Zuzana Mojžišová

filmová publicistka a pedagogička

Blíži sa ten čas koncoročný, ktorý v sebe viac či menej nástojčivo nesie ľudskú potrebu nielen uvažovať perspektívne a plánovať dopredu, ale aj rekapitulovať a vracať sa dozadu. Thomas Jefferson vraj na túto tému povedal: „História tým, že podáva správu o minulosti, umožňuje ľuďom posudzovať prítomnosť.“ Čím viac čo najhlbších a poctivých správ o (nielen) svojej minulosti určité spoločenstvo má, vytvára a nachádza, čím väčší priestor svojho jestvovania dokáže preskúmať, bádať nielen na hlavnej ulici, ale aj v postranných zákutiach, tým múdrejšie sa môže vyznať v dnešku a lepšie zvládnuť zajtrajšok. V jednej bočnej uličke býva naša kinematografia. Panuje schopnosťou reflektovať históriu. Aj našu ľudskú, aj  svoju vlastnú.

Slovenské filmy o slovenskej minulosti – téma sama osebe, tak trochu piesok medzi zubami, ťažko sa prehĺta, psychológa by si k tomu bolo treba privolať, aby otvoril okná a vpustil čerstvý́ vzduch. Pokusy v poslednom čase nechýbajú, skusmo: Mečiar, Únos, Učiteľka, Rukojemník, ale džina sme z fľaše ešte naozaj nevypustili. Potrebujeme prenikavejší zrak a viac odvahy.

Svoje vlastné dejiny kinematografia skúma prevažne slovom písaným – filmovými historikmi, teoretikmi, kritikmi –, a to v širšom zábere alebo parciálnymi výstupmi. Tento rok bol na širší záber zásadne bohatý, lebo vyšli Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969 Jeleny Paštékovej a Václava Maceka. Obaja autori sa v knihe niekoľkokrát odvolali na ten istý parciálny výstup, Online lexikón slovenských filmových tvorcov, teda na projekt dopĺňania dejín slovenskej kinematografie prostredníctvom metódy orálnej histórie, audiovizuálnych záznamov pamätníkov, pomocou medzigeneračného dialógu tých, ktorí slovenskú kinematografiu pred rokmi formovali, a tých, čo sa do jej priestoru chystajú vstúpiť, študentov Katedry audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU (http://ftf.vsmu.sk/projekty2/oral-history/). Metóda orálnej histórie je svojím spôsobom taký základný výskum; je čarovná, keďže dokáže spájať, prelínať veľké dejiny s malou osobnou minulosťou či históriou jednej disciplíny.

Na záver ešte jedno jeffersonovské vraj: „Kúsoček pravdivej histórie je taká vzácna vec, že si ju musíme veľmi chrániť.“