Jeden svet nepoukazuje len na krízy a ťažoby nášho sveta, tentoraz hovorí najmä o láske

Od 3. do 9. novembra sa v Bratislave uskutoční 24. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. A hoci je tento festival známy predovšetkým vďaka množstvu dokumentov s ľudskoprávnymi témami, ktoré neodvracajú zrak od problémov, spoločenských konfliktov či nespravodlivosti v rôznych kútoch sveta, tento rok sa festival – aj vzhľadom na aktuálnu globálnu polykrízu či neutešenú domácu spoločensko-politickú situáciu – rozhodol zamerať na pozitívne témy: na budovanie komunity, na bezpečie vo vzťahoch aj v rodine a na rôzne podoby lásky.

Festival sa bude konať v bratislavskom A4 – priestore súčasnej kultúry, v kinosále Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, v Slovenskej národnej galérii a v kine Mladosť. Jeden svet sa stále usiluje o inklúziu – množstvo projekcií bude mať bezbariérový prístup či audiokomentár pre nevidiacich alebo titulky pre nepočujúcich. Časť filmov i ďalšieho programu bude i tento rok dostupná nielen v kinosálach, ale aj online pre celé Slovensko. 

Festival uvedie viac ako 50 dokumentárnych filmov rozčlenených do viacerých sekcií. Na publikum čaká množstvo sprievodných podujatí aj diskusie s autormi a autorkami filmov. A keďže sa Jeden svet tento rok koná krátko po predčasných parlamentných voľbách so silno polarizujúcou kampaňou, rozhodli sa organizátori a organizátorky zvoliť tému, ktorá by pre obecenstvo mohla byť povzbudzujúca aj hojivá. „Láska vie byť odvážna, zraňujúca, povznášajúca, krutá aj bezpečná. Je dôležité si ju pripomínať, lebo niekedy sa zdá, že už ani nevieme, ako si ju prejavovať, a stále žijeme len konfliktmi...,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka festivalu Eva Križková. Súčasťou Jedného sveta je preto aj novinka – sekcia s názvom Život je krásny. Prináša filmy, ktoré nezanechajú „pachuť depresie, ale pozitívny pocit zo sveta, ktorý je napriek všetkému stále krásny“. Výberom filmov v tejto sekcii chce festival motivovať publikum k participatívnemu a starostlivému prístupu k okoliu, prípadne ukázať, že aj s inakosťou, chorobou či hendikepmi sa dá žiť tvorivo i vnímavo. 

Sekcia Fokus sa už tradične sústreďuje na aktuálne spoločensko-politické témy, určitý žáner alebo konkrétne osobnosti. Tento rok sa zameriava na Ukrajinu zmietanú vojnovým konfliktom nasledujúcim po ruskej invázii na ukrajinské územie vo februári 2022. V sekcii sa objaví drásavá reportáž ukrajinských novinárov v obliehanom meste, 20 dní v Mariupole (r. Mstyslav Černov), ale aj dva filmy zachytávajúce život ukrajinských tínedžerov, či už z Doneckej oblasti (Nestratíme sa, r. Alisa Kovalenko), alebo na úteku pred vojnou (krátky film V cudzine, r. Ruslan Fedotov). Publikum bude mať možnosť vidieť aj film Železné motýle (r. Roman Lubyj), ktorý sa vracia k udalosti zostrelenia lietadla Malajských aerolínií v roku 2014. Študentská porota z Katedry filmových štúdií FTF VŠMU tento film zaradila aj do transverzálne komponovanej kurátorskej sekcie festivalu Na druhý pohľad. Z programových sekcií si študenti vybrali formálne najodvážnejšie a najinovatívnejšie snímky. Neunikol im ani film mladej režisérky Asmae El Moudir, ktorá pátra po histórii svojej rodiny a  rekonštruuje rodinnú pamäť vo filme Matka všetkých lží, alebo formálne uhrančivý atypický dokument Aurorin úsvit (r. Inna Sahakjan), spájajúci raný hollywoodsky film s animáciou, aby vyrozprával príbeh dievčaťa, ktoré uniklo arménskej genocíde. Oba filmy organizátori festivalu zaradili do sekcie Ovenčené vavrínmi – výstavnej sekcie prinášajúcej filmy ocenené na najvýznamnejších festivaloch dokumentárneho filmu – akým je napríklad intímny časozberný portrét francúzsko-dánskej umelkyne Apolonie Sokol (Apolonia, Apolonia, r. Lea Glob), ktorý získal hlavnú cenu na IDFA v Amsterdame. Unikátne a esteticky podnetné filmy o láske – i priateľskej či tej rodinnej – predstaví aj sekcia krátkometrážnych dokumentov Jeden svet v krátkosti. Diváci tu objavia ďalšie filmy, ktoré kombinujú dokumentárny film s technikami animácie. 

