Diváka netreba podceňovať

Kino Lumière sa snaží oprogramovú rôznorodosť,koncepčnú výchovu divákov a kultiváciu ich filmového vkusu. Jeho manažérkou je Zita Hosszúová, ktorá je i riaditeľkou Filmového festivalu inakosti (FFI). Ten sa snaží okrem iného o kultiváciu empatie a prináša filmy s LGBTI tematikou do Bratislavy aj do slovenských regiónov.Posledné projekcie ostatného ročníka sa uskutočnili koncom novembra.

FFI sa tento rok konal už dvanásty raz. Ako sa podľa teba za tie roky zmenil? Dajú sa spätne určiť nejaké dôležité momenty?
– Na príprave festivalu sa podieľam od roku 2009. Myslím si, že najemotívnejšie roky zažíval vo svojom ranom období, v rokoch 2009 až 2011. V tom čase sa konal predovšetkým na FTF VŠMU, ale podarilo sa nám zrealizovať niekoľko predstavení aj v Nostalgii či Auparku, čo bola veľká vec, pretože o to ide predovšetkým – vmiešať LGBTI témy do bežného života. Komunita reagovala na festival pozitívne, médiá o ňom informovali spontánne, nebolo treba žiadnu špeciálnu propagáciu. Dokonca sme verili, že by festival mohol pozitívne zmeniť verejnú mienku, že sme súčasťou istých spoločenských zmien a naša krajina smeruje napríklad k uznaniu životných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Lenže tieto zmeny nastali vo všetkých okolitých krajinách, len u nás nie a nadšenie vystriedala skepsa. Od roku 2012 sa festival presunul do Kina Lumière. Priestory FTF VŠMU už nepostačovali a iné kiná sa do spolupráce nehrnuli. Išlo o obdobie profesionalizácie celého podujatia, ale paradoxne i zužovania organizačného tímu. Dnes sa dá povedať, že FFI je malý festival veľkých filmov, čo má svoje výhody i nevýhody. Možno sa v jeho programe v súčasnosti objavuje menej filmov, ktoré idú v ústrety LGBTI komunite, a viac filmov, ktoré sa snažia osloviť klubového, respektíve festivalového diváka bez ohľadu na jeho sexuálnu orientáciu.

Festival má v programe aj slovenské filmy s LGBTI tematikou. Aké sú?
– Sekcia sa volá Teplé Česko-Slovensko a vždy trošku tŕpnem, či sa nám do nej podarí nájsť slovenského zástupcu. Zatiaľ sa to napokon vždy podarilo. Myslím si, že na FFI sme už všetky kľúčové snímky premietali: Adáskove filmy 100% čistá láska či Hana a jej bratia, Švedových AnjelovDémonovi krátke filmy, Darkroom Petra Bebjaka alebo projekt IDentity Emílie Ondriášovej, ba aj film Ja, Olga Hepnarová. A vytiahli sme i maďarský film Károlya Makka Iný pohľad, kde hral Jozef Kroner. Tento rok sme siahli po filme 8 hláv šialenstvas Anetou Langerovou a zaujímavé veci sme našli v študentskej tvorbe, čo dokázal blok krátkych filmov, kde figurovali tri veľmi odlišné snímky: SpoluDavida Benedeka, Diva Adama Csoku Kellera a Prosím Tibora Koškovského. Netrúfam si hľadať v celej tejto spleti rozmanitých filmov nejaké tendencie. V tomto smere odporúčam knihu Evy Filovej Eros, sexus, gender v slovenskom filme, kde sa v zaujímavom kontexte slovenskej hranej tvorby spomínajú predovšetkým Adáskove snímky.

Ako prebieha organizácia festivalových ozvien v regiónoch?
– Ozveny sa realizujú v rôznom rozsahu už od roku 2012. Premietania FFI mimo Bratislavy v podstate prebiehajú v nezávislých kultúrnych centrách, ktoré s nami dlhodobo spolupracujú a stále prejavujú záujem festival hostiť aj napriek tomu, že je to pre nich z finančného hľadiska nevýhodné. Výber filmov, ktoré „cestujú“ mimo Bratislavy, je v mnohých smeroch pragmatický (napr. sme vo väčšine priestorov limitovaný formátom e-cinema), ale nikdy nestál na tom, že by bolo bratislavské publikum pripravené zniesť viac ako publikum v iných mestách. Tento rok sme sa po ročnej pauze vrátili do kina Úsmev v Košiciach a vybrali sme filmy, pri ktorých sme verili, že pritiahnu okrem LGBTI komunity hlavne tradičných klubových divákov. Preto v programe nechýbali filmy významných režisérov, ktoré si žiadajú veľké plátno, ako je napríklad Lynchov Mulholland Drive, alebo nové filmy, ktoré získali ocenenia na renomovaných festivaloch (Prevýchova Cameron PostovejDievčaNeposlušnosť).V prípade nezávislých kultúrnych centier sa snažíme možno o väčšiu rozmanitosť, diverzitu a nezávislú produkciu, nemusí ísť nutne o veľké filmy slávnych režisérov.

Filmy s LGBTI tematikou sa dnes objavujú viac ako kedykoľvek predtým, mnohé z nich majú široký okruh divákov a ponúkajú univerzálne posolstvá. Ako to vnímaš?
– Heterosexuálni diváci a diváčky už asi nie sú takí predpojatí, zaujíma ich autenticita filmovej výpovede, nie rod či pohlavie hrdinov. Láska, smrť, každodennosť, samota – to sú univerzálne témy pre nás všetkých, a ak o nich film uvažuje zaujímavým spôsobom, je úplne jedno, či to robí prostredníctvom heterosexuálnych alebo LGBTI postáv. Samozrejme, treba povedať, že filmy ako Skrotená horaDaj mi tvoje menoNa konci svetaMoonlightFantastická žena tým, že rozprávajú o univerzálnych témach prostredníctvom LGBTI postáv, veľmi pomáhajú LGBTI komunite, pretože ponúkajú možnosť „priamočiarej identifikácie“ a zároveň detabuizujú homosexuálne vzťahy pre väčšinovú spoločnosť.

