Pokračovanie obsahu:

Európsky svet filmových akadémií

Už viac než dvadsať rokov pôsobí v tunajšom prostredí Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA), verejnoprospešná záujmová organizácia, ktorá združuje významné osobnosti audiovizuálnej kultúry. V septembri sa stala jej novou prezidentkou Wanda Adamík Hrycová. Ako SFTA funguje, čomu sa venuje, v čom spočíva jej význam, čo ju spája s inými filmovými akadémiami a v čom sa od nich líši? Odpovede hľadá Barbara Hessová, ktorá sa v lete zúčastnila na stretnutí zástupcov európskych filmových akadémií na MFF Karlove Vary ako vtedajšia členka prezídia SFTA.

Akadémia má v súčasnosti takmer 200 členov, ktorí majú (okrem základných práv) možnosť rozhodovať o nomináciách a víťazoch národných filmových cien Slnko v sieti a zároveň vyberať kandidátov na niektoré zahraničné ocenenia. Prijímanie nových členov je výberové a odvíja sa predovšetkým od dosiahnutých výsledkov a získaných ocenení uchádzača. Činnosť SFTA riadi prezídium, ktoré má sedem členov, navonok organizáciu zastupuje prezident a dvaja viceprezidenti. Nikto z nich nie je zamestnancom akadémie, svoje funkcie vykonávajú dobrovoľne popri svojej práci. Finančnými zdrojmi SFTA sú okrem členských príspevkov aj granty, prihlasovacie poplatky za filmy nominované na ocenenia a príspevky od spolupracujúcich subjektov a sponzorov. 

Akadémia má za cieľ okrem iného podporovať kultúrne aktivity spojené s filmom a zastrešiť prezentáciu slovenskej audiovizuálnej kultúry. Medzi profilové akcie, ktoré SFTA usporadúva, patrí výročná prehliadka domácej tvorby Týždeň slovenského filmu, ktorej súčasťou je aj spomenutá cena Slnko v sieti. Je to priestor nielen na prezentáciu, ale aj na reflexiu tvorby (diskusie, prednášky), a to i v kontexte aktuálnej kultúrnej a spoločenskej situácie. Keď sme pri nej, SFTA vystupuje aj na ochranu slobody umeleckej tvorby a oprávnených záujmov tvorcov, preto už od svojho vzniku v roku 1996 vstupuje do verejnej diskusie a predkladá návrhy právnych predpisov, systému verejného financovania a ďalšie podnety, ktoré sa týkajú rozvoja pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Osobitnú pozornosť venuje nastupujúcej generácii filmových tvorcov, keď vytvára podmienky na ich profesionálne uznanie, podporu a prezentáciu ich diel. Príkladom môže byť prehliadka výberu zo študentskej tvorby, ktorú SFTA zorganizovala začiatkom tohto roka. Akadémia zároveň organizuje pocty významným slovenským filmárom.

Ďalšou oblasťou je zahraničná prezentácia slovenskej audiovízie, kde SFTA vystupuje ako partner obdobných organizácií v iných krajinách, predovšetkým však Európskej filmovej akadémie (EFA)a americkej Akadémie filmových umení a vied (AMPAS).Na základe toho má oprávnenie nominovať slovenské dielo na Európske filmové cenyaj naOscaraza najlepší cudzojazyčný film. No a v neposlednom rade sa zástupcovia SFTA zúčastňujú na rôznych medzinárodných podujatiach, ku ktorým patria aj pravidelné stretnutia filmových akadémií v Karlových Varoch (FAN of Europe). Vďaka tomu môžu nadviazať spoluprácu na projektoch alebo jednoducho získať prehľad, ako fungujú iné filmové akadémie či národné kinematografie. 

Wanda Adamík Hrycová vystriedala na čele SFTA Martina Šulíka a v súčasnosti sa ešte len oboznamuje s fungovaním akadémie. „Zároveň sa postupne stretávam so zástupcami všetkých profesijných organizácií a asociácií, ktoré v našom audiovizuálnom priemysle pôsobia, aby som zistila, v akom stave sa nachádzajú, čo ich trápi, v čom im môže SFTA pomôcť. Chcem intenzívne komunikovať s Audiovizuálnym fondom, Ministerstvom kultúry SR, ale aj s našimi najväčšími televíziami,“ ozrejmuje Adamík Hrycová. 

