ZUZANA MARIANKOVÁ

Vo Film.sk sa vraciame k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventky filmovej a televíznej réžie na VŠMU v Bratislave Zuzany Mariankovej.

Pred siedmimi rokmi nám počas dňa otvorených dverí pán Šulík povedal, že táto škola nám dá len toľko, koľko si z nej sami vezmeme, a to nám potom opakovali ešte dlho. Ak teda človek nastaví ruky a otvorí oči, tak ich bude mať onedlho plné všetkého, čo potrebuje. Každý je taký pripravený, ako sám chce a zvláda, po praktickej aj teoretickej stránke. Tým nemyslím, že škola je o samoštúdiu, ale nikto sa vám tam nebude prosiť a tlačiť vás do práce. Máme všetko, čo potrebujeme: máme s kým točiť, máme na čo točiť, otázka znie, či skutočne máme aj o čom točit a či máme odvahu experimentovať. Nestačí len chodiť na prednášky a rovnako nestačí nakrúcať cyklicky jeden film za druhým, bez progresu v téme alebo forme. Dôležité je nájsť si systém výroby, spätnej väzby a následnej reflexie a introspekcie, ktorá sa podpíše pod zlepšenie ďalšej výroby. O tom je podľa mňa celé štúdium. Veľmi si cením svoje omyly a ľudí, ktorí mi ozrejmili, prečo k nim došlo. To bola najlepšia prevencia, ako sa v budúcnosti podobným chybám vyhnúť. Cením si slobodu a pochopenie, ktorého sa tvorcom v bežnom živote často nedostáva, no na škole sa mi bolo poskytnuté v plnej miere. Keď sa spätne pozriem na svoje štúdium, myslím, že sa mi dostalo všetkého, čo som potrebovala a na inej škole by mi nebolo dopriate viac. Sťažovať sa na školský systém je smiešne. Človek si musí sám vybojovať svoj priestor, nie len na škole. Veciam, ktoré mu nevyhovujú, sa netreba poddať, a vecami, ktoré mu vyhovujú, sa nesmie dať uchlácholiť.

Myslím si, že každý študent VŠMU chce po škole točiť filmy, málokto si pripúšťa možnosť, že bude robiť aj seriály, a takmer nikto nevyhlasuje, že ich naozaj chce nakrúcať. Mňa práca v televízii baví. Doteraz som mala šťastie na projekty, ktoré mi vždy priniesli nové výzvy a možnosť získavať skúsenosti. Televízna výroba má špecifickú štylistiku, ktorá sa pre obmedzený čas a rozpočet ťažko obchádza. Je to práca plná kompromisov, s ktorými sa človek nie vždy stotožní. Často je nutné prispôsobovať sa, no vždy existuje cesta, ako si zachovať profesionálnu identitu, posúvať hranice a zvyšovať kvalitu. Treba si len dávať pozor na šablónovité videnie reality, ktoré je často následkom schematizácie a automatizácie, do ktorej môže upadnúť aj réžia pod vplyvom rutiny. Filmy ma však stále bavia oveľa viac, urobím, čo je v mojich silách, aby som v tejto oblasti zrealizovala všetky svoje plány. A je ich dosť.

Okrem neuveriteľne šikovných kolegov, ktorých som na VŠMU stretla a natočila s nimi nejeden film, som sa stihla zoznámiť aj s viacerými profesionálmi, ktorí ma prijali medzi seba bez najmenších okolkov a predsudkov. Nechcem sa ukrývať za status 25-ročnej študentky, lebo ak v niekom nevzbudzujem dostatok rešpektu alebo cítim neistotu, je to len moja chyba a musím na sebe ešte pracovať. Takmer všade som sa však stretla s pozitívnymi a plodnými pracovnými vzťahmi.

Ďalšia kategória sú herci. Neviem prečo, ale vždy ma to k nim ťahalo, fascinujú ma ako ľudia aj ako umelci, mám rada ich humor a energiu. Vedia ma nadchnúť a inšpirovať. Našla som si medzi nimi aj dobrých priateľov, čo sa odráža v atmosfére na pľaci. Niektorých beriem ako učiteľov. Pomáhajú mi plniť si svoje sny.

V budúcnosti by som rada nadviazala na svoju krátkometrážnu tvorbu. Na jeseň 2017 mám naplánovanú výrobu svojho autorského celovečerného debutu, ktorý bude producentsky zastrešovať Dano Dangl a Itafilm. Začiatkom roku 2018 mám predbežne plánovanú výrobu druhého celovečerného filmu. Uplynulé leto som strávila prácou na kriminálnom seriáli Za sklom, kde som vedľa Petra Bebjaka a Róberta Švedu režírovala dve epizódy, čo bola skvelá skúsenosť. Momentálne pracujem na výrobe komediálneho westernu pre TV Markíza, ktorý som napísala s kolegom Lukášom Obermajerom a pod záštitou producenta Dana Dangla ho aj režírujem. Je to môj prvý „vlastný“ TV projekt. Uvidíme, ako tento formát zaujme divákov, no určite má potenciál aj do budúcna. Okrem toho mám v šuplíku viacero námetov, ktoré budem postupne vyťahovať a realizovať, no na všetko musí prísť správny čas a na mnohé témy som zatiaľ nedospela osobnostne ani profesionálne. Ešte je predo mnou veľa práce.

spracovala Zuzana Sotáková
FOTO: archív Z. Mariankovej