Ako vytvoriť úspešný film pre deti a mládež?

Filmový festival Cinedu oslávil tento rok v Novom Meste nad Váhom piaty ročník. Jeho existenciu síce na istý čas zatienila pandémia, organizátorov to však neodradilo a, naopak, program obohatili o vzdelávací rozmer. V novootvorenom KKC Hviezda v Trenčíne usporiadali v rámci neho na konci septembra prvú konferenciu o filmovej tvorbe pre deti a mládež s domácimi a zahraničnými hosťami.

Program štartoval už v ranných hodinách, a preto bolo jeho prvým bodom občerstvenie. Konferencia prilákala do Trenčína pomerne heterogénne obecenstvo. Od deviatej hodiny sa v galerijnej časti KKC Hviezda postupne schádzali záujemcovia o detskú tvorbu, najväčšiu časť nepochybne tvorili študenti a pedagógovia z FTF VŠMU. V hľadisku však sedeli aj kultúrni pracovníci či herečky z amatérskeho divadla.

Program pozostával z dvoch častí. Prvá začala prezentáciami hostí, ktoré moderovala riaditeľka festivalu Ľudmila Cviková. Jedným z najväčších ťahákov dňa bola zrejme Renate Zylla, bývalá riaditeľka predchodcu dnešnej sekcie festivalu Berlinale Generation Kplus. Na príkladoch niekoľkých úspešných filmov pre deti (väčšina sa premietala v programe aktuálneho ročníka Cinedu) pomenovala charakteristiky dobrého filmu. Išlo o pomerne základné a známe elementy, ako je hlavná postava, na ktorej divákovi záleží, nádej v závere filmu, autentickosť dialógu a témy... Vágne sa venovala aj žánrovému ukotveniu či vekovému určeniu filmov. Režisér a producent Petr Oukropec rozprával najmä o praktických skúsenostiach z prípravy a nakrúcania jeho celovečerného filmového debutu Modrý tiger. Scenár považuje za „otvorený proces“, ktorý sa v prípade práce s deťmi a zvieratami musí často upravovať a reagovať na situácie. Dopoluďňajší program uzavrel John Chambers, autor kníh pre deti a scenárista filmu Alfons Smoliar: Konečne školský výlet. Myslím si, že z prvej trojice ponúkol najmenej ošúchané rady – napríklad, že spätná väzba je dôležitá, ale nie od hocikoho (vrátane skúsených profesionálov). Recept na populárne dielo nepozná, ale to vraj nikto. Vždy však treba presne vedieť, o kom píšeme, nie čo píšeme.

Druhá časť programu priniesla diskusie, ktoré moderoval scenárista a pedagóg Marek Leščák. Najprv k sebe prizval Katarínu Molákovú, Vandu Raýmanovú a Ivetu Grófovú so zámerom priblížiť, ako napísať scenár k dobrému filmu pre deti a mládež. Diskusia sa opierala najmä o konkrétne skúsenosti panelistiek a moderátora, no taktiež poukazovala na dôležité úlohy tvorby pre deti v časoch aktuálnej pandémie osamelosti. Na diskusiu o tom, ako vyprodukovať úspešný film pre deti a mládež, sa pridala producentka Katarína Krnáčová. V debate s Raýmanovou predstavili začiatky svojich kariér, aby inšpirovali, ale aj vystríhali potenciálnych nasledovateľov.

Hoci môj celkový dojem z dňa stráveného v Trenčíne je pomerne rozpačitý, túto iniciatívu považujem za veľmi podstatnú. Pôvodná audiovizuálna tvorba pre deti a mládež je totiž na okraji záujmu našej spoločnosti, inštitúcií a čiastočne aj tvorcov. Áno, za posledné roky vzniklo v slovenskej koprodukcii niekoľko celovečerných hraných a dokonca aj animovaných diel, väčšina z nich navyše získala domáci či medzinárodný úspech. Pomer voči produkcii pre dospelého diváka je ale stále priepastný. Tvorbe pre detského a mladého diváka sa systematicky venuje len niekoľko tvorcov (najmä tvorkýň), hlavne formou animovaných seriálov. Akoby sa zabúdalo, že film je médiom, ktoré dokáže prirodzene komunikovať dôležité spoločenské témy, hodnoty, podnecovať kritické myslenie a motivovať pozitívne správanie. Skrátka všetko to, čo sa z našej spoločnosti vytráca a čoraz viditeľnejšie odhaľuje vážne následky. Detské publikum má pritom mimoriadne blízko k pohyblivým obrázkom, obzvlášť k animovaným. Od raného veku si dokáže pestovať lásku k filmu a kultúre, ktorá u nás nie je len na chvoste záujmu, ale navyše sa stáva terčom ponižovania. Asi nie je prekvapením, že práve v krajinách s vysokou úrovňou života, ako sú neďaleké severské krajiny, sa mimoriadny dôraz kladie práve na túto oblasť tvorby. V štátom dotovaných inštitúciách sa filmovému vzdelávaniu a distribúcii (už v škôlkach) venujú samostatné oddelenia a detská tvorba predstavuje okolo 25 % domácej produkcie – každý štvrtý film! 

Myslím si, že mladí diváci a diváčky by mali byť v prirodzenom záujme všetkých z nás, nie len Cinedu. Festivalovému tímu prajem, aby vo svojich aktivitách pokračoval a zapracoval na adresnosti odborného programu.

Lea Pagáčová