Svetlo do temných dní 

Z obyčajných vecí sa stávajú kúzelné svety, z krehkého chlapca odvážny objaviteľ a samota sa plní priateľstvom. Celovečerný slovensko-česko-maďarský animovaný film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo mal svetovú premiéru na prestížnom Medzinárodnom festivale animovaného filmu Annecy vo Francúzsku, kde získal Cenu poroty v kategórii Contrechamp. Teraz ho môžu vidieť aj diváci doma.

Jedenásťročný Tonko je výnimočný chlapec, akého nikto ešte nevidel – od narodenia totiž svieti. Kým rodičia sa preto o neho boja a snažia sa ho držať doma, jeho nová susedka a kamarátka Slávka je jeho jedinečnosťou fascinovaná. Tonkovi sa vďaka nej obráti život naruby. Spolu sa vydávajú pátrať po pôvode záhadných chumáčikov tmy, ktoré vysávajú z ich domu slnečné svetlo. 

Film, ktorý rozpráva príbeh o priateľstve, fantázii a inakosti, čerpá námet zo skutočného života režiséra Filipa Pošivača. „Pôvodnou inšpiráciou je môj mladší brat, ktorý mal na základnej škole problémy so šikanou, pretože bol ryšavý. A tak som vymyslel postavu malého chlapca so svietiacimi vlasmi, ktorého som nakoniec rozsvietil celého, pretože v imaginácii animovaného filmu nie sú žiadne hranice a práca so symbolmi ma vždy bavila. Čoskoro k nemu pribudla kamarátka s okuliarmi a baterkou, a tiež starý dom, v ktorom bývajú a kde sa odohráva nejaké dobrodružstvo. Ďalej sa scénosled a následný príbeh odvíjali od spolupráce so scenáristkou Janou Šrámkovou,“ približuje pre Film.sk Pošivač. Hlavným motívom filmu je svetlo, „ktoré človek nejakým spôsobom v sebe má. Je to pomyselné svetlo značiace dobro, nádej a silu, ktoré má v sebe ukryté každý. Niekto viac, niekto menej. Vo filme toto svetlo vidíme, tu je to možné,“ vysvetľuje režisér. Postava Tonka divákom ukazuje aj to, že zdanlivo krehký človek má v sebe potenciál dokázať veľké a krásne veci. „To je moja viera v našu mladšiu a najmladšiu generáciu.“ Snímka vypovedá o vzťahoch medzi deťmi a rodičmi, o susedských väzbách, o dôležitosti priateľstva či pute k prostrediu.

„Naša spoločnosť sa síce zameriava primárne na hraný film, ale na Tonkovi, Slávke a kúzelnom svetle sme spolupracovali takmer od nášho vzniku. Na námete a scenári filmu ma zaujalo spracovanie na prvý pohľad obyčajného príbehu, ktorý môže postretnúť každého z nás. Je však zasadený do úžasného sveta detskej predstavivosti. Režisér a scenáristka dokázali skvelo zapojiť tento príbeh do sveta plného fantázie a kúzel a naplno využiť možnosti animovaného filmu, vďaka čomu je príbeh jedinečný. ,Čerešničkou na torteʻ bol Filipov výtvarný prístup k celému animovanému svetu nášho príbehu,“ hovorí preFilm.sk producent Jakub Viktorín z nutprodukcie. 