Tvojou hlavnou pracovnou náplňou je manažovanie Kina Lumière. Čo všetko zahŕňa táto pozícia? Ako vzniká program kina a ako sa zabezpečuje jeho chod?
– Koordinácia prevádzky Kina Lumière zahŕňa kvantum vecí: od prípravy grantov cez vybavovanie filmov, zabezpečovanie podujatí, koordináciu práce ľudí až po zabezpečenie háčikov na kabáty. A to všetko má, samozrejme, svoje administratívne pravidlá štátnej inštitúcie. Ale nie som na to sama. V súčasnosti mám dvoch skvelých kolegov, Anitu Pocsovú a Borisa Šlapetu, ktorí prebrali výraznú časť povinností. Takisto rozjarený a oddaný, komunitne ladený večerný personál. A máme aj veľkú podporu zo strany celého SFÚ. Program vzniká dvojtýždenne po konzultácii s programovou radou. V zásade sa snažíme napĺňať základné ciele: premietať slovenské tituly, európske, resp. svetové klubové a archívne filmy, plnohodnotne využiť štyri kinosály, ktorými Lumière disponuje, a dať priestor premiérovým titulom, ale zároveň byť repertoárovým kinom, kde je dôležitá predovšetkým programová rôznorodosť. Mesačne realizujeme minimálne 250 predstavení a program tvorí minimálne 60 rozličných filmov. Z hľadiska administratívy je to kvantum dát, ktoré treba sústavne nejakým spôsobom spracúvať – na web, do tlačovín, na sociálne siete, pre premietačov, uvádzačov, pokladníkov, pre kuriérov, pre distribútorov, pre grantové programy atď. Z tohto hľadiska je pre budúcnosť kina najdôležitejšie čo možno najlepšie softvérové prepojenie týchto procesov a ich automatizácia.

Možno je to spomienkový optimizmus, no v 90. rokoch boli filmové kluby v Bratislave plné študentov. Do akej miery v súčasnosti eviduješ študentské publikum v Lumièri? Zaujímajú sa mladí o program kina?
– Študenti, respektíve veková skupina 15 až 25 rokov, sa nám z kina trošku vytráca. Opticky mám pocit, že sme kino generácie tridsiatnikov a vyššie. Ale reálny prieskum diváckej obce Kina Lumière nám chýba. To je takisto jedna z vecí, ktorú potrebujeme zrealizovať v roku 2019. Ale aj bez prieskumu je zrejmé, že najťažšie je zaujať práve mladých ľudí. Snažíme sa nadviazať spoluprácu s niektorými stredoškolskými pedagógmi, ktorí majú tendenciu viesť mladých ku kultúre, k umeniu a filmu. Dôležité je aj to, aby sa školské projekcie pre stredoškolákov dôsledne vyberali, aby išlo o filmy, ktoré ich nepodceňujú, ale sú, naopak, výzvou. Aby mali mladí chuť prísť do kina aj mimo povinných školských projekcií.

Aké programové cykly považuješ z hľadiska diváckeho záujmu za ťažiskové? Máte do budúceho roka nejaké nápady na programové novinky?
– Divácka návštevnosť je dôležitý ukazovateľ, musíme dosahovať isté čísla, aby kino prežilo. No na druhej strane to pre SFÚ nemôže byť jediný smerodajný ukazovateľ. Ako ťažiskové by som označila tie aktivity, ktoré nás odlišujú od iných kín. Teda Filmotéku ako cyklus, ktorý sprístupňuje diela z archívnych zbierok SFÚ verejnosti, vzdelávacie programy Filmový kabinet a Filmový kabinet deťom a v súčasnosti určite aj senzoricky prispôsobené projekcie pre deti s poruchou autistického spektra a ADHD. K divácky úspešným cyklom patrí, samozrejme, Music & Film, ktorý na mesačnej báze zostavuje Miro Ulman. Výborný ohlas mala začiatkom roka aj séria premietaní digitálne zreštaurovaných kultových sci-fi filmov. Tradične má dobrý divácky ohlas prehliadka Projekt 100 a festivaly, ktoré v kine pravidelne hosťujú. Z Filmotéky výborne fungujú pásma krátkych filmov, ktoré zostavujú Eva Filová a Rudolf Urc. Snažíme sa aktívnejšie pracovať s najmenšími divákmi, prinášať rodičom a deťom alternatívnu ponuku detských filmov. V roku 2019 by sme chceli rozbehnúť aj projekt baby kino (predstavenia „dospeláckych“ filmov pre rodičov s malými deťmi v kočíkoch, so zníženou hlasitosťou, s polosvetlom).

Dostávame sa do obdobia bilancovania. Aký bol rok 2018 pre Kino Lumière?
– Rok 2018 bol určite ťažší ako predchádzajúci. Ten bol snáď zo všetkých stránok výnimočný pre slovenské kiná i celý audiovizuálny priemysel. Musíme sa vyrovnať s tým, že nie každý deň je nedeľa, a snažiť sa, aby sme ju mali tak často, ako sa len dá. Nie tým, že budeme premietať len divácke hity, ale že sa nám podarí vzbudiť záujem aj o zdanlivo menej atraktívne, ale o to zaujímavejšie filmy.

Jaroslava Jelchová