Najväčšou sekciou festivalu je Okolo sveta, starostlivo zostavená sekcia prinášajúca filmy z rôznych kútov sveta a s nimi aj diverzitu pohľadov, tém či spôsobov vypovedania. Publikum v nej objaví filmy z afrického kontinentu i z okrajov Európy, aj filmovo spracované témy, ktoré užšie či voľnejšie nadväzujú na ústrednú tému aktuálneho ročníka. Jeden svet pamätá aj na deti – v spolupráci s festivalom Fest Anča pripravil blok krátkych filmov o láske pre detské publikum. Premietnu sa aj filmy, ktoré vznikli v rámci projektu My Street Films. 

No a napokon je tu súťažná sekcia Slovensko a Česko za ľudské práva: filmy slovenskej a českej proveniencie, vyrobené v tomto alebo minulom roku, bude hodnotiť medzinárodná porota – ukrajinská režisérka a producentka Mariia Ponomarova, francúzska režisérka Faustine Cros a festivalový dramaturg zo Srbska Petar Mitrić. V súťaži sa stretne 12 filmov, spomedzi slovenských to bude nový film Roberta Kirchhoffa Všetci ľudia budú bratia, Poznámky z EremocénuViery Čákanyovej, Svetloplachosť Ivana Ostrochovského a Pavla Pekarčíka, Turnus Jara Vojteka, Šťastný človek Sone G. Lutherovej a Územie fantázie Pauly Maľárovej.

Mária Ferenčuhová
foto: Jeden svet

Partnerom Aliancie filmových škôl FILMEU+ sa od novembra stala aj Filmová a televízna fakulta bratislavskej Vysokej školy múzických umení. Ide o prvý spoločný projekt partnerských škôl z Belgicka, Portugalska, Estónska a Írska, ktoré tvorili pôvodnú Alianciu a filmových škôl z Bulharska, Litvy, Dánska a Slovenska. V rámci výzvy Erasmus+ získala Aliancia v júli na tento projekt od Európskej komisie podporu vo výške 12,8 milióna eur.

Filmové školy rozmanitých tradícií a zameraní sa združili do jedinečnej Aliancie, aby pre európske filmové školstvo kreovali nové obzory a zásadne ovplyvňovali jeho smerovanie. Aliancia má jednoznačnú víziu – byť špičkovou štruktúrou a výskumným, profesionálnym a pedagogickým lídrom. Všetci partneri sa o to pričinia rovným dielom. Naše spoločné aktivity predstavuje rozsiahly programový dokument. K najvýznamnejším prínosom vstupu do Aliancie FILMEU+ patria podpora kultúrnej výmeny a diverzity, smerovanie k profesionálnej excelentnosti, vytváranie medzinárodných sietí a príležitostí, vrátane koprodukčných partnerstiev. Dôležitým ukazovateľom bude aj previazanosť akademického a profesionálneho prostredia. 

Aliancia vo svojich dokumentoch a strategických materiáloch jasne definuje svoje stanovisko v otázke umeleckej a spoločenskej zodpovednosti v nadväznosti na európsky filmový priemysel. FILMEU+ prispieva k budovaniu etickej spoločnosti bez predsudkov prostredníctvom zavádzania etického kódexu a kultivovania etických hodnôt vo výučbe a tvorbe. Tento kódex slúži ako morálny kompas pre študentov, študentky, pedagógov a pedagogičky, jeho štruktúra je založená na princípoch transparentnosti, rešpektu k rôznorodosti kultúr a dôveryhodnosti voči divákom a verejnosti. Pomáha študentom a študentkám rozvíjať kritické myslenie a formuje etický postoj v projektoch a spoločenských otázkach, ktoré filmy často reflektujú. 

Vstupu do Aliancie predchádzala príprava dokumentov mapujúcich históriu a vývoj školy. Pri osobnej monitorovacej návšteve našich partnerov sme sa zahraničným reprezentantom škôl predstavili predovšetkým špičkovým pedagogickým zastúpením, filmovými výstupmi, technickým zázemím, fungovaním produkčného aj festivalového oddelenia a priestormi na FTF VŠMU. Dôraz sme kládli na štruktúru a rozmanitosť výučby a študijných odborov, predstavili sme študijné plány aj programy, spôsob akreditácie, fungovanie Akademického senátu a interných procesov. Taktiež sme predstavili aktivity, ktoré dopĺňajú život školy a v ktorých dominujú medzinárodné podujatia a spolupráce.