Výroba celovečerného animáku s veľkou dávkou fantázie trvala mnoho rokov. „Bolo to celé veľmi náročné a dlhé, ale mám skvelých kolegov – kameramanku Denisu Buranovú, asistenta réžie Michala Kubíčka, talentovaných animátorov Marka Jasaňa či Tomáša Červeného, výtvarníkov v dielni, spoľahlivú produkciu, strihačov a mnohých ďalších,“ menuje Pošivač, ktorý má už bohaté skúsenosti z animovanej tvorby (Maškrtné medvedie príbehy, Malá z rybárne, Cez palubu!), ale tento film bol pre neho celovečerným debutom. Podľa Pošivača bolo najväčšou výzvou udržať si počas rokov nadhľad a nadšenie pre vec a byť na pľaci s takmer tridsiatimi kolegami každý deň. „Film vznikal vyše osem rokov, pričom sám režisér a autor námetu na ňom pracoval ešte dlhšie. Bol to jeden z najnáročnejších projektov, na akom sme v rámci našej spoločnosti pracovali. Či už tým koľko trval, rozpočtom, ale aj náročnosťou samotnej animácie. Okrem toho bola aj výzva zladiť medzinárodný štáb, či už pre výrobu priamo na pľaci štúdia krátkeho filmu na Barandove v Čechách, alebo aj samotnú postprodukciu vizuálnych efektov. Všetko sme to ale prekonali vďaka skvelému tímu,“pridáva sa Viktorín a pokračuje: „Špecificky by som ale mohol spomenúť vývoj materiálu Tonkovej bábky tak, aby svietil povrch jeho tela, a zároveň, aby sa z materiálu dala vyrobiť plne funkčná bábka pre potreby filmovej animácie.“ Aj režisér priznáva, že technicky to bol veľmi zaujímavý oriešok: „Chcel som totiž všetky zložky filmovej výpravy vyrábať ručne, aby si to celé udržalo ten krehký pocit ručnej výroby a bolo to pre divákov až skoro hmatateľné. Žiadny signál. Takže aj Tonko je bábka vyrobená tímom ľudí – modelárov, sochárov a osvetľovačov. Trvalo asi rok, než sme našli tie správne materiály, ale stručne povedané, má Tonko v sebe žiarovku.“

Do detailov vypiplanú formu, jedinečný výtvarný štýl plný fantázie i príbeh, ktorý je zaujímavý a zároveň univerzálny oceňujú diváci nielen doma, ale aj vo svete. Dôkazom je úspech na najznámejšom festivale animovaných filmov v Annecy i chvály v tlači. „Veril som predovšetkým scenáru a tiež svojej vízii, ako by ten film mal byť rozprávaný a ako by mal vyzerať. Ale, že publikum prečíta a precíti príbeh filmu tak, ako sme zamýšľali od začiatku, bolo skutočne krásne prekvapenie a veľmi pekný pocit. Chvíľami som sa totiž počas práce obával, že pri toľkých rokoch pri tomto filme stratím objektivitu, čo sa, opäť vďaka mojim skvelým spolupracovníkom, nestalo,“ hovorí Pošivač a dodáva: „Recenzie sa začali objavovať práve v dobe, kedy bol film na festivale v Annecy. Napríklad na Euronews písali, že je tento film vrcholom tohtoročnej celovečernej animovanej tvorby, alebo naozaj krásny článok napísali vo francúzskom Le Monde. Bolo to naozaj ako sen.“

Tonko, Slávka a kúzelné svetlo (r. Filip Pošivač, Slovensko/Česko/Maďarsko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 541 314 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 350 000 eur + 82 095 eur z programu 5, vklad RTVS: 104 686 Eur)
DISTRIBUČNÝ FORMÁT: DCP, mp4

Zuzana Sotáková
foto: nutprodukcia 

Zachrániť človeka alebo prírodu?

Celovečerný animovaný film maďarskej dvojice Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó Umelohmotné nebo je postapokalyptické sci-fi odohrávajúce sa v strednej Európe v roku 2123, keď už ľudstvo takmer celkom zdevastovalo planétu, vyčerpalo jej zdroje a spláca svoj dlh: obyvatelia po dovŕšení 50 rokov odovzdávajú svoje telo prírode a sú postupne premieňaní na stromy, jediný zdroj potravy.

