Juraj Lehotský

režisér

V období môjho detstva ma veľmi bavili české komédie. Boli to filmy, na ktorých sme sa smiali celá rodina. Napríklad Marečku, podejte mi pero a nezabudnuteľní herci Václav Lohniský, Jiří Sovák. Alebo film Jak utopit doktora Mráčka s výbornými hercamiŠafránkovou, Hanzlíkom, Filipovským, Menšíkom. Mám pocit, že vzniklo priam čarovné obdobie s akýmsi jedinečným svetom, na ktorý rád spomínam. 

Pekné spomienky mám aj na film Život je krásny o otcovi, ktorý sa snaží zastrieť hrôzy vojny pred svojím malým synom. Roberto Benigni plný života napísal tento príbeh pre seba, pre svoj neopakovateľný charakter. Svojím herectvom a jedinečným príbehom dokázal rozosmiať aj rozplakať. 

Počas štúdia ma očarila Záhrada Martina Šulíka. Film bol v niečom iný, osobitý, mal svojskú poetiku a ako študent som odchádzal zo školskej projekcie veľmi zasiahnutý a zadumaný. Tešil som sa, že ako filmár možno niekedy natočím niečo aj ja. Dlho som si niesol v hlave atmosféru tohto filmu aj neopakovateľnú hudbu Vladimíra Godára. 

Počas štúdia dokumentárneho filmu, keď ma učil profesor Dušan Hanák, sme videli takmer všetky filmy od rakúskeho režiséra Ulricha Seidla. Jeho tvorba sa vyznačovala prienikom dokumentárneho a hraného filmu. Najviac ma fascinovali jeho Psie dni o vyprázdnenosti a absencii lásky u obyčajných ľudí na periférii Viedne. Práve tento film ma zaujal pre až dokumentárnu surovosť a autentickosť. Prvý raz som videl hraný film zložený z hercov a nehercov. 

V tom čase ma však silne zasiahol aj úplne inak ladený film – Hovor s ňou od Pedra Almodóvara, ktorý mi priniesol zvláštny zážitok a potom som si kúpil aj jedinečný scenár filmu vydaný v podobe malej knižky. Opäť sa vo mne ozvali radosť a potešenie, že aj ja som filmár. Vďaka Almodóvarovej autorskej odvahe, jeho zmyslu pre fantáziu, zakomponovaniu zázraku do príbehu, výraznému ponoru do duše postáv. Je to smutný a zároveň obrazovo pestrý film, ktorý prináša životnú nádej. 

Bratia Dardennovci sú samostatná kapitola. Takmer všetky ich filmy ma silne zasiahli a ich poetika je mi veľmi blízka. Mlčanie Lorny a Jérémie Renier s jeho fantastickou pravdivosťou v postave feťáka, a krehká, empatická Artha Dobroshi ako albánska imigrantka. Úžasné spojenie dvoch jedinečných charakterov. Témy, ktoré Dardennovci prinášajú, mi pripadajú vždy aktuálne a dôležité. Veľmi som si obľúbil aj ich film Chlapec na bicykli, drámu o chlapcovi, ktorý nemá matku a odmietne ho vlastný otec. Pri tomto filme som intenzívne prežil ponor do duše dieťaťa, ktoré je zraniteľné a ľahko zneužiteľné. Silný a užitočný film. 

V súčasnosti ma zaujali dva filmy: Toni Erdmann a Vážený občan. Oba sú skvelé, majú presah, aktuálnu tému, je o čom rozmýšľať aj sa na čom smiať. Prienik drámy a komédie, to je žáner, ktorý ma dnes oslovuje. Prináša smútok, radosť i podnety na zamyslenie.