Uvedené stretnutia akadémií v Karlových Varoch sa organizujú v spolupráci s EFA, pristavme sa teda na chvíľu pri nej. Vznikla už v roku 1989 (ako European Cinema Society) z iniciatívy štyroch desiatok filmárov a s cieľom presadzovať záujmy európskeho filmového priemyslu. V súčasnosti má EFA okolo 3 500 členov (vrátane Slovákov) a organizuje konferencie, semináre a workshopy s cieľom vybudovať most medzi kreativitou a priemyslom; tieto aktivity vrcholia každý rok prípravou ceremoniálu udeľovania Európskych filmových cien. EFA pôsobí ako nezávislá platforma, nie je nadradená národným akadémiám ani s nimi inak organizačne prepojená. Ročné členské v EFA je 200 eur, no okrem toho je financovaná prevažne zo súkromných zdrojov a takisto z verejných prostriedkov od nemeckého ministerstva kultúry, z európskeho podprogramu MEDIA a z Medienboard Berlin-Brandenburg. Financie má aj od partnerov a sponzorov, spojených s aktivitami EFA po celej Európe, a zároveň je krytá zo strany medzinárodného filmového priemyslu. Ceremoniál udeľovania Európskych filmových cien má samostatný rozpočet.

EFA však zastrešuje aj ocenenie, o ktorom nehlasujú jej členovia. Ide o Young Audience Award, medzinárodný projekt určený pre deti od 12 do 14 rokov, ktoré rozhodujú o cene za najlepší film o mladých a pre mladých. Víťaza spomedzi troch snímok vyberá detské publikum z desiatok krajín vrátane Slovenska. Aj tento rok v máji sa stretli mladí diváci v Dome kultúry Zrkadlový háj v Bratislave, aby sa zapojili do tohto podujatia, a okrem hlasovania ich tam čakali hry, diskusie a workshopy. Celý projekt má finančnú podporu z podprogramu Kreatívnej Európy MEDIA.

Zaujímavé je aj podujatie A Sunday in the Country, určené pre desať vybraných mladých filmárov z rôznych častí Európy, ktorí dostanú príležitosť stráviť čas s etablovanými tvorcami, členmi EFA, v neformálnom vidieckom prostredí. Tam si spoločne varia, pozerajú filmy, diskutujú, spoznávajú sa navzájom a často tak vznikajú dlhodobé priateľstvá. EFA cielene vyberá a kombinuje aj tie krajiny, ktoré k sebe nemajú geograficky či kultúrne blízko. Podstatou programu je networking mladých filmárov z rôznych prostredí, medzigeneračná výmena tvorivých názorov, rozvíjanie talentov európskeho filmu a potenciálu medzinárodných koprodukcií. Tento program funguje už vyše 20 rokov a za Slovensko sa na ňom v minulosti zúčastnil režisér Marko Škop.

V súvislosti s akadémiami sme už spomenuli otázku financovania a členských poplatkov. Tá sa rieši v každej krajine inak a súvisí s postavením danej akadémie a s jej vzťahom k domácemu verejnému sektoru. Napríklad Dáni neplatia žiadny členský poplatok (podobne ako Poliaci), tamojšia akadémia je financovaná odborovými združeniami, ktoré získavajú prostriedky od štátu aj z iných zdrojov. Oproti tomu členský poplatok nemeckej akadémie je 300 eur ročne. V českej akadémii je to tisíc korún, no a člen SFTA platí ročne 40 eur.

Filmové akadémie väčších krajín majú zvyčajne aj vyšší počet členov a voľnejšie podmienky prijatia než SFTA. Nemecká akadémia má až dvetisíc členov, no podobné je to paradoxne aj v Dánsku, kde akadémia prijíma i študentov filmových škôl, ktorí majú rovnocenné hlasovacie práva. Naopak, Katalánci či Belgičania majú porovnateľný počet členov ako SFTA.

