rok sa dostanú do vysielania dva slovenské filmy natočené podľa predlohy bratov Grimmovcov – Kráľ Drozdia brada (1984) a Perinbaba (1985).V oboch sa, prirodzene, tematizuje láska a dobro, no dôraz sa kladie aj na výtvarnú stránku, čo ocení i dospelé publikum. Obe rozprávky vznikli v zahraničnej koprodukcii, prvá z nich s NSR. V dobovej recenzii filmu Kráľ Drozdia bradavo Večerníkusa autor textu pýta: „... či je lepšie tvoriť rozprávky pre primárneho adresáta – detského diváka, voči ktorému má ,vďaka‘ absencii tohto žánru v slovenskom filmovom kontexte naša kinematografia nesplatený dlh, alebo sa zamerať na rodinnosť rozprávkových filmov, a teda snažiť sa do diela zakomponovať ,pre každého niečo‘ a využiť takto možnosť čo najširšej exploatácie diela? Problematiku, pochopiteľne, komplikuje účasť koprodukčných partnerov, čím však nechceme spochybniť správnosť tohto spôsobu prenikania na západné trhy. Tieto problémy sa výrazne dotýkajú i kolibského debutuúspešného televízneho režiséra Miloslava Luthera – Kráľ Drozdia brada.“ Tvorcoviasnímky si z dvoch naznačených ciest zvolili tú druhú. Režisér Luther sa pri vytváraní vrstevnatej výpovede vybral so svojím tvorivým tímom cestou literárno-dramaturgickej inovácie predlohy.

Známy príbeh hovorí o krásnej princeznej Anne, do ktorej sa zamiluje kráľ Michal. Keď ho rozmaznaná Anna odmietne so slovami, že si radšej zoberie žobráka, kráľ sa ju pokúsi v preoblečení za chudáka polepšiť a trochu aj potrestať. Hlavnú ženskú úlohu stvárnila neherečka, vtedy ešte len šestnásťročná Adriana Tarábková (dnes Romanová) a kráľa Michala začínajúci český herec Lukáš Vaculík. Do úloh ich rodičov boli obsadení nemeckí herci.

Kameramanom filmu bol Vladimír Holloš, hudbu skomponoval Jiří Stivín. V pozícii architekta bol Viliam Gruska, ktorý sa podieľal na celkovom obrazovom vyznení rozprávky. „Už prvá návšteva Oravského hradu potvrdila, že je vhodný pre mnohé sekvencie filmového príbehu, napriek tomu, že bol v rekonštrukcii a mnohé jeho časti si vyžadovali zásah,“spomína Gruska. „Vizuál jednotlivých prostredí, najmä exteriérových, bol mimoriadne náročný na patináž a tá zase na moridlá rozmanitých farieb a ich odtieňov. Osobne som zaistil ich výrobu v Prahe. To všetko sa dialo za pochodu a bolo dôležité pre plynulú výrobu. Začala sa v polovici septembra a skončila začiatkom novembra. V lokalite Kolovrátok, vzdialenej osem kilometrov od obce Doľany, mali pristavené maringotky zruční majstri zo Zákamenného, s ktorými som nadviazal spoluprácu. Doviezli si tam potraviny, dokonca sliepky, aby ich nič nezdržiavalo od postavenia hrnčiarovej chalupy. Vtedajšia patina Oravského hradu bola mierkou pre všetky ďalšie úpravy a stavby aj kostýmy.“ Viliam Gruska zároveň pripomína, že na vizuál filmu mala veľký vplyv jeseň a premeny malokarpatských lesov, ktoré určovali farebnosť. „Mne imponovala pokojná a priehľadná línia rozprávky, príbehu nadutej princeznej a princa v preoblečení za hrnčiara. Myslím si, že aj v tom treba hľadať odpoveď na otázku, prečo je film populárny už celé tri desaťročia.“