Ambiciózny filmový projekt Umelohmotné nebo sa dokončoval v čase vŕšiacich sa kríz, klimatickej, humanitárnej (spojenej so živelnými katastrofami aj vojnovými konfliktmi), pandemickej, energetickej... Prináša znepokojivú víziu budúcnosti, kde neexistuje zázračné riešenie, len sled pokusov oddialiť vyhynutie. „Postapokalyptické filmy zvyčajne rozprávajú príbehy o nadradenosti ľudského druhu. Väčšinou sa končia – bez ohľadu na to, koľko škôd ľudia prírode spôsobili – tým, že postavy prežijú a idú ďalej (...) s prísľubom, že budúce generácie svet znova vybudujú,“ píšu v režijnej explikácii k filmu Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó. „Takéto filmy nás utešujú: ak dokážeme zachrániť Zem na plátne, prečo by sme to nedokázali aj v skutočnosti! Ale dokážeme to? Naozaj?“ Autori od začiatku vedeli, že ich odpoveď na otázku, ako bude vyzerať budúcnosť ľudstva, nebude ani jednoduchá, ani pohodlná. Sústredili sa preto na ľúbostnú líniu a dve ústredné postavy, ktoré nie sú hrdinami, no stále majú možnosť voľby. 

Umelohmotné nebo vzniklo v paritnej maďarsko-slovenskej koprodukcii. Koproducent filmu Juraj Krasnohorský zo spoločnosti Artichoke hovorí, že spolupráci stredoeurópskych producentov animovaných filmov žičí každoročne sa konajúce podujatie CEE Animation Forum. „Keď ma v roku 2016 režiséri Tibor Bánóczki a Sarolta Szabó aj s maďarskými producentmi oslovili s nápadom naUmelohmotné nebo, hneď som mal pocit, že ide o výnimočný projekt, ktorý by mohol fungovať ako koprodukcia medzi Maďarskom a Slovenskom. Dovtedy sa zdalo prakticky nemožné realizovať u nás v animácii niečo viac ako krátky film. Ešte aj seriály sa vtedy robili logikou krátkeho filmu – jeden-dva diely za rok. Získať financovanie na dlhometrážny film sa zdalo nemožné,“ povedal pre Film.sk. „Je skvelé, že odvtedy vznikli už tri či štyri dlhometrážne animované filmy s väčšinovým alebo paritným podielom Slovenska a ďalšie sa vyrábajú. Trvalo nám sedem rokov, kým sme Umelohmotné nebo dokončili, a okrem financovania národných fondov (u nás AVF) film získal aj podporu z Eurimages a koprodukovala ho aj RTVS. Je to vlastne prvý animovaný film pre dospelé publikum vyrobený na Slovensku, ktorý má svetové kvality a medzinárodný úspech na festivaloch aj v distribúcii.“

Umelohmotné nebo má formu roadmovie a odohráva sa v priestore medzi Budapešťou a Vysokými Tatrami. „V našom filmovom svete, v roku 2123, už krajiny a hranice nehrajú rolu,“ vysvetľuje Krasnohorský. „Keď vymrie príroda, na geopolitike už nezáleží. To, že príbeh sa odohráva medzi dnešným Maďarskom a Slovenskom, bola pre nás producentov príležitosť formulovať prednosti koprodukcie nielen s ohľadom na dôsledne paritnú výrobu a financovanie filmu, ale aj s ohľadom na divákov. Publikum v oboch krajinách dobre pozná miesta ako Budapešť a Vysoké Tatry, ale bude to prvýkrát, čo tieto miesta uvidí v animovanej forme. Myslím si, že vidieť Tatry v budúcnosti môže byť pridaná hodnota, ktorá môže vzbudiť zvedavosť divákov na Slovensku.“

Film je vyrobený kombinovanou technikou – 3D animáciou a ručnou rotoskopiou, teda prekresľovaním hereckej akcie nasnímanej na video. „Režisérom od začiatku záležalo na jemných nuansách hereckého prejavu a mimiky. Takúto úroveň detailu vedeli dosiahnuť len za pomoci živých hercov. Každý obrázok vo filme vznikol rukami animátorov, nič nie je robené automaticky. Je to poctivá animátorská práca a svedčia o tom aj dlhé titulky, keďže na filme robilo skutočne veľa ľudí. Estetiku aj technológie sme spoločne hľadali a skúšali už od vývoja – je to výsledok naozajstnej tvorivej spolupráce medzi štúdiami v oboch krajinách,“ hovorí Krasnohorský a dodáva, že kým animácia postáv sa realizovala na maďarskej strane, celý filmový priestor i všetky objekty filmu boli vytvorené na Slovensku technológiou 3D. „V štúdiu Ekran pod vedením Petra Košťála, ktorý mal bohaté skúsenosti s postprodukciou filmov aj animáciou, vznikla nová skupina mladých animátorov. Postupne sa naučili procesy a realizovali prakticky 80 % toho, čo publikum vidí na obraze. Výsledkom pre nás, okrem filmu, je aj to, že tím mladých animátorov na Slovensku vďaka skúsenostiam teraz spoločne realizuje ďalšie animované filmy.“

