Nové sedadlá, upravená elevácia v kinosálach, ale aj nové toalety, to sú niektoré z viditeľných zmien, ktoré priniesla renovácia Kina Lumière v Bratislave. Štvormesačné práce zahŕňali aj zásahy, ktoré voľným okom nevidieť. Od novembra už kino premieta vo všetkých štyroch sálach.

„Išlo o náročné pracovné postupy,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Napríklad v kinosále K1 sa celá kabína dvíhala asi o 70 centimetrov, aby sa zlepšili sledovacie uhly pre divákov. Do sál K3 a K4 nám zase svojho času zatekalo, preto sa musela pozdĺž budovy rozkopať kanalizácia a v stropoch týchto kinosál sa vymieňali rôzne potrubia.“ V tejto fáze úprav dostali kinosály nové sedadlá a koberce, akustickú izoláciu a obklady stien, prebehla výmena zdravotechnických potrubí a predovšetkým sa upravili stupne hľadiska kvôli lepšej diváckej percepcii. Táto zmena elevácie zasiahla aj do kapacity sál: v K1 je teraz 195 miest (predtým 209), v K2 je ich 79 (87), K3 má 35 miest (48) a K4 44 (49). V sálach sú vytvorené aj miesta pre imobilných návštevníkov, pre ktorých v kine pribudli i toalety, pričom toalety prešli celkovo renováciou.

V najväčšej sále K1 sa navyše po výmene konštrukcie vyrovnalo plátno a v K2 sa spravila zástena, aby na plátno neprenikalo svetlo z chodby. Sála K3 zase prešla digitalizáciou, takže v súčasnosti sú už všetky sály kina zdigitalizované. Novinkou je aj elektronická kontrola lístkov, ktoré si diváci môžu pohodlne kupovať online prostredníctvom novej webovej stránky www.kino-lumiere.sk. „Hlavným cieľom bolo vytvoriť modernejší systém, ktorý bude pre pracovníkov kina výhodný z administratívneho hľadiska a súčasne bude príťažlivý pre divákov, pretože zvyšuje ich komfort. Odkedy sme kino opätovne otvorili, približne 21 percent lístkov sme predali cez webstránku,“ približuje Hosszúová. Podľa nej sú návštevníci kina tolerantní a po spustení prevádzky – čiastočnej 20. októbra a plnej 7. novembra – sa do Lumièra vracajú v hojnom počte. Oslovili sme niektorých z nich. „Kino Lumière mám veľmi rada, jeho zatvorenie som preto vnímala ako nutné zlo. Kým prvá fáza úprav bola pre mňa takpovediac neviditeľná, túto už vidieť zreteľne. A vnímam ju veľmi kladne. Páči sa mi, že sa pri K2 myslelo na diváka vytvorením krytého vstupu. Taktiež kvitujem rekonštrukciu toaliet a páči sa mi aj nové sedenie v sálach, ktoré pôsobí vkusne. Vidím však priestor na zlepšenie sedenia v K1, kde je málo miesta na nohy. Aj pokladňa by mohla dostať novší dizajn,“ hovorí pravidelná návštevníčka kina Tereza Šabová. „Rekonštrukciu hodnotím pozitívne, aj keď dočasné zatvorenie bolo naozaj dlhé a nevedela som sa dočkať otvorenia, keďže zvyčajne chodím iba do Kina Lumière,“ pridáva sa Karolína Chromíková a pokračuje: „Najviditeľnejšou zmenou je pre mňa viac miesta na nohy v kinosále a povedala by som, že je aj trochu inak rozmiestnené sedenie v K1, čo mi vyhovuje. Potešila ma aj nová webstránka a možnosť kúpiť si lístky cez internet.“ Rovnako Michal Lenický oceňuje renováciu kina a najsilnejší dojem v ňom zanechala lepšia akustika.

Modernizáciu kina (výmenu sedadiel a zmenu elevácie) finančne podporil Audiovizuálny fond. Posledná fáza modernizácie (dokončenie sály K1 a úprava foyer) by sa mala uskutočniť na budúci rok.

Zuzana Sotáková
FOTO: Kina Lumière
 

Rada Audiovizuálneho fondu (AVF) schválila koncom októbra štruktúru podpornej činnosti fondu na rok 2017, v ktorej je aj niekoľko čiastkových úprav.