Skúsme sa teraz bližšie pozrieť na filmové akadémie okolitých štátov a začnime za západnou hranicou. Česká filmová a televizní akademie(ČFTA) má v súčasnosti 306 členov a zaujímavosťou je, že okrem prezídia, ktoré má 15 členov a volí prezidenta akadémie, má ČFTA aj trojčlenný výkonný výbor. Jeho členovia sú zároveň konateľmi servisnej obchodnej spoločnosti, ktorej zakladateľom je ČFTA a cez ktorú sa podávajú žiadosti o granty. Výkonný výbor je nadriadeným orgánom riaditeľky ako jedinej zamestnankyne ČFTA, ktorá koordinuje všetky praktické činnosti akadémie. Zodpovedá za organizáciu odovzdávania ocenení Český lev aj za iné činnosti akadémie. Kreatívnu víziu slávnostného udeľovania národných filmových cien má na starosti vždy jeden poverený člen prezídia, ktorý je aj supervízorom réžie ceremoniálu. Propagáciu podujatí ČFTA zabezpečuje externý dodávateľ. Financovanie českej akadémie je založené na členských príspevkoch, grantovej podpore tamojšieho fondu kinematografie i ďalších dotáciách z verejných zdrojov (ministerstvo kultúry, magistrát mesta Praha) a na príspevkoch od sponzorov. Čo sa týka cien Český lev, azda netreba pripomínať, že vzhľadom na úzku koprodukčnú a tvorivú spoluprácu medzi Českom a Slovenskom sa stáva, že tamojší akademici neraz hlasujú o filmoch, o ktorých rozhodujú aj členovia SFTA.

Polska Akademia Filmowa(PAF) má podobnú funkciu ako SFTA a ČFTA. Je samostatnou organizačnou zložkou inštitúcie Niezależna Fundacja Filmowa, ktorá zabezpečuje chod kancelárie, administráciu udeľovania národných filmových cien Orly aj financovanie PAF prostredníctvom ministerstva kultúry, poľského kinematografického fondu či súkromných sponzorov. Akadémia má na čele prezidenta, čo je čestná funkcia, no na rozdiel od slovenskej alebo českej akadémie je bez prezídia. Členovia PAF, ktorých je 600, hlasujú tajne, elektronicky a rozhoduje väčšina hlasov. 

Magyar filmakadémia – Maďarská filmová akadémiavznikla len nedávno (podobne ako ukrajinská). Členovia sa podľa vzoru ostatných akadémií združujú v záujme rozvíjania domácej audiovizuálnej kultúry a priemyslu, zvýšenia povedomia o audiovizuálnom prostredí a zlepšenia podmienok na tvorbu, ako aj s cieľom organizovať národné filmové ceny. Je ich asi 350 a rozhodujú tajným hlasovaním.

Inšpiratívne môže byť porovnanie skúseností s fungovaním alebo programami ďalších akadémií. Napríklad Izraelčania hlasujú za národné ceny ešte predtým, než sa nové filmy dostanú do distribúcie, kým SFTA rozhoduje o filmovej produkcii predchádzajúceho roka. Ak do kín vstupuje snímka, ktorá už získala národnú cenu, môže to výrazne pomôcť pri jej propagácii. 

V dánskej akadémii je hlasovanie nastavené tak, že každý člen sa vyjadruje len ku kategórii, ktorá spadá pod jeho profesiu. Pri viac ako dvoch tisíckach tamojších akademikov to môže fungovať, no pri členskej základni SFTA by sa to dalo uplatniť len veľmi ťažko. 

V Taliansku majú zase špecifické pravidlá hlasovania v hereckej kategórii. Herec, ktorý účinkoval v niekoľkých relevantných filmoch, môže byť nominovaný na národnú cenu len za ten, čo získa od členov akadémie najviac hlasov. S ďalšími filmami do výberovej zostavy kandidátov nemôže postúpiť.

Viaceré akadémie, najmä vo väčších a ekonomicky výkonnejších kinematografiách, aktuálne uvažujú o tom, že budú udeľovať národné filmové ceny aj v kategórii televíznych seriálov. Napríklad Dáni už v súčasnosti zohľadňujú televízne diela hneď v niekoľkých kategóriách. 

Niektoré filmové akadémie (SFTA medzi ne nepatrí) udeľujú ceny aj krátkometrážnym dielam. A k tomu sa viaže podujatie Les nuits en or pod záštitou francúzskej filmovej akadémie (Académie des Arts et Techniques du Cinéma). V rámci neho sa v rôznych francúzskych a európskych mestách uvádza výber krátkych filmov ocenených akadémiami rôznych krajín a tieto prezentácie prebiehajú v spolupráci s miestnymi akadémiami. Tvorcoviafilmov navyše absolvujú niekoľkodňové turné po mestách zapojených do projektu, kde spoznávajú tamojšiu filmovú infraštruktúru a stretávajú sa s profesionálmi z odvetvia.

Barbara Hessová (producentka)