Umelohmotné nebo získalo v októbri nomináciu na Európsku filmovú cenu  v kategórii animovaný film. „Tento rok sa na európskych festivaloch predstavilo množstvo výborných animovaných filmov. Patriť medzi 5 najlepších je obrovská pocta aj uznanie pre priemysel animovaného filmu v našom regióne," dodáva Juraj Krasnohorský.

Umelohmotné nebo (r. Tibor Bánóczki, Sarolta Szabó, Maďarsko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 453 744 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: dotácia 300 000 eur + 227 563 eur v programe 5 Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku, fond Eurimages: 400 000 eur, vklad RTVS: 68 000 eur + vecný vklad 5 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

mf
foto: Artichoke

Telo ako stroj

Keď si devätnásťročná športovkyňa Andrea Absolonová na pretekoch v Madride zraní chrbticu, jej život zasvätený tvrdým tréningom, súťažiam a plný slávy z víťazstiev, sa končí. Intenzívny tréning na olympijské hry v Atlante 1996 vystrieda operácia, rekonvalescencia a rehabilitácie. Po nich však Andreino telo už nezvláda skoky z výšky, z akej súťažne skákala. Náhle musí prísť na to, čo by ju mohlo uživiť a zároveň jej priniesť aj pocity obdivu a úspechu.

Práve po nich veľmi túži a z nich jej hodnotu odvodzujú tiež rodičia, predovšetkým mama, ale aj trénerka. Z fotenia aktov sa postupne dostane ku kariére pornoherečky. Svoje telo, ktoré kedysi využívala pri fyzicky náročnom vrcholovom športe, teraz využíva pri podobne náročnom natáčaní pornofilmov. 

Film Jej telo čerpá inšpiráciu zo skutočného príbehu Andrey Absolonovej, ktorá v 90. rokoch patrila medzi najúspešnejšie české skokanky do vody a neskôr sa stala známou a úspešnou pornoherečkou pod pseudonymom Lea De Mae. V celovečernej hranej tvorbe debutujúcej režisérke Natálii Císařovskej napriek explicitnému zobrazovaniu vrcholového športu a pornopriemyslu nešlo o povrchné bulvárne spracovanie. „Spoločne so scenáristkou Anetou Honzkovou ukazujeme subtílne a striedmo vyrozprávaný príbeh ženy a jej tela i to aký vplyv majú jej rozhodnutia na ňu samotnú a tiež na jej vzťahy s blízkymi. Chceli sme, aby Andrea nebola pasívna obeť, ale aktívna hrdinka, ktorá so svojím telom manipuluje vedome. Aby sme jej možno nie vždy rozumeli, ale aby nás fascinovala a zaujímala. Andrea je ambiciózna, chce byť v strede pozornosti, chce byť hviezdou a urobí pre to čokoľvek. Môže za to jej povaha alebo sú vlastne vinní ľudia, ktorí ju vychovávali? V každom prípade Andrea neľutuje nič, žije naplno, nepovažuje sa za obeť osudu,“ uvádza Císařovská vo svojej autorskej explikácii v žiadosti na AVF. 

