Kino Lumière čaká na otvorenie

Bratislavské Kino Lumière – kino Slovenského filmového ústavu je kvôli rekonštrukcii zatvorené už vyše roka. V čase uzávierky Film.sk rekonštrukcia finišovala a blíži sa tak čas, keď toto repertoárové štvorsálové kino privíta vo vynovených priestoroch prvých divákov.

„Sprístupnenie kinosál je podmienené právoplatným kolaudačným rozhodnutím, ktorým by v úplne optimálnom prípade mohol Slovenský filmový ústav disponovať na prelome novembra a decembra 2023. Veľmi by sme sa tešili, keby sme Kino Lumière vedeli sprístupniť divákom už v predvianočnom čase,“ odpovedal generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký na otázku, kedy by mohlo kino premietať. „Kaviareň sa určite otvorí skôr, predpokladám, že v polovici novembra by už mohla byť k dispozícii záujemcom o dobrú kávu a príjemné posedenie,“ dodal pre Film.sk Dubecký, podľa ktorého bude slávnostné otvorenie kina nasledovať neskôr – koncom tohto, alebo začiatkom budúceho roka. V tomto momente je dôležité, aby kino začalo opäť fungovať. „Ide o náš domovský stánok – pre filmárov je Kino Lumière tým, čo je pre divadelníkov Slovenské národné divadlo, pre hudbu Slovenská filharmónia alebo pre výtvarníkov Slovenská národná galéria,“ povedal riaditeľ SFÚ.

Kino špecifické zameraním aj významom

Realizovať kompletnú finálnu rekonštrukciu kina v roku 60. výročia Slovenského filmového ústavu umožnilo inštitúcii Ministerstvo kultúry SR, ktoré ešte pod vedením Natálie Milanovej vyčlenilo na tieto účely 1 645 000 eur. Po dohode s ďalšou ministerkou kultúry Silviou Hroncovou, mohol Slovenský filmový ústav navýšiť rozpočet rekonštrukcie z titulu inflácie, vybudovania výťahovej šachty a ďalších úprav na zhruba 2 060 000 eur. Redigitalizácia kinosál bola možná aj vďaka podpore z Audiovizuálneho fondu.

Architekti Zuzana Čižmárová a Peter Štrpka z DARK BLUE studio, s.r.o., ktorí vypracovali projektovú dokumentáciu, pri vstupe do projektu rekonštrukcie vychádzali z toho, že „Kino Lumière je špecifické svojím zameraním aj významom. Jeho úlohou je zachovávať históriu slovenskej kinematografie, byť v priamom dotyku s tvorcami a zároveň byť súčasťou európskej umeleckej kinematografie. To všetko sme si hlboko uvedomovali. K projektu rekonštrukcie sme preto pristupovali s veľkým rešpektom,“ uviedli architekti. „Hlavnou úlohou bolo zosúladiť najnovšie technologické a technické riešenia so zachovaním spiritu legendárneho kina. Uskutočnilo sa veľa stretnutí, diskusií a množstvo prezentácií riešení, na ktorých sme sa snažili nájsť balans medzi aktuálnou technológiou vrátane predstáv o komforte návštevníkov so správnou mieru nostalgie a géniom loci tejto legendárnej inštitúcie. Z debát vykryštalizoval finálny pohľad na Kino Lumière ako na priestor spájajúci artové kino s galériou, ktorá má pri prezentovaní kvalitného filmového umenia ambíciu osloviť návštevníkov aj inými druhmi vizuálnych médií – fotografiou, plagátom, grafikou a podobne. Súčasne sme sa však snažili o silnejšie prepojenie kina s kaviarňou, aby komunita priateľov kina mala priestor na stretnutia pred aj po predstavení. Zároveň to malo zostať to známe útulné kino, kam sa človek teší, že uvidí dobrý film a pri tom sa stretne aj so známymi,“ vysvetlili Čižmárová a Štrpka. 

Komplikáciou boli požiar aj havária

Samotná rekonštrukcia bolo dlhodobo plánovaná. Avšak skôr než sa začala, skomplikoval ju požiar v pracovisku Digitálnej audiovízie SFÚ, ktoré sídli v rovnakej budove ako kino. „Mali sme predstavu, že rekonštrukcia by mohla trvať 3-4 mesiace a kino sme chceli mať hotové k aprílovému výročiu. Udalosti, ktoré sa stali v septembri 2022, však celý proces posunuli,“ priblížil Peter Dubecký. Samotné priestory kina nehoreli, boli však zadymené a sadze znefunkčnili aj časť technologického vybavenia kina. „Na základe odbornej diagnostiky a posudkov sme museli niektoré zariadenia vyradiť z používania. Digitálne projektory sme tak menili v troch sálach, premietacie prístroje na 35 mm film bolo našťastie možné opraviť a fungujú. Aby sa v priestore kina mohla robiť rekonštrukcia, musel najskôr prejsť kompletným vyčistením a dekontamináciou, v troch sálach sa menili obklady stien, kinosedačky sa podarilo vyčistiť, repasovať a zostávajú pôvodné,“ vymenoval riaditeľ SFÚ.

