O moci, rodine a ceste

Sfilmovať Goetheho Fausta chcel kedysi už Andrej Tarkovskij, no spolu s Borisom GodunovomIdiotom Hamletom skončil na zozname jeho nerealizovaných diel. Na meranie síl s veľkou literatúrou sa pred rokmi podujal i Alexander Sokurov, režisér rozkrývajúci vo svojich filmoch metafyziku ľudskej duše v najrôznejších súradniciach. Iste nie je náhoda, že jeho Faust (2011) je posledným dielom tetralógie, v ktorej sú ešte filmy Moloch (1999), Býk (2001) a Slnko (2005). V nich Sokurov skúma na postavách Hitlera, Lenina a japonského cisára Hirohita ničivú silu moci, rozkladajúcu jej nositeľov na degenerované, bezmocné monštrá. Vo Faustovimení scenár Jurija Arabova povahu vzťahov medzi titulnou postavou a Mefistom a moc diabla nad nenásytným človekom, podpisujúcim svoj ortieľ vlastnou krvou, problematizuje. Faust hľadá večnú moc nad prírodou, ľuďmi i samotným diablom, groteskným úžerníkom, ktorému nepomôže ani dokument o Faustovom zatratení. To on márne hľadá vykúpenie. Výnimočné je i spracovanie filmu v štýle holandského maliarstva 16. storočia.

Na to, aby sa osobné stalo verejným, treba nielen dostatok odvahy, ale najmä talentu. Adam Oľha sa pre tento zložitý manéver rozhodol a ponúkol členom svojej rodiny možnosť „zahrať“ si tie najautentickejšie roly v epizódach z vlastných životov. Vo filme Nový život (2012) sa Adamovo rozprávanie začína vo chvíli, keď jeho otec Matúš Oľha, režisér, pedagóg banskobystrickej Akadémie umení a talentovaný fotograf, opúšťa svoju manželku, známu herečku Janu Oľhovú. Ostáva po ňom množstvo rodinných fotografií i filmového materiálu. Najstarší syn Adam otvára túto knihu pamäti a konfrontuje ju s prítomnosťou, dodáva komentáre sestier, matky i babičky. Vyberie sa aj za otcom do jeho novej rodiny. Pôsobivá filmová alchýmia je tu namiešaná nielen talentovane, ale i s odvahou čeliť neľahkej konfrontácii s otcom. Citlivosť režisérovho pohľadu na blízkych a milovaných, zbavená akéhokoľvek falšujúceho pátosu, pozérstva, bezpečne ukotvená v hravom a často dojímavom humore, chytá za srdce. 

Najväčšie drámy sa odohrávajú v tichu, kde sa nikto na nič nepýta, lebo uspokojivé odpovede neexistujú. „Hranica“ medzi životom a smrťou bola pre režisérovho brata Jána určená na 5. október, keď má podstúpiť operáciu veľkého tumoru na tvári. On sa predtým vo svojej originálnej činorodosti pustí do putovania po Európe, len tak, na bicykli, akoby cesta bola cieľ, rituálny pochod o život. Film 5 October (2016) Martina Kollara nielenže má výnimočný príbeh, ale zároveň je natočený s virtuóznym citom pre obrazovosť.

Všetky tri snímky sa dajú v decembri vidieť v Kine Lumière v Bratislave.

odporúča filmová publicistka Viera Langerová
foto: 5 October, ASFK