V hlavnej úlohe Andrey Absolonovej sa predstaví slovenská herečka Natália Germáni, ktorá sa príprave venovala šesť mesiacov, čo bola podľa jej slov zatiaľ najdlhšia herecká príprava v jej kariére. Andreinu mamu stvárnila tiež slovenská herečka Zuzana Mauréry. „Na hlavné aj vedľajšie úlohy boli veľmi starostlivé castingy. A čo sa týka menších epizódnych rolí, tak pre tie som –  ako pôvodom dokumentaristka –, rada volila autentických ľudí z prostredia, aby mali pohyby a detaily z reality. Sú tam vrcholové športovkyne, trénerky a tréneri, ľudia z pornopriemyslu. Snažila som sa to namiešať tak, aby herci boli v blízkosti profesionálov a mohli od nich ,odkukávaťʻ nejaké zvyklosti,“ dodáva Císařovská. V scéne, v ktorej si Absolonová poraní chbrticu, predvádzali skoky nemecké športovkyne. Na natáčanie, odohrávajúce sa na plaveckom štadióne v Podolí, prišli priamo z Majstrovstiev Európy.

Jej telo vzniklo v produkcii českej spoločnosti Cineart TV Prague producenta Viktora Schwarcza a Českej televízie, v koprodukcii so slovenskou spoločnosťou SilverArt producentky Kataríny Krnáčovej. „Projekt Jej telo má ambíciu prepojiť umelecký potenciál s komerčným presahom. Na jednej strane svojím originálnym spracovaním môže osloviť náročnejšieho diváka na filmových festivaloch, avšak atraktívnou témou a silným príbehom založeným na skutočnej udalosti môže obohatiť svoju cieľovú skupinu aj o klasickejšieho diváka. Prepájať umelecké prvky s diváckymi s cieľom rozširovať divácke publikum považujem za dôležitý aspekt pri tvorbe filmových diel. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ma projekt už od počiatku zaujal,“ uvádza Krnáčová v producentskej explikácii. 

Film bude mať svetovú premiéru na Talinn Black Nights Film Festival v sekcii Criticsʻ Picks Competition. Do slovenských kín príde 23. novembra.

Jej telo (r. Natálie Císařovská, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 875 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 95 000 eur)
DISTRIBUČNÝ FORMÁT: DCP

bar
foto: Bontonfilm

Miznúca príroda, miznúci ľudia 

Film Stepne sleduje niekoľko dní v živote muža, ktorý prichádza do malej ukrajinskej dedinky, aby sa postaral o svoju umierajúcu matku.

Jeho život poháňa už iba zotrvačnosť, no v zabudnutom mikrokozme pri matke, bratovi a pár domácich v sebe na chvíľu opäť pocíti život. Ukrajinsko-nemecko-slovensko-poľská koprodukcia je celovečerným debutom ukrajinskej režisérky Maryny Vroda.

Vidiek, pre ktorý sa Vroda spolu s kameramanom Andriom Lysetskyim rozhodli po mnohých obhliadkach, sa nachádza v sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. „Nekonečné stepi, dedinské dvory a domy a autentickí dedinčania zohrávajú vo filme dôležitú úlohu. Autenticitu podčiarkuje, že postavy filmu hovoria miestnym dialektom,“ hovorí Vroda. V roku 2011 získala Zlatú palmu v Cannes za krátkometrážny film Krajinou. Na svojom prvom celovečernom filme pracovala dlho, slovenský kerekesfilm do koprodukcie vstúpil až po skončení natáčania a film bol podporený cez prioritu Pomoc Ukrajine. Slovenskí filmoví profesionáli participovali na filme aj ako členovia štábu – Marek Šulík spolupracoval na strihu, grading mal na starosti Matej Salko zo štúdia 727 a zvuk Igor Jedinák s Lukášom Kasprzykom.  

„Moja rodná krajina sa teraz dostala do časov, keď je miznutia a umierania nekonečne veľa. Všetko je to pre mňa veľmi osobné. Momentálne žijem v Berlíne so svojou matkou Zinajdou a našim psom Juhlom. Každý deň myslím na svojho otca, ktorý ostal v Kyjeve a čaká na náš návrat. Spomínam na chalúpku starého otca v regióne Sumy, kde sme točili film. Myslím na členov štábu, ktorí boli zabití vo vojne. Chcela by som svojím filmom rozpovedať príbeh o lúčení sa syna s matkou, ktorý zároveň hovorí o odchádzaní a lúčení každého z nás s minulosťou, o premenách krajiny v čase a o dôležitosti nenávratných efemérnych okamihov,“ dodáva Vroda. Film Stepne vstúpi do slovenských kín 23. novembra.

