Silvia Panáková

producentka

Spomínam si, keď nám na VŠMU profesorka Zuzana Gindl-Tatárová prvýkrát ukázala film Ženy na pokraji nervového zrútenia v réžii Pedra Almodóvara. Na dojem, ktorý vo mne tento film vyvolal, nikdy nezabudnem. Zrazu to bolo niečo úplne iné, než na čo sme boli dovtedy zvyknutí. Plné nádherne bláznivých farieb, plnokrvných postáv a silného ľudského príbehu. Netrpezlivo som čakala na jeho ďalšie filmy. Pochopila som, že to nebola náhoda, ale mimoriadny režisérsky talent, ktorý je cítiť za každým záberom či hereckým výkonom. Počas štúdia v Austrálii som videla Všetko o mojej matke. Na tento film som do kina chodila celé týždne a každé pozretie mi prinieslo nové zážitky. Almodóvarova tvorba a pohľad na ženské témy, problémy a situácie ma dodnes v každom jeho filme fascinujú. Nielen rôznorodosť a farebnosť, ale aj vedenie hercov, ich prirodzenosť, autentickosť sú dôkazom jeho veľkého filmárskeho umenia. Dokonca som sa začala učiť po španielsky, aby som si film mohla lepšie užiť. Verím, že sa s Pedrom Almodóvarom budem môcť osobne o jeho filmoch raz porozprávať. 

Okrem Almodóvara som veľkou fanúšičkou severskej kinematografie. Najzásadnejšie pre mňa boli filmy Thomasa Vinterberga, napríklad Hon, ktorého hlboká psychologická prepracovanosť pálčivej témy bola bravúrne zrežírovaná a Madsom Mikkelsenom dokonale zahraná. Veľmi ma zaujal aj jeho najnovší Chľast, ktorý je natoľko autentický, že som mala pocit, akoby som sledovala dokumentárny záznam, lebo vytvoriť túto ilúziu Vinterberg dokáže majstrovsky. 

Zo svetovej kinematografie musím spomenúť Madisonské mosty (r. Clint Eastwood), islandský film Barani (r. Grímur Hákonarson), švédsky film Muž menom Ove (r. Hannes Holm), turecký film Mustang(r. Deniz Gamze Ergüven), Quo vadis, Aida? (r. Jasmila Žbanić) a rakúsky film Veľká sloboda (r.Sebastian Meise). A nesmierne zaujímavým svetovým filmárom je pre mňa mexický režisér Alejandro González Iñárritu. Z jeho filmov ma najviac oslovili Amores Perros a 21 gramov, hlavne pre spôsob rozprávania, ktorý bol na svoju dobu prevratný.  

Rada by som spomenula aj dvoch slovenských režisérov, ktorých filmy ma ovplyvnili, aj keď som s nimi nikdy na žiadnom nespolupracovala. Jedným z nich bol Anjel milosrdenstva Miloslava Luthera. Táto dráma o strhujúcej vášni na pozadí prvej svetovej vojny a hlavne jeho atmosféra vo mne zanechala hlboký umelecký dojem. Vďaka scenáristickej súťaži Cena Tibora Vichtu, ktorú som desať rokov organizovala, som sa zoznámila s Petrom Solanom. Jeho múdrosť, pokora k profesii a rozprávanie o filmoch boli inšpiratívne pre všetky vekové kategórie. Podľa mňa jeho filmy Boxer a smrť, Kým sa skončí táto noc či Prípad Barnabáš Kos sú skvosty slovenskej filmárskej práce, ktoré dodnes oslovujú publikum nielen na Slovensku, ale reprezentujú našu tvorbu aj v zahraničí.