Realita, spolupráca aj život siedmeho umenia 

V dňoch 18. – 21. októbra sa na bratislavskej Vysokej škole múzických umení konal už 27. ročník Festivalu študentských filmov Áčko. 

Témou tohtoročného Áčka bola Realita. Téma sa odzrkadlila aj v divadelnej performance na (otváracom) ceremoniáli Áčka, v Divadle Lab, s príznačným názvom Očami zavretými. Ešte pred jej začiatkom sa publikum mohlo vidieť na veľkom, zrkadlovo obrátenom plátne. Takmer v reálnom čase, s malým oneskorením sa na ňom zaznamenával každý jeho pohyb. Predstavenie tematizovalo lucídne sny, silným sémantickým atribútom boli opakované (trhané) pohyby a pohyby v kruhu. Predstavenie sugerovalo intenzívny zmyslový zážitok, no pracovalo s nonsensom: „Naháňala som plyšové uhorky vo Francúzsku.“

Nedávno zvolený rektor VŠMU Martin Šmatlák otvoril 27. ročník festivalu slávnostným „klap“. V krátkom príhovore – s odkazom na úvodné predstavenie, kde sa v geniálnej interdisciplinarite miešali prvky divadla, filmu, hudby aj tanca – vyjadril radosť zo silnej spolupráce a súdržnosti medzi jednotlivými fakultami.

Malá (študentská) porota z FTF tento rok vybrala pre veľkú porotu 34 filmov z 15-hodinového prúdu rôznych filmových rodov. Súťažné aj nesúťažné pásma zahŕňali filmy z maďarských a poľských filmových škôl. Súťažné pásma boli tematicky rozdelené do 4 celkov: Ľudskosť, Mozaika, Prelom a Pravda.

Slávnostný večer s odovzdávaním cien sa konal v kine Klap na pôde Filmovej a televíznej fakulty. Otvorila ho dekanka FTF Darina Smržová a moderovala ho dvojica študentov Katedry herectva, Richard Labuda a Daniel Zwach. 

Sci-fi snímka Aether od tvorivého tria Marián Valovič, Patrik Maryniak a Maroš Seidmann získala cenu za vizuálne efekty. Film sa zameriaval na hľadanie „éteru“ a hral sa s nevyváženosťou medzi prostredím a postavami; jeho posolstvo sa týkalo equilibria v rôznych stavoch.  

Cenu za najlepší strih vo filme Tento divný deň odovzdala predstaviteľka televízie Markíza Evita Twardzik. Film režírovaný Emíliou Ondriášovou bol adaptáciou poviedky Evy Borušovičovej. Okrem ceny za strih získal film aj ďalšie dve ceny: Pavla Babeja ocenili za najlepší scenár a producent Tomáš Kubica prevzal Cenu za najlepší film. 

Snímka Nablízku Moniky Mahútovej si odniesla ocenenie za najlepšiu réžiu hraného filmu. Cenu do rúk režisérky prišla na slávnostný ceremoniál odovzdať prekladateľka Elena Flašková. Ocenenie za najlepší zvuk odovzdala zástupkyňa štúdia Dimas Pavlovi Gumanovi za film O mŕtvych len v dobrom. V nomináciách sa ocitli tiež dokumentárny film Svet podľa Megi o dievčati s chorobou motýlích krídel a animovaný Hod na mesiac. 

Cenu za najlepšiu kameru vo filme Posledná šanca odovzdala zástupkyňa televízie Markíza Evita Twardzik režisérke Lenke Špánikovej. Špániková stručne opísala náročné podmienky počas nakrúcania a poďakovala všetkým zúčastneným. 

Cenu za najlepší animovaný film odovzdala Lea Pagáčová z Asociácie producentov animovaného filmu. Ocenenie získal film Na výchyr Samuela Púchovského. Áčka sa už tradične zúčastnili aj filmy z Akadémie umení v Banskej Bystrici a jeden z nich si odniesol i cenu za najlepšiu réžiu dokumentárneho filmu – film bieloruského režiséra Valeryho Neskaradzianyho Rozptýlené hniezdo, ktorý sa venoval súčasnej spoločensko-politickej situácii v Bielorusku.

A napokon Cenu veľkej poroty prišiel slávnostne odovzdať jej člen Ivo Brachtl. Konštatoval, že porota sa súhlasne rozhodla oceniť film Ilúzia, rod mužský dokumentaristu Radka Ševčíka.

