Obrazy vojny, slovenské dokumenty a Bergman

V čase, keď je mediálna výchova v školách, o filmovej ani nevraviac, ešte stále popoluškou, treba privítať Filmotéku Kina Lumière, ktorá systematicky pomáha mladej generácii divákov získavať prehľad v domácej i vo svetovej kinematografii a pamätníkom poskytuje príležitosť zopakovať si unikátne zážitky. 

Spomínam si na dnes už neexistujúcu Pivovarskú reštauráciu vedľa hotela Carlton, v ktorej som roku 1968 na neverejnej projekcii videla prvú časť Jakubiskovho poviedkového filmu Zbehovia a pútnici – apokalyptického obrazu troch vojen v troch príbehoch. Prvý príbeh, nakrútený podľa poviedky Ladislava Ťažkého Vojenský zbeh, vyvolal najbúrlivejšie diskusie a vo mne najsilnejší dojem. Niekto označil Jakubiskovu prácu za apoteózu krutosti, autor literárnej predlohy protestoval proti jej svojskému spracovaniu, akoby si kritici neuvedomili, že krutý nie je režisér, ale vojna, ktorá deformuje ľudské charaktery.  

Prvá svetová vojna je aj námetom filmu Signum laudis (1980)režiséra Martina Hollého. Nezabudnem, ako festivalové publikum v Karlových Varoch aplaudovalo najmä hercovi Vladovi Müllerovi, ktorý vytvoril robustnú postavu kaprála Hoferika, tvrdého vojaka, slepo plniaceho rozkazy bez ohľadu na ľudské straty. Je to však aj film o moci, ktorá sa v prípade potreby cynicky zbaví svojho oddaného služobníka. Aktuálne, však?

V 60. rokoch vyvolal vášnivé diskusie aj film švédskeho režiséra Ingmara Bergmana Mlčanie. Nie však krutosťou, ale otvoreným zobrazením sexuality, aké bolo nielen u nás tabu. Zrejme to pritiahlo do kín najviac divákov, hoci Bergman ich označil za „najmenej chcené publikum“, neschopné v plnom rozsahu pochopiť jeho zámer. Mlčanie je totiž existenciálna dráma o zablokovanej komunikácii, o neporozumení a odcudzení, čo je demonštrované na vzťahu dvoch sestier videnom očami malého chlapca. Cyklus Ingmar Bergman: Peklo na zemi predstavuje cez tematicky, žánrovo i štýlovo pestrú tvorbu túto komplexnú osobnosť, od ktorej narodenia uplynulo sto rokov. 

Dokumenty, ešte nedávno skôr trpené ako uznávané, si pomaly, ale iste presekávajú cestu k divákovi, ba v istom období v jeho očiach rehabilitovali domácu kinematografiu. Platí to aj o snímkach z cyklov 25 rokov slovenského filmu a 55. výročie SFÚ a o tvorcoch, ako sú Martin Šulík, Peter Kerekes, Jaroslav Vojtek, Marko Škop, Zuzana Piussi, Marek Šulík, Diana Fabiánová a ďalší. Cenné sú ich odvážne sondy do súčasnosti, či už ide o rozkradnutie Koliby, nevraživosť Slovákov k imigrantom, národnostný a náboženský mix na Šariši, no nemenej závažné sú pohľady do minulosti, napríklad cez portréty takých výrazných osobností slovenskej kultúry, akými boli Martin Slivka, Milan Čorba, Magdaléna Robinsonová a akou stále je svojou energiou, vzdelaním a espritom okúzľujúci Pavel Branko. 

odporúča filmová publicistka Nina Hradiská
foto: Zbehovia pútnici, archív SFÚ/Vladimír Vavrek, Mlčanie, archív SFÚ