Moje obľúbené slovenské filmy

Marek Hudec

spisovateľ a publicista

Sledujúc škandinávsku temnotu za oknami, vzdialený viac než 1200 kilometrov od Bratislavy, a počúvajúc smutnú baladu Dunaj od Jany Kirschner na mňa v roku 2019 nový film Ostrým nožomzapôsobil ako udalosť roka. Dlho sme boli na Slovensku zvyknutí, že ťaživú spoločenskú situáciu mapovala žurnalistika a odvážne dokumenty. Mariana Čengel Solčanská v Únose dokázala, že sa to dá aj inak, a úspech jej filmu do politickej reality aj zasiahol.

Ostrým nožom absolventa VŠMU Teodora Kuhna na politický triler nadväzuje a popisuje kafkovský príbeh, ktorý je však zasadený do skutočnej beznádeje, inšpirovaný vraždou Daniela Tupého. V parlamente v roku 2019 stále sedel Kotleba, o neonacizme sa s obavami hovorilo na Slovensku aj vo Švédsku. Film Ostrým nožom pôsobivo zachytil silnejúci spodný prúd nenávisti a extrémizmu, voči ktorému sa zdanlivo nedalo postaviť, a ktorý nás mal na základe vtedajších obáv prehltnúť. Otec zavraždeného mladíka v autenticky pôsobiacom podaní Romana Luknára bojuje proti systémovej nespravodlivosti, lenivosti, hlúposti, katarzia však neprichádza. Na každom kroku naráža na prekážky, sám si musí študovať právnický žargón, aby pochopil jazyk, ktorým sa ho snažia umlčať.

Scenár filmu nešušťal papierom ani nebol príliš agitačný ako Únos. Pôsobil civilne a zároveň surreálne. Pri jeho sledovaní som sa tešil, že aj na Slovensku konečne nakrúcame dynamické filmy, ktoré by formálne obstáli pri americkej produkcii. Keď sa potom pieseň Dunaj ozve uprostred filmu ako soundtrack nespravodlivej a desivej prehliadky bytu, je to  presne ten správny moment rozplakať sa nad svetom, v ktorom sme v roku 2019 žili a ktorého atmosféru Kuhn tak trefne zachytil.