ANNA SMOROŇOVÁ

Vo Film.sk sa vraciame k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventky Ateliéru kameramanskej tvorby FTF VŠMU Anny Smoroňovej. Za obrazové stvárnenie študentskej snímky China (r. G. Valentovič) získala tento rok ocenenie na festivale študentských filmov Áčko a koncom novembra ju počas slávnostného večera Kamera 2017 ocenili za spoluprácu na projekte Ikony. Štvorec vs. kruh (r. K. Leidenfrostová).

Ateliér kameramanskej tvorby bol miestom, kde som sa vždy cítila ako doma. Veľmi priateľskí profesori vytvárali spolu s chalanmi v našom ročníku prostredie, kde sa dalo pracovať na mnohých podnetných projektoch. Fungovať ako žena v čisto chlapskom prostredí má mnoho stránok. Je pravda, že som si často musela vybojovať čosi ako rovnocennú pozíciu v tíme. Na rovinu: pri mojej útlosti a tvári malého decka musím stále niekomu niečo dokazovať. Teší ma, že vidím medzi filmármi viac žien, sú dôkazom toho, že „fyzické limity“ ich nedokázali obmedziť v postojoch k práci a tvorbe.

Keď sa vrátim k ateliéru kamery, možno mi tam niekedy chýbala takzvaná mladá krv, teda ľudia, ktorí by prišli priamo z pľacu medzi nás študentov, alebo takí, čo by nás na natáčanie vzali. Mnohí v súčasnosti pracujú na vlastných projektoch, takže nemajú čas učiť, čo je pochopiteľné, no v budúcnosti by bolo super vidieť ľudí, ktorí by svoj postgraduálny život viedli aj smerom vzdelávania mladších kolegov.

Najjasnejšou cestou bola pre mňa doteraz reklama. Dala mi priestor na tvorbu, pri ktorej som nemusela až tak riešiť financie, pretože peniaze na techniku v rozpočte vždy boli. Nechcem, aby to vyznelo tak, že dokážem pracovať, len ak má projekt obrovský rozpočet, no veľakrát to, čo som si vymyslela, koncepčne zlyhalo pre nízky študentský rozpočet. Pri natáčaní reklám som si vyskúšala prácu s množstvom gripáckej techniky, svetlá, s ktorými som ako študentka vôbec nemala šancu pracovať. Som za to veľmi vďačná.

Mám šťastie, že mi moja práca umožňuje cestovať a spoznávať stále nových ľudí. Je veľa úžasných kolegov, na ktorých sa pri každom ďalšom natáčaní teším. Sú to ľudia s neuveriteľným množstvom skúseností a praktických vedomostí, ktoré mne ako mladej kameramanke občas ešte chýbajú. S mojím citom k svetlu a postojom ku koncepcii snímania sa tak pri každom projekte slušne dopĺňame. Od ukončenia školy pravidelne pracujem len s malým okruhom ľudí. Sú to najmä režiséri, s ktorými sme našli spoločný vizuálny jazyk a rozumieme si aj ľudsky.

Momentálne pripravujem s Gregorom Valentovičom jeho magisterský projekt. Spolu sme vytvorili niekoľko študentských filmov, ktoré sa dostali na zahraničné festivaly a zopár z nich aj vyhrali. Určite by som sa chcela v budúcnosti venovať prevažne hranej tvorbe, no na svoj celovečerný debut ešte len čakám, zatiaľ naň nie som úplne pripravená. Je dôležité, aby si kameraman počas svojej kariéry zytvoril vizuálny jazyk, ktorý ho bude reprezentovať nielen ako profesionála, ale aj ako človeka so špecifickým vkusom, skúsenosťami a postojom k mnohým dôležitým veciam.

spracovala Zuzana Sotáková
FOTO: archív A. Smoroňovej