Na partnerov zapôsobili naši rozhľadení diskutujúci študenti a študentky, ktorí perfektnou angličtinou formulovali svoje súčasné aj budúce vízie. Partneri ocenili našu autentickú kreativitu, rozpoznali a uznali jedinečnosť príbehov a filmového jazyka našich študentov a študentiek. Pozornosť si získal aj náš najmladší Ateliér herného dizajnu. Oproti ostatným partnerom a európskym školám máme menší počet poslucháčov a poslucháčok, avšak s medzinárodnými ambíciami a mimoriadnymi celosvetovými festivalovými úspechmi. 

Spomedzi predností, ktorými mienime prispieť do Aliancie, sme sa zamerali predovšetkým na spôsob výučby a interakciu, ktorá má na FTF tradíciu. Máme vysoko kvalifikovaný pedagogický zbor, ktorý pozostáva z renomovaných filmových profesionálov a profesionálok so širokou paletou odborných skúseností. Kvalita výučby u nás spočíva v individuálnom prístupe k študentom a študentkám. Podporujeme interdisciplinárny prístup k filmovému umeniu, vďaka čomu študentstvo môže rozvíjať široké spektrum zručností a perspektív a je motivované pri vytváraní autorských diel s vlastným umeleckým rukopisom, víziami a filozofickými postojmi k svetu. 

Vstupom do Aliancie FILMEU+ završujeme mnohoročnú snahu o dlhotrvajúce partnerské spolupráce, je za ním vytrvalá práca na budovaní medzinárodného zázemia a internacionalizačných snáh školy. Vstup do Aliancie je kultúrny a vzdelávací akt, ktorý bez pochýb bude mať trvalý transformačný vplyv na našu kultúru a spoločnosť. Je to cesta k objavovaniu nových svetov, nových príbehov a nových otázok, ktoré nás môžu doviesť k ďalšiemu míľniku v slovenskej filmovej tvorbe.

Jana Keeble, prorektorka VŠMU pre zahraničné vzťahy a projektovú činnosť

Miro Nôta a (skryté) tváre filmu

Súbor portrétov filmových tvorcov, ktoré fotograf Miro Nôta vytvoril v priebehu posledných 25 rokov, predstavuje výstava Portréty. V bratislavskej Galérii Slovenskej výtvarnej únie – Umelke ju otvorili 31. 10. v rámci Mesiaca fotografie. 

Výstava, ktorej kurátorom je filmový a výtvarný teoretik Juraj Mojžiš, potrvá do konca novembra. Rozšírený výber portrétov ponúkne kniha Reálne reálno fotografických portrétov Mira Nôtu s textom Juraja Mojžiša , ktorú počas Mesiaca fotografie pokrstia 16. 11. o 17. h na VŠMU na Svoradovej 2A v Bratislave. Knihu s vydáva Stredoeurópsky dom fotografie v spolupráci s vydavateľstvom FO ART a Slovenským filmovým ústavom pri príležitosti 60. výročia jeho založenia. 

S Nôtovými fotografiami sa čitatelia stretávajú na stránkach nášho časopisu, ale fotí tiež pre Forbes či ďalšie magazíny a jeho fotky sa objavujú aj v knihách. Predstavili ich aj dve výstavy vo foyeri bratislavského Kina Lumière. Tentoraz medzi portrétmi návštevníci výstavy nájdu Petra Solana, Dušana Hanáka, Vieru Čákanyovú, Martina Šulíka, Juraja Lexmanna, Máriu Rumanovú, Juraja Jakubiska, Alberta Marenčina, Ladislava Chudíka, Milana Ondríka, Martina Kollara či Judit Pecháček (Bárdos) a ďalších.  

Prečo práve portréty? „Častokrát je to kvôli práci – vznikajú na zadanie z časopisov. Tento súbor portrétov som však zároveň dorábal aj sám, mimo zadaní. Zhromažďoval som kolekciu ľudí, ktorí v priebehu obdobia, odkedy som chodil na školu, vytvárali slovenský film. Je to prierez ľuďmi, ktorí odchádzali a odchádzajú a nastupuje nová generácia filmárov,“ približuje Nôta.

Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave študoval dokumentárny film. „Napriek tomu, že som študoval réžiu, viac mi vyhovovala práca s kamerou a fotoaparátom. V tej som pokračoval aj po škole – prestal som točiť filmy a odvtedy sa venujem iba fotografii. So štúdiom sa moja práca prelína v tom, že je vo svojej podstate výsostne dokumentaristická. Pri portrétovaní ľudí neštylizujem do mojej vízie ich osobnosti, ale snažím sa s nimi dopredu dohodnúť na tom, aby si sami vybrali priestor, v ktorom chcú byť odfotení, kde sa budú dobre cítiť a bude reprezentovať ich osobnosť. Chcem ju ukázať takú, aká je, nie takú, akú ju vidím ja,“ hovorí Nôta.

 „Snažil som sa zachytiť aj pôvodnú generáciu filmárov, ktorí ešte žili, ale zopárkrát sa mi stalo, že už som to nestihol. Niektorí ľudia ma zase dlhodobo odmietali. Tým pádom mi však v kolekcii filmárov chýbajú niektorí ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití. Napríklad kameraman Alexander Strelinger, ktorý ma učil a stále rozprával, že on už je strašne starý na to, aby som ho fotil, že mám fotiť mladých ľudí. Nakoniec sme sa už v podstate skoro dohodli, že za ním prídem, ale už sa to nestihlo. To ma mrzí,“hovorí pre Film.sk Miro Nôta. „Veľmi dlho odmietal aj Peter Solan. Jeho portrét vznikol tak, že som mu už nedal šancu, prišiel som na nejakú akciu, kde bol, a tam som ho odfotil. Bol tiež jeden z tých, čo tvrdili, že už sú starí, pýtal sa, načo ho mám fotiť, prečo mu stále volám?“

Výstava predstaví tridsiatku Nôtových portrétov. „Zredukovali sme to na tridsať kusov, aby sa pekne zmestili do výstavnej siene, nedalo sa vystaviť všetkých. Dokonca ani v knihe nie sú všetci, ktorých by som tam chcel mať. Ľudí, ktorí sa okolo filmu ,motajúʻ a niečo pri ňom robia, mám už nafotených okolo dvesto, v knihe bude približne stovka portrétov,“ uzatvára Nôta.

mak
foto: Miro Nôta

Koncom septembra audiovizuálne prostredie žilo očakávaním dvoch dôležitých udalostí – blížiacej sa voľby riaditeľa Audiovizuálneho fondu a mimoriadneho navýšenia financií na podporu slovenskej audiovizuálnej tvorby. 

Desiateho októbra vydalo Ministerstvo kultúry SR pod vedením ministerky Silvie Hroncovej tlačovú správu, v ktorej oznámilo, že na rok 2023 zabezpečilo navýšenie finančných prostriedkov pre AVF spolu o 27,8 miliónaeur – 6 miliónov eur je určených na podporu slovenskej audiovizuálnej tvorby a 21,8 milióna eur na podporu slovenského audiovizuálneho priemyslu formou vratiek pre oprávnených žiadateľov na základe preukázateľne vynaložených výdavkov na výrobu audiovizuálnych diel realizovaných na Slovensku. Okrem toho MK SR navýšilo finančné prostriedky aj Fondu na podporu umenia o 3 milióny eur; tie sú určené na podporu vzdelávania detí a mládeže v súvislosti s rozšírením programu Kultúrne poukazy o dotácie pre subjekty v kultúre, ako aj na kompenzáciu negatívneho dopadu inflácie na vybrané projekty.

„Navýšenie pre Audiovizuálny fond je reakciou na krízy, ktorým čelí slovenské audiovizuálne prostredie od roku 2020 doteraz,“ uvádza sa v tlačovej správe. Audiovizuálne prostredie bolo jednak zasiahnuté pandémiou COVIDU 19 (pokles tržieb kín, distribútorov a producentov za dva roky sa pohybuje v sume asi 51 mil. eur), jednak „v súčasnosti zápasí aj s nárastom inflácie a tiež so zmenou kurzu českej koruny, čo ovplyvňuje koprodukcie s českým audiovizuálnym prostredím.“  Tieto finančné prostriedky musí AVF prerozdeliť ešte v roku 2023; čiastka 6 miliónov eur na podporu audiovizuálnej tvorby je tak alokovaná na výzvy 6/2023 a 7/2023, v ktorých aktuálne prebieha proces hodnotenia odbornými komisiami. Rozhodnutia o podpore projektov v týchto výzvach budú zverejnené najneskôr v decembri. 

