Inde

Inde s Alexom Mlynárčikom

„Francúzsky výtvarný kritik a filozof Pierre Restany pochopil, že to,čo on realizoval v slobodnom a bohémskom Paríži,rozvíjalv inejpodobe, s nevšednou invenciou umelec z malej krajinykdesi za železnou oponou,v úplne inom, neslobodnomsvete,“ hovorí Marian Urban o Alexovi Mlynárčikovi, o ktorom s Jurajom Nvotom nakrúcali viac ako štyri roky kreatívny dokument Inde. Od novembra ho uvádzajú slovenské kiná.

Alex Mlynárčik je v kontextoch slovenskej kultúry tak trochu fantóm, o ktorom sa viac hovorí, ako vie. Navyše je to veľký provokatér a počas veľkej časti svojho života vydedenec. Ak som mal nejaký dôvod na vznik tohto filmu, tak asi tento,“ozrejmuje pre Film.sk Marian Urban, ktorý dokument Indenielen produkoval, ale aj sa podieľal na jeho scenári a réžii. Nápad venovať tomuto výnimočnému umelcovi a pútnikovi filmový portrét prišiel v čase, keď mal Mlynárčik pri príležitosti svojej osemdesiatky prvú súbornú výstavu na Slovensku. „Juraj Nvota mi posunul niekoľko kníh vrátane Alexovej autobiografie, prelúskal som ich a to ma dostalo,“ pokračuje Urban, ku ktorému sa pridáva Juraj Nvota: „Dokument vznikal popri príprave tejto bilančnej výstavy v Slovenskej národnej galérii, ale je aj zberom spomienok a ďalších nepredpokladaných akcií.“