„Požiar vstúpil do už rozbehnutého verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby kina. Ponuky sa vyhodnocovali v decembri minulého roka, no samotná rekonštrukcia sa začala až o päť mesiacov neskôr, pretože jej nevyhnutnou podmienkou bolo právoplatné stavebné povolenie, ktoré nariadil stavebný úrad. Stavebné povolenie sa nám podarilo získať v rekordne krátkom čase, za čo sa chceme poďakovať všetkým zainteresovaným inštitúciám, predovšetkým Mestskej časti Bratislava – Staré mesto,“ doplnila Dubeckého riaditeľka Útvaru ekonomiky a manažmentu SFÚ Marta Šuleková. Stavebné povolenie získal ústav 22. mája 2023 a v rovnaký deň odovzdal stavenisko zhotoviteľovi rekonštrukcie, spoločnosti NTJ, s.r.o. „Samozrejme, riešili sme aj rôzne technologické problémy, ako napríklad haváriu spôsobenú tým, že niektoré inžinierske siete boli z roku 1974 či 1975, a museli sme sanovať aj veci, ktoré sme nečakali a otvorili sa až pri rekonštrukcii. Bolo ich viacero,“ priblížil Dubecký ďalšie peripetie spojené s procesom obnovy. 

Bezpečnostná a energetická revitalizácia, aj zvýšenie komfortu

Rekonštrukcia kina mala podľa jeho manažérky Zity Hosszúovej viacero dôvodov, medzi nimi bezpečnostnú a energetickú revitalizáciu, ale aj zvýšenie komfortu návštevníkov. Vo vynovenom kine si divák podľa Petra Dubeckého všimne hneď viacero vecí. „Základná vec je, že kinosály 3 a 4 sa sprístupnia imobilným návštevníkom. Pre osadenie výťahovej plošiny je pripravená šachta, čakáme už len na dodanie technológie výťahovej plošiny, ktorej dodacia lehota je v prvom štvrťroku 2024,“ priblížil Dubecký prvú citeľnú zmenu. „Nový šat dostala kaviareň, ktorej priestor je otvorenejší, namiesto stien je tam viac presklených plôch, je tam viac svetla a zväčšil sa aj priestor na samotné posedenie. Ďalšia zmena sa týka toho, že foyer kina bude slúžiť aj ako jediná predajňa, ktorá sa venuje len audiovízii a produktom Slovenského filmového ústavu, Klapka.sk, ktorá dnes sídli na Grösslingovej 43, ale so sprevádzkovaním kina sa presťahuje do jeho priestorov,“ pokračoval Dubecký. 

Čo čaká divákov v samotných kinosálach? „Zmenila sa kompletná technologická zložka. Máme kompletne novú vzduchotechniku. Každá sála je klimatizovaná samostatne a kvalitu vzduchu vieme nastavovať bez ohľadu na to, aká je návštevnosť v kinosále číslo 1, ktorá tak už nebude ovplyvňovať menšie sály. To je zásadná zmena oproti stavu v minulosti, keď nám robilo veľký problém to, že sme mali jednu klimatizačnú jednotku pre všetky štyri kinosály,“ spomenul generálny riaditeľ SFÚ ďalšiu zmenu, ktorú si spolu so zvýšeným komfortom publikum určite uvedomí. „Zmenil sa aj vizuál kinosál, zvýšila sa kvalita akustiky. Pokiaľ ide o projekciu v kinosále 1, snažíme sa z nej urobiť referenčnú sálu pre filmových profesionálov, ktorí si sem veľakrát prídu premietnuť svoje filmy, aby si overili, že majú správne urobený grading, a že je všetko v poriadku. V K1 bude nový, veľmi kvalitný digitálny laserový projektor, nové digitálne laserové projektory budú aj v sálach K3 a K4. Finančne sme zatiaľ neboli schopní zabezpečiť vybudovanie systému Dolby Atmos, ktorý by sme v K1 chceli mať,“ priblížil Dubecký. Dolby Atmos by mal do sály K1 pribudnúť v priebehu budúceho roka. „Urobené sú všetky prípravné práce, ale technológiu samotnú ešte v tejto chvíli nemáme finančne krytú a zabezpečenú,“pokračoval riaditeľ SFÚ. 

Rekonštrukciou prešli popri kinosálach aj ostatné priestory, slúžiace pre obslužný personál kina, kanceláriu kina, pre programistov, dramaturgov a všetkých, ktorí zabezpečujú denný chod repertoárového kina. „Myslím si, že divák by mal byť spokojný. Nielen s dramaturgiou kina, vďaka ktorej je Kino Lumière – Kino SFÚ na kultúrnej scéne v podstate nezastupiteľné, ale aj vďaka pohodliu, ktoré renovované priestory poskytnú cinefilom. Naše kino im po rekonštrukcii ponúkne ďalšiu pridanú hodnotu a dúfam, že do neho budú radi chodiť aj naďalej,“ uzavrel Peter Dubecký.

Matúš Kvasnička
foto: Vizualizácia DARK BLUE studio, foto SFÚ