Rozhodnutia a následne zmluvy s podporenými žiadateľmi už bude podpisovať nový riaditeľ fondu, ktorého Rada AVF zvolila 16. októbra.

Na svojom mimoriadnom zasadnutí 3. októbra rada otvorila obálky s prihláškami a overila, že prihlásení kandidáti spĺňajú všetky stanovené podmienky a prihlášky obsahujú všetky požadované materiály. O funkciu riaditeľa AVF sa uchádzali Ing. Andrej Zmeček, ktorého profesijný životopis charakterizujú jednak manažérske skúsenosti z podnikateľského prostredia, ale aj skúsenosti s agendou Ministerstva kultúry a s tvorbou kultúrnych analýz a politík, a Mgr. Vladimír Burianek, ArtD., ktorý pôsobil ako kreatívny producent a šéfproducent vo verejnoprávnom i súkromnom televíznom sektore a naposledy pracoval v RTVS ako intendant Jednotky. 

Prezentácie s následnou voľbou riaditeľa sa konali na pokračovaní mimoriadneho zasadnutia Rady AVF 16. októbra. Kandidáti sa predstavili analýzami aktuálneho stavu AVF aj s prioritami na najbližšie obdobie a s ďalšími víziami rozvoja AVF do budúcnosti. Kým Vladimír Burianek prezentoval skôr konzervatívnejšiu, technokratickú víziu riadenia fondu, s dôrazom na efektívnosť využívania i prerozdeľovania finančných prostriedkov, kontroling peňažných tokov a kultiváciu pracovnej komunikácie i vzťahov s prostredím, ale aj postupnú transformáciu internetového aj fyzického prostredia AVF, Andrej Zmeček poukazoval na potenciálkreovania ďalších možností podpory, vrátane prípravy zákona o sponzoringu, a zameral sa nielen na kontrolovanie finančných tokov, ale aj na potrebu ich inteligentného sledovania a ďalšieho modelovania. Kým Burianek navrhoval adekvátne navýšiť počet zamestnancov fondu či evalvovať množstvo práce odborných komisií v jednotlivých výzvach, a tiež sledovať efektívnosť pridelených dotácií žiadateľom napríklad podľa úspešnosti audiovizuálnych diel v kinách, Andrej Zmeček pracoval aj s návrhom koncepcie „kreditu“ členov odborných komisií vzhľadom na ich úspešnosť pri odhadovaní perspektívnych projektov v procese hodnotenia. Neignoroval ani prípadné rozpočtové obmedzenia, ktoré môžu vyplynúť z nutnosti znižovať verejný dlh Slovenskej republiky. 

Zatiaľ čo oba projekty riadenia rozvoja AVF, ktoré boli od 3. októbra zverejnené na webovej stránke AVF, sľubovali priamo v deň voľby podnetné prezentácie i následnú diskusiu, naživo boli obaja kandidáti o čosi menej presvedčiví než ich vlastné projekty. Vladimír Burianek zdôrazňoval predovšetkým kontroling a efektívne prideľovanie prostriedkov s cieľom oslovovať podporou projektov čo najširšie divácke skupiny, no len málo zohľadňoval aj ďalšie poslanie fondu – podporovať nezávislé, esteticky novátorské, a teda nie nevyhnutne divácke projekty, či potrebu venovať pozornosť aj výskumu audiovízie a vzdelávaniu v tejto oblasti. Prezentácia Andreja Zmečka zasa jeho progresívnu textovú víziu budúceho rozvoja AVF doslova utopila v široko rozkošatenej korune nápadov, odkazov na minulé politiky, ale aj viac či menej nesystematických referencií.

Rada AVF následne, po verejnej rozprave a po otázkach od členov a členiek rady, ale aj od predstaviteľov odborných združení, zvolila do funkcie riaditeľa Vladimíra Burianka, a to pomerom hlasov 6:1 (dve členky sa pri hlasovaní zdržali). Tým mu dala do rúk silný mandát a zároveň naznačila, že pri ďalšej činnosti fondu by mohlo v nasledujúcich rokoch dochádzať ku konštruktívnemu dialógu medzi radou a riaditeľom. S ohľadom na nadchádzajúce personálne zmeny na Ministerstve kultúry bude celé audiovizuálne prostredie takýto konštruktívny dialóg potrebovať ako soľ.

