Znamenie slávy slovenského filmu 

V rubrike TV tip predstavujeme slovenské filmy zo zbierok Národného filmového archívu SFÚ zaradené do aktuálneho televízneho vysielania. Tentoraz priblížime snímku režiséra Martina Hollého Signum laudis (1980), ktorú v novembri uvedie Dvojka RTVS.

Vojnová alebo skôr protivojnová filmová dráma Signum laudis patrí k najvydarenejším dielam nielen režiséra Martina Hollého, ale celej slovenskej kinematografie. Je to okrem iného aj prvý titul, ktorý vydal Slovenský filmový ústav na blu-ray nosiči (2014). Dej filmu sa odohráva na východnom fronte počas prvej svetovej vojny a odkrýva konfrontáciu ľudských charakterov v rakúsko-uhorskej armáde. Hrdinom príbehu je horlivý, až absurdne poctivý kaprál Hoferik, vždy pripravený plniť rozkazy nadriadených, a to aj za cenu straty svojich mužov. Jedným z vrcholov snímky je scéna, keď Hoferik umláti svojho milovaného koňa s ospravedlňujúcimi slovami: „Jednou jsem kaprál... teď je všechno na mě...“

Starostlivo vystavaný scenár Vladimíra Kalinu a Jiřího Křižana poukazuje na nezmyselnosť vojny, problematickosť hrdinstva či absurditu moci. Portrét muža, ktorý sa z konského priekupníka stane hrdinom, za svoje odvážne činy dostane vysoké vojenské vyznamenanie (Signum laudis) a napokon ho odsúdia za velezradu, je aj podobenstvom, kam až môže dospieť fanatické dodržiavanie príkazov. Hollého režijné vedenie je precízne a režisér presvedčivo komponuje aj bojové scény, evokujúce apokalypsu (kamera František Uldrich). Kladie dôraz na rozprávačskú skratku a gradáciu psychologického napätia. V hlavnej úlohe exceluje Vlado Müller, ktorého obklopujú rovnocenní hereckí partneri, ako sú napríklad Josef Bláha, Ladislav Frej či Jiří Kodet. Celkové vyznenie filmu dotvára hudba Zdeňka Lišku.

Jelena Paštéková v knihe Martin Hollý. Život za kamerou (Richard Blech a kol., SFÚ Bratislava, 2001) píše: „V Signum laudissa udalosti prvej svetovej vojny stali východiskom pre trpkú dramatickú meditáciu, či príbehovú esej o militarizácii duše.“ Na inom mieste publikácie uvádza Ľubica Orechovská (vtedy Mistríková): „Hoferikova tragédia spočíva v tom, že je od začiatku tvorený manipuláciou svojho okolia. Nie je nikým iným ako poslušným vykonávateľom rozkazov svojich nadriadených, tragickým bratom Haškovho Švejka.“ Ak sa pozrieme hlbšie do minulosti, doboví kritici film chválili a okrem režijného vedenia vyzdvihovali aj protagonistu Vlada Müllera.

Sám MartinHollýsa o filme vyjadril v rozhovore pre denník Večerní Praha, že „je to príbeh človeka, ktorý sa stal vojakom, príbeh vojaka, ktorý mal všetky šance byť človekom, ale ktorému to vojenský militarizmus a jeho mašinéria nedovolili“. V inom rozhovore režisér priznáva, že nepatrí k tvorcom autorských filmov a rád sa dáva inšpirovať cudzími myšlienkami, ktoré potom interpretuje. Práve Signum laudis by sme mohli označiť za ukážku vydarenej kombinácie Hollého filmárskych schopností a podnetného, poctivo pripraveného scenáristického základu. 

Už v niektorých dobových článkoch sa v súvislosti s touto snímkou spomínala nadčasovosť. A tento motív sa rozvíja aj v Dejinách slovenskej kinematografie od Václava Maceka a Jeleny Paštékovej (Osveta, Martin, 1997). „Signum laudispatrí k tým veľkým vojnovým dielam, ktoré prekročili svoje pôvodné žánrové vymedzenie. Jeho výpoveď nadobudla časovú i priestorovú univerzálnosť a zasahuje nás obnažením desivej dimenzie ukrytej na dne človeka.“ Možno s tým len súhlasiť. 

Signum laudis (r. Martin Hollý, 1980)        Dvojka RTVS, 10. 11. 2018

Barbora Gvozdjáková (filmová publicistka)
foto: archív SFÚ/Václav Beneš