Audiovizuálny fond vyčlenil na podporu v budúcom roku predbežne 7 miliónov eur, z čoho je 75 % určených na program 1 – Tvorba a realizácia slovenských audiovizuálnych diel (5 250 000 eur), 17 % na program 2 – Distribúcia a iné uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti (1 190 000 eur), 3 % na program 3 – Výskum, vzdelávanie a edičná činnosť (210 000 eur) a 5 % na program 4 – Rozvoj audiovizuálnych technológií (350 000 eur). Čo sa týka úprav v štruktúre podpornej činnosti, niektoré vznikali v spolupráci s profesijnými a záujmovými združeniami v oblasti audiovízie. „Ide napríklad o otvorenie podprogramu 1.5 – koprodukcie s menšinovým podielom slovenského koproducenta – aj pre animované TV seriály. Túto iniciatívu sme prerokovali s Asociáciou producentov animovaného filmu aj na platforme Visegrad Animation Forum a plánujeme ju uviesť do praxe v jesennej výzve 2017,“ hovorí riaditeľ AVF Martin Šmatlák a pokračuje: „V komunikácii s producentskými asociáciami sme riešili otázku poskytovania dotácie na produkciu audiovizuálnych diel dvomi spôsobmi – buď naraz na celé dielo, alebo po častiach na jeho jednotlivé etapy. V nadväznosti na to sme upravili podmienky tak, že na vývoj jedného filmu môže byť poskytnutá dotácia iba raz a na produkciu majoritného slovenského filmu najviac trikrát. Chceme tak najmä v podpore produkcie znížiť segmentáciu celkovej poskytnutej sumy na jedno dielo a prispôsobiť poskytovanie dotácie zmysluplnému harmonogramu realizácie jednotlivých projektov.“ V komunikácii s Úniou filmových distribútorov SR sa zároveň spresnili niektoré podmienky podpory návštevnosti slovenských filmov.

AVF okrem toho sprísnil podmienky povinného spolufinancovania projektu v spomínanom podprograme 1.5 z 30 na 50 %. Päťdesiat percent platí aj pre diela určené primárne do TV vysielania. „Paradoxne, zmyslom takéhoto sprísnenia je najmä ochrana žiadateľov pri ich rokovaniach s ďalšími partnermi,“ tvrdí Šmatlák. „Ani pri minoritných koprodukciách, ani pri televíznych projektoch Audiovizuálny fond nemá byť prvý v poradí pri zabezpečení finančných zdrojov na projekt. Tento princíp sme akcentovali už od začiatku fungovania fondu. Napriek tomu nám prichádzali najmä na televízne projekty žiadosti, z ktorých pri ich posúdení vyplynulo, že prostriedky fondu majú byť de facto prvými reálnymi peniazmi, ktoré majú byť na projekt skutočne zabezpečené. Alebo sa nám stalo, že náš minoritný koproducent zabezpečil dotáciou z fondu svoj koprodukčný podiel, aj ho minul a vyúčtoval, ale jeho zahraničný majoritný koproducent nezohnal na projekt tie zdroje, ku ktorým sa zaviazal. Takéto situácie vytvárajú iba zbytočné problémy pre všetkých zúčastnených.“

Štruktúra podpornej činnosti na rok 2017 špecifikuje aj maximálnu sumu podpory v jednotlivých oblastiach – v niektorých došlo k jej zvýšeniu, v iných k zníženiu (podpora distribúcie). „Pri znižovaní sme vychádzali najmä z doterajších skúseností za sedem rokov fungovania fondu. Je naozaj zbytočné určovať privysoký strop podpory z fondu, keď sa nikdy reálne nedosiahol ani spolovice,“ ozrejmuje Martin Šmatlák. „Zvýšenie maximálnej sumy štipendia z 3 000 na 5 000 eur priamo súvisí s tým, že sme zredukovali možnosti poskytnutia dotácie na vývoj z doterajších dvoch na jednu. Zvýšením maximálnej sumy podpory na jeden projekt v podprograme 2.2 – podujatia sme okrem iného chceli motivovať prostredie k tomu, aby sa na Slovensku po desaťročiach programového hľadania lokálnych prehliadok zahraničných filmov vyprofiloval aspoň jeden skutočne medzinárodný filmový festival. Pravda, to by sa festivaly nesmeli už ďalej množiť iba náhlym štiepením,“ dodáva riaditeľ AVF.

Podrobnejšie informácie o štruktúre podpornej činnosti fondu nájdete na stránke www.avf.sk.

Daniel Bernát