Viliam Gruska pôsobil ako architekt aj pri rozprávke Perinbaba, ktorú nakrútil Juraj Jakubisko v koprodukcii Koliby s NSR, Talianskom a Rakúskom. „Jakubisko bol priam nabitý fantáziou. A ja som mu vždy predkladal viacero návrhov prostredí. Už aj preto, že sám bol vynikajúci kresliar a jeho storybordy boli samy osebe výtvarné diela,“uvádza Gruska.„Od začiatku príprav a potom nakrúcania som stál pred úlohou vymyslieť a navrhnúť množstvo nekonvenčných artefaktov, dekorácií, prostredí... Medzi originálne a náročné motívy patrila perina,do ktorej Jakubko skákal, sklenená guľa, cez ktorú Perinbaba pozerala na svet,tajomná veža,cez ktorú sa dalo zostúpiť na Zem, zvonkohra,ktorú vymyslel Jakubko, veterný mlynna vyvýšenine nad Zubercom, ktorý do príbehu vstupoval vo viacerých etapách svojho budovania. Dedina bolarozvrhnutá do troch skanzenov a bolo treba nájsť jednotiaci prvok. Túto úlohu na seba prevzali ornamentálne prvky z ľudovej architektúry v Čičmanoch. Lenže pre správu skanzenov v Rožnove pod Radhoštěm, v MSD v Martine aj MOD v Zuberci neprichádzalo do úvahy urobiť tieto ornamenty farbou. Vyrobili sa preto desiatky ornamentov z tenkého latexu. Splnilo sa však tušenie, že sa výroba filmu nevtesná do jednej zimy. Čičmianske ornamenty na stenách drevených domov v skanzenoch sa odfotografovali, zložili z objektov a počkali na budúcu zimu, keď sa znovu aplikovali a film sa dotočil.“ Gruska ešte k obom rozprávkam dodáva, že vznikli podľa režijnej koncepcie, ktorá rešpektovala kolorit slovenskej krajiny a architektúry a ich vizuál zostal pôsobivý nielen pre tunajšie publikum napriek tomu, že sa nepoužívali digitálne technológie. 

Jakubisko spolupracoval na scenári Perinbaby so spisovateľom a prekladateľom Ľubomírom Feldekom. Príbeh sa sústreďuje okolo krehkej lásky medzi Alžbetkou (v dospelej verzii ju hrá Petra Vančíková) a Jakubom (nemecký herec Tobias Hoesl). O svoj vzťah však musia zabojovať s nepriazňou osudu – s Alžbetkinou macochou a nevlastnou sestrou, ale aj so Zubatou. V súvislosti s dejovou osnovou filmu sa v dobovej tlači objavili aj výhrady. Autorrecenziev Divadelných novináchz 2. januára 1986 píše, že tvorcovia filmu sa nevenovali jej prehĺbeniu a nehľadali možné podtexty. „Uspokojili sa s priamočiarou, konvenčne vedenou líniou, ktorá by v prípade klasického rozprávania zrejme vyhovovala, ale pre Jakubiskov barokizujúci pohľad nebola dostatočne nosná.“ Titulnú úlohu stvárnila Giulietta Masina, kameramanom bol Dodo Šimončič a spomenúť treba aj hudbu, ktorú zložil Petr Hapka. 

Juraj Jakubisko by každý film, ktorý dokončí, chcel nakrútiť znova. „Rozprávkový žáner umožňuje zobrazovať fantastično, ale má aj svoju logickosť, realitu, nie je možné podceňovať ani sociologické zázemie postáv, ak má vyznieť pravdivo. Myslím si, že aj rozprávky by mali byť pravdivé. Ak by som mal možnosť znova nakrútiť tento film, bol by jednoduchší, ale predovšetkým humornejší.“A po viac ako tridsiatich rokoch sa režisér pustil do natáčania pokračovania Perinbaby. Dej novinky sa začína tam, kde sa prvý film končil – pri Jakubovom mlyne. Novým hrdinom sa stane Jakubov a Alžbetkin syn Lukáš. Výsledného filmu by sme sa mali dočkať približne o rok. 

Kráľ Drozdia brada (r. Miloslav Luther, 1984) TV Markíza, 23. 12. 2018

Perinbaba (r. Juraj Jakubisko, 1985) TV Markíza, 24. 12. 2018

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
foto: archív SFÚ/Dušan Dukát, Václav Polák