Stepne (r. Maryna Vroda, Ukrajina/Nemecko/Poľsko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 828 959 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 80 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

bar
foto: Filmtopia

Filmové úvahy o civilizácii

Novela Josepha Conrada Srdce temnoty oslovila Davida Jařaba natoľko, že ju najprv adaptoval do divadelnej podoby a potom ju voľne spracoval aj do filmu. 

Dobrodružná road movie Hadí plyn sa zamýšľa nad kolonializmom, stretom kultúr, drancovaním prírody i vyrovnávaním sa s našimi temnými stránkami.

 „Condradova kniha je do veľkej miery o riešení koloniálnych rezíduí, ktoré si v sebe nesieme. Situácia sa otáča. Dnes už to nie je tak, že biely muž prichádza do Afriky a tam pozoruje zvláštny stret civilizácií, ale Afrika prichádza do Európy. Európa tam mala svoje kolónie, tamojší ľudia hovoria európskymi jazykmi, a tak sa sem jednoducho vracajú. Bohatstvo Európy je postavené na tom, že Európa využila Južnú Ameriku, Afriku, Áziu, priviezla ich bohatstvo sem a postavila na ňom to, čo si dnes tak váži: svoje bohatstvo, kultúru a ďalšie hodnoty. Je logické, že sme tých ľudí ovplyvnili, a teraz, keď hľadajú bezpečie, napadne im, že prídu sem,“ozrejmuje režisér pozadie látky. 

Protagonistom filmu je Robert Klein (Stanislav Majer), ktorý sa vydáva hľadať zmiznutého brata v miestach, kde neplatia civilizované pravidlá a realita sa potáca medzi racionalitou a snom. „Klein sa ocitá na ceste, kde nič nie je známe ani isté, na ceste, počas ktorej je nútený prehodnotiť vzťah k svojej kultúre, k sebe i k svojmu bratovi, o ktorom si myslel, že ho dobre pozná. Hadí plyn je výsostne autorskou úvahou o strete kultúr, ktorému sme nútení permanentne čeliť, o patriarchálnej nadradenosti ‚bieleho mužaʻ i o práve človeka na drancovanie prírodného bohatstva, z ktorého pomaly, ale isto ubúda,“ povedala na margo filmu Anna Kořínek, programová koordinátorka MFF Karlove Vary, kde mal film premiéru. Nakrúcanie nebolo jednoduché. Väčšia časť lokácií bola pre štáb prístupná len na lodiach, prostredie bolo divoké a cesta na pľac trvala dlho. Nakrúcalo sa na južnom Slovensku na slepých ramenách Dunaja. Slovenskou koproducentkou filmu je Silvia Panáková zo spoločnosti ARINA. 

Hadí plyn (r. David Jařab, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 106 777 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu:  75 000 eur + 143 150 eur v programe 5 Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Zuzana Sotáková
foto: ARINA/Mayo Hirc 

Šulíkov Kôň sa zjaví aj v slovenských kinách

Po minuloročnej vianočnej premiére na obrazovkách RTVS a premiére v českých kinách sa aj slovenské kinopublikum od 2. novembra dočká najnovšieho filmu Martina Šulíka. 

„Na Vianoce objaví učiteľ Dušička vo svojom byte na druhom poschodí koňa. Nepamätá si, ako sa tam dostal, nevie, ako sa ho zbaví. Zviera sa stáva katalyzátorom vzťahov medzi postavami a zdrojom komických situácií, ktoré odrážajú stav nášho sveta. Hlavný hrdina vďaka prítomnosti cirkusového šimľa spoznáva skutočnú tvár ľudí, s ktorými žije, pretože vo vyhrotených situáciách strácajú svoje masky. Uvedomí si tlaky, ktorým musí odolávať v osobnom i pracovnom živote, pochopí, že okolie ho núti ku kompromisom, ktoré sa mu priečia,“ píše vo svojej autorskej explikácii tvorivá dvojica Marek Leščák – Martin Šulík, podľa ktorej si Dušička vďaka bizarnej situácii uvedomí, že sa necháva manipulovať svojím okolím a postupne schádza z cesty, ktorú si kedysi vytýčil.