Témou tohtoročného filmového festivalu Áčko bola teda Realita. A čo je potom film a filmový festival? Zrejme únik – únik z reality, derealizácia, sprítomnenie, sen či rozjímanie o tom sne. Neprestaňme snívať a už vôbec neuvažujme o skone siedmeho umenia. 

Maximilián Hrmo, poslucháč Katedry filmových štúdií
foto: FTF VŠMU – Nablízku (r. Monika Mahútová)

Cineama myslí aj na svoju budúcnosť

Kým minulý jubilejný ročník Cineamy zrekapituloval históriu slovenského amatérskeho filmu, ten aktuálny nastolil tému jeho budúcnosti. Svoje miesto si našiel opäť v Bardejovských Kúpeľoch (15. – 17. september), kam priniesol festivalovú atmosféru a sprostredkoval inšpiratívne stretnutia filmových amatérov s profesionálmi aj s odborníkmi na filmové vzdelávanie.

Tridsiatyprvý ročník celoslovenskej súťaže amatérskeho filmu Cineama vyvrcholil podujatím, ktoré organizátori prvýkrát oficiálne nazvali festivalom, aj keď k takejto zmene formátu smerovali už dlhšie.

Hlavný program tvorili najlepšie amatérske hrané, animované a dokumentárne filmy, videoklipy aj experimenty od autorov rôznych vekových kategórií z celého Slovenska. Súčasťou boli aj rozborové semináre premietaných filmov. Porota rozhodovala v zložení Andrej Kolenčík, Martin Hnát, Vladimíra Hradecká, Stanislav Králik, Vladimíra Vrbiňáková a Lucie Hlavicová, ktorej animácia zdobí aj novú festivalovú trofej – fenakistoskop pre najlepší súťažný film. Tento rok sa ním stal cestopisný dokumentuSeverní stezka Českem Samuela Borsíka. Zaujímavo zachytáva vyše mesiac trvajúce putovanie prírodou po turistickej trase okolo Českej republiky.

Dokončiť film je ako dôjsť do cieľa po dobrodružnom putovaní. Víťazmi sú preto všetci, ktorých filmy sa objavili na plátne. Počas záverečného ceremoniálu to poznamenala Lucie Hlavicová, ktorá na podujatí vystúpila aj ako zástupkyňa českej Asociácie pre filmovú a audiovizuálnu výchovu a spoluautorka pripravovanej publikácie Filmouka – sprievodca filmom a audiovíziou pre žiakov, učiteľov a rodičov. S producentkou a spisovateľkou Markou Staviarskou zodpovednou za plánovanú slovenskú verziu tejto publikácie, ju prezentovali na inšpiračnom a networkingovom stretnutí pod názvom Raňajky s filmovou výchovou. Fórum, ktorého prvý ročník sa konal minulý rok, opäť potvrdilo, že filmová výchova je dobrou investíciou do budúcnosti nielen amatérskeho filmu.

Jeho budúcnosťou sú aj začínajúci mladí tvorcovia, ktorí okrem hravosti spojenej hlavne s objavovaním možností filmového média a jazyka, spracúvali aj vážnejšie témy ako zodpovednosť za životné prostredie, hľadanie identity, postoj k ideálom krásy, tiež problematiku sebapoškodzovania alebo reflexiu historickej pamäte. 

Počas celého festivalu prebiehalo niekoľko workshopov, na ktorých vznikli aj dva kolektívne filmy – jeden vo foajé kina pri zelenom plátne, druhý v uliciach Bardejovských Kúpeľov pomocou 3D skenovania priestoru. Obidva premietli v rámci záverečného ceremoniálu.

Veľmi inšpiratívna bola minuloročná kolekcia filmov z projektu My Street Films, ktorý (rovnako ako Cineamu) zastrešuje Národné osvetové centrum a do ktorého sa môžu prihlásiť aj amatérski filmári so záujmom o dokumentárny film. Na vybraných námetoch potom pracujú s renomovanými filmovými profesionálmi kontinuálne počas celého roka.

Program ponúkol aj najlepšie amatérske filmy z blízkeho či vzdialenejšieho zahraničia a tiež niekoľko amatérskych filmov, ktoré prepája téma budúcnosti, rovnako ako oceňované interaktívne filmy vo virtuálnej realite. Do programu zapadol aj švédsko-dánsky dokument Zázračný aparát (2023, r. Axel Danielson, Maximilien Van Aertryck) ocenený na festivale v Sundance, ktorý mapuje vývoj médií a nastoľuje množstvo kritických otázok týkajúcich sa ich ďalšieho vývoja.

Mostíkom k minuloročným návratom do minulosti bola prednáška Maroša Broja zo Slovenskej asociácie herných vývojárov o počiatkoch slovenskej videohernej tvorby a priemyslu, ktorý taktiež začínal ako amatérska komunita nadšencov.

Práve nadšenie je tým, čo spája amatérskych filmárov naprieč generáciami a bude ich definovať aj v budúcnosti bez ohľadu na nové technológie, ktoré budú pri svojej tvorbe používať.

Jaroslava Jelchová

Environmentálna estetika, eco art aj Čákanyovej posthumanistická trilógia 

V  Krpáčove sa 12. – 15. októbra konal už 21. ročník česko-slovenskej filmologickej konferencie, ktorú organizuje Asociácia slovenských filmových klubov a Slovenský filmový ústav. 

Jej tému určila triáda pojmov – Príroda, kultúra, film. Program bol starostlivo kurátorovaný; väčšinu príspevkov predniesli pozvaní hostia a hostky. Organizátori oslovili všetky významné slovenské pracoviská, kde sa realizuje filmologický výskum – Katedru filmových štúdií FTF VŠMU (Katarína Mišíková, Martin Ciel, Adam Straka, Zuzana Goleinová), Katedru estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (Michaela Malíčková, Juraj Malíček, Martin Boszorád) i Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV (Jana Dudková, Martin Palúch) či Filozofický ústav SAV (Romana Javorčeková). Z Česka pricestovali filozofi, estetici a historici predovšetkým z pražskej Filozofickej fakulty, prišiel aj kurátor viedenského múzea Belvedere Miroslav Haľák. Medzi príspevkami sa vytvorilo viacero konvergentných línií. Tá najvýraznejšia skúmala pôsobenie človeka na prostredie, v ktorom žije (nielen on, ale aj iné živé bytosti) a analyzovala estetické východiská a filozofické implikácie filmových stvárnení človeka aj celého antropocénu. Ondřej Dadejík a Martin Kaplický sa zamerali environmentálnu dokumetnárnu „Quatsi trilógiu“ Geoffreyho Reggia, ich kolega Miloš Ševčík na príklade Tarkovského Solarisu uvažoval nad prepojením technologizovaného sveta s metafyzickým až spirituálnym vnímaním prírody človekom. Petr Prášek z Filozofického ústavu AVČR priniesol do uvažovania o filme fenomén eco artu a dva príspevky tematizovali dokumentárne filmy Viery Čákanyovej, ktorej film Biela na bielej s autorkiným úvodom konferenciu aj otvoril. Sústredenosťou, ale i kvalitatívnou úrovňou aj všetkých ďalších príspevkov tohtoročná filmologická konferencia bezpochyby predčila viaceré minulé ročníky.

Mária Ferenčuhová

Ceny kritiky pre Obeť, Hoffmanna aj Robertu Tóthovú

Členovia Klubu filmových novinárov udelili v septembri svoje ceny filmárom za tvorivé výkony v roku 2023.

V rámci 31. ročníka Cien slovenskej filmovej kritiky sa najlepším slovenským celovečerným hraným alebo animovaným, aj koprodukčným, filmom pre kiná z vlani premiérovaných titulov stala slovensko-česko-nemecká snímka Obeť režiséra Michala Blaška a producentov Jakuba Viktorína a Pavly Janouškovej Kubečkovej. V kategórii dokumentárnych filmov cenu získala slovensko-česká koprodukcia Dežo Hoffmann – fotograf Beatles režiséra Patrika Lančariča a producenta Patrika Pašša. V kategórii filmová kritika a publicistika si Cenu za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity odniesla filmová kritička Roberta Tóthová, ktorá pôsobí v denníku Pravda a prispieva aj do iných periodík, vrátane Film.sk. Najlepším zahraničným filmom v slovenských kinách v roku 2022 bol podľa hlasovania filmových kritikov a publicistov švédsko-francúzsko-britsko-nemecký Trojuholník smútku režiséra Rubena Östlunda a cenu získala aj distribučná spoločnosť Asociácia slovenských filmových klubov, ktorá snímku uviedla do slovenských kín. 

O víťazoch rozhodlo v hlasovaní 49 členov Klubu filmových novinárov. V kategórii hraných alebo animovaných filmov sa o cenu mohlo uchádzať dovedna 30 snímok, medzi dokumentmi to bolo 18 titulov. V kategórii najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2022 mohli dať členovia KFN svoje hlasy 217 filmom.

red

Igric pre Tieňohru, Jozefa Maka aj Doda Šimončiča

K osobnostiam, ktorým udelili Igrica za celoživotné dielo, pribudol tento rok kameraman Dodo Šimončič.

 „S menom Doda Šimončiča sa stretneme pri viac než šesťdesiatke celovečerných a televíznych filmov, z ktorých mnohé patria k tomu najlepšiemu, čo v našej audiovízii vzniklo. Do svojich filmov vložil výnimočné videnie, vyznačujúce sa najmä silným výtvarným cítením, silnou poetizáciou a precíznou prácou so svetlom,“ dôvodila porota na čele s kameramanom Lacom Krausom ocenenie pre kameramana snímok ako Sladké hry minulého leta, Petrolejové lampy, Ružové sny, Ľalie poľné či Perinbaba. Počas večera pripomenuli aj tvorbu strihača Ladislava Halamu, ktorého profesionálna kariéra je spojená so Slovenskou televíziou a udelili mu pamätnú grafiku RTVS za celoživotný prínos pre slovenskú audiovíziu. 

Počas večera odovzdali aj niekoľko tvorivých prémií. V kategórii audiovizuálna teória a kritika ju získal editor zborníka Abecedár slovenského filmu 1921 – 2021 Martin Kaňuch. Zborník vydal Slovenský filmový ústav.

Igrica za celovečernú hranú tvorbu pre kiná získala z prihlásených titulov premiérovaných v uplynulom roku Tieňohra v réžii Petra Bebjaka. „Tieňohra je film o človeku prežívajúcom traumu zo situácie, ktorú zažil a nevie sa s ňou vyrovnať. Dostáva sa do kolobehu, z ktorého nevie nájsť východisko,“ povedal Bebjak o snímke, ktorá má podľa poroty veľmi dobre vystavanú dramaturgiu a je žánrovo autentická. „Je to komplexné kino, ktoré prináša divákovi dobrý zážitok,“ uviedol predseda poroty, kameraman Laco Kraus. Igrica za televíznu dramatickú tvorbu získal Martin Rau za kameru vo filme Petra Bebjaka Jozef Mak. Porota ohodnotila jeho nevšedne tvorivý prístup k už toľkokrát videnému zobrazeniu života na slovenskej dedine pred sto rokmi. 

„Denisovi Dobrovodovi sa podaril zázrak. Natočil žijúceho Dona Quijota 21. storočia,“ nadchýnal sa v ďalšej dokrútke porotca a režisér Jaro Rihák. „Nie je tak veľmi závislý na slovenských vzoroch, slovenských rutinách a slovenských manierach. Je to slobodný človek, rovnako drzý a nádherný a talentovaný ako jeho tatko a taký je aj tento film. Je to nádherné kino, rozprávanie je také strhujúce, že vás chytí, či ste veriaci alebo neveriaci,“ hodnotil Rihák Dobrovodu a Katedrálu, víťaza kategórie dokumentárny film. 

Cenu Igric za ženský herecký výkon získala Diana Mórová „za skvelý dramatický výkon ako matka Eva Maková vo filme Jozef Mak s prihliadnutím na mnohotvárnosť a originalitu v poviedkovom filme Superžena.“ Držiteľ Igrica za mužský herecký výkon, predstaviteľ nešťastníka Zsoltiho z gangsterky Čierne na bielom koni, Tomáš Mischura dal podľa poroty a jej člena, herca Petra Šimuna svojou kreativitou postave „širokospektrálny a hlavne ľudský rozmer. V maximálnej miere využíva veľmi citlivo humor, čím postava dostáva tragikomický až groteskný, ale zároveň uveriteľný rozmer.“ 

Víťazom kategórie animovaná tvorba sa stal režisér filmu Tvoja zem Peter Budinský. Porota ocenila popri vynikajúcej animácii a režijnom vedení aj to, že sa tvorcom podarilo nadviazať na tradičnú rodinnú rozprávku a divákom ponúkli fantazijný svet plný nevšedných bytostí a akčných zvratov.

Igricov udeľujú Slovenský filmový zväz, Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. V poradí už 34. ročník odovzdávania cien sa konal 24. septembra v bratislavskom Dome kultúry Zrkadlový háj. 

red