Mária Ferenčuhová

FFi: novinky, klasici Cronenberg, Almodóvar či Araki aj Queer Hongkong

Sedemnásty ročník Filmového festivalu inakosti (22. – 28. novembra) sa koná pod heslom Inakosť spája. Ponúkne viac než 50 filmov. 

Sekcia Súčasný film sa zameriava na rozmanité podoby aktuálnej queer tvorby. Príbeh nevyoutovanej učiteľky, ktorej sa študentka vyhráža, že odhalí jej sexualitu, prinesie britský film Blue Jean režisérky Georgie Oakley nominovaný na cenu BAFTA za najlepší debut. Film Nesmiernosť (r. Emanuele Crialese) sa na festivale v Benátkach uchádzal o Zlatého leva a od talianskych filmových novinárov získal cenu za najlepší filmový scenár. Odohráva sa v Ríme v období 70. rokov a okrem príbehu rozvádzajúcich sa rodičov a ich detí je tiež transrodovou drámou. V hlavnej úlohe sa predstaví Penélope Cruz. Komplikovaný deň v živote trans muža, ktorému sa do života vráti otec, heterosexuálny bývalý partner aj sestra, zaznamenáva Miešanec (r. Vuk Lungulov-Klotz), ktorého videli diváci v Berlíne (Zvláštne uznanie) aj na Sundance. „Tento ročník FFI bolo pre mňa dôležité priniesť publiku filmy o transrodových ľuďoch, ktoré sa nesústreďujú iba na ich tranzíciu, ale zobrazujú ich ako komplexné postavy. Trans muži sú taktiež v médiách veľmi málo reprezentovaní, aj preto je film Miešanec veľmi dôležitý,“ povedal hlavný dramaturg FFi David Benedek. 

Hrdinom britského filmu Femme (r. Sam H. Freeman, Ng Choon Ping) je drag queen Jules, ktorému zničí život homofóbny útok. Keď jeho strojcu stretne v gay saune, má šancu pomstiť sa. Do Ruska zavedie divákov príbeh Genu – hrdinu americko-francúzskeho dokumentu Queendom (r. Agniia Galdanova). Oblieka sa do provokatívnych kostýmov, v ktorých protestuje v uliciach Moskvy a ohrozuje tak svoj život. Festival uvedie aj snímku Tár v hlavnej úlohe s Cate Blanchett a v jeho programe je tiež americký dokument Sharon Roggio  1946: Zlý preklad, ktorým sa to začalo. Pátra po koreňoch homofóbie medzi kresťanmi a rozpráva o výskumníkoch z Yaleovej univerzity, ktorí objavili závažnú chybu v preklade Biblie a spochybňujú tak biblický základ predsudkov voči LGBTI+ ľuďom. „Keďže žijeme v silno kresťanskej krajine, myslím si, že tento dokument je pre slovenské publikum dôležitý,“povedal David Benedek.

Sekcia Classics pripomenie zásadné LGBTI+ filmy z histórie, ako napríklad M. Butterfly Davida Cronenberga, Zákon túžby Pedra Almodóvara či Totally Fucked Up Gregga Arakiho. FFi deťom premietne rodinné filmy a sekcia venovaná ázijskej kinematografii zaostrí na Queer Hongkong, premietať sa bude napríklad 4K reštaurovaná klasika kultového režiséra Wong Kar-waia Šťastní spolu. Päť pásiem krátkych filmov uvedie sekcia Kraťasy. Pôjde o snímky rôznych žánrov z rôznych častí sveta. Prvýkrát ich bude hodnotiť trojčlenná medzinárodná porota. Slovensko v sekcii zastúpia napríklad nový film Gregora Valentoviča Blízko či dokument House of Velvet od Igora Smitku a Ivany Hucíkovej. Animované filmy dostanú priestor v pásme Fest Anča: Queer Animation. Sekcia Teplé Česko-Slovensko prinesie české a slovenské tituly, napríklad aj novinku Sone G. Lutherovej Šťastný človek.

„Zámerom tohtoročného vizuálu je komunikovať silu, jednotu a vzájomnú podporu v slovenskej LGBTI+ komunite, poukázať na odvahu nebáť sa byť iný, pretože queer ľudia majú v mnohých ohľadoch inú životnú skúsenosť ako väčšina. Ambíciou organizátorov FFi je zároveň inšpirovať spoločnosť, ktorá je v poslednom čase polarizovaná, aby sa nebála inakosti len preto, že ju nepozná. Rôznorodosť môže byť prospešná pre všetkých,“ uviedli organizátori festivalu. 

mak
foto: FFi