Kôň vznikol s ambíciou byť hrejivou komédiou do predvianočného času. Podľa recenzie Jany Dudkovej, ktorá vyšla vo februárovom Film.sk, sú kladmi filmu „výborná kamera aj dômyselne zvolená baroková hudba z repertoára Solamente naturali (vrátane unikátnych skladieb zo zborníka anonymných zápisov z Lubeníka). Tie povznášajú film do transcedentálnych výšok, zatiaľ čo jeho vtip ostáva nenápadný, ako sa na duo Šulík – Leščák patrí“. V hlavnej úlohe učiteľa Dušičku sa predstaví Daniel Fischer, sekundujú mu Branislav Bystriansky, Dominika Kavaschová, Anna Čonková, Jevgenij Libezňuk či Tomáš Mischura. Kôň je slovensko-českou koprodukciou, za slovenskú stranu je producentom Martin Šulík (Titanic) a za českú Rudolf Biermann (InFilm). Koproducentom je RTVS. 

Kôň (r. Martin Šulík, Slovensko/Česko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 910 536 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 202 000 eur + 159 568 eur v programe 5 Podpora audiovizuálneho priemyslu na Slovensku, vklad RTVS: finančné plnenie 350 000 eur, vecný vklad 118 927 eur)

DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

red
foto: RTVS

Umelecké balíčky zasielané poštou

V roku 1984 oslovil český výtvarník a grafik Joska Skalník svojich umeleckých kolegov a kolegyne s nezvyčajnou výzvou: požiadal ich, aby vytvorili umelecké dielo, ktoré sa zmestí do priloženého dreveného rámu-škatuľky s rozmermi 15 x 15 x 5 centimetrov.

Rozoslal po celej republike 260 takýchto škatuliek, vrátilo sa mu 244, z toho vyše 30 zo Slovenska. Vznikla tak unikátna minigaléria súčasného československého umenia, ktorá bola verejnosti prvýkrát sprístupnená až v roku 1992. Na Slovensku ju publikum videlo dokonca až o 30 rokov neskôr, v roku 2022 v bratislavskej galérii Umelka.

Dokumentárny film 15 x 15 x 5 – minisalón 1984 sa vracia k tejto Skalníkovej umeleckej iniciatíve a spolu s tým aj k téme možností a obmedzení umeleckej tvorby i prezentácie umelcov a umelkýň v období normalizácie. „Väčšina umelcov nemala prístup do zväzových galérií,“ povedal Joska Skalník o svojom nápade vytvoriť veľkú zbierku umeleckých miniatúr. „Zaujímavé výstavy sa odsúvali na perifériu Prahy a na vidiek, vystavovalo sa na pôjdoch, v ateliéroch, po bytoch.“ Napriek fixnému formátu pritom Skalník doprial osloveným umelcom totálnu slobodu v téme i technike. A tak, ako je každá škatuľka iná, menia a striedajú sa aj dokumentárne postupy, ktorými Janek Růžička vo svojom celovečernom dokumentárnom debute pristupuje k téme slobody v umení počas totality. Výsledkom je hravá, multimediálna filmová esej o formách, ale i jednotných formátoch, do ktorých sa ľudia v minulom režime museli „vmestiť“. Zo slovenských tvorcov v nej účinkujú napríklad Rudolf Sikora alebo Laco Teren. Minoritne slovenský koprodukčný film do slovenských kín prináša Asociácia slovenských filmových klubov.

15 x 15 x 5 – minisalón 1984 (15 x 15 x 5 – minisalon 1984, r. Janek Růžička, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET: 300 000 eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 50 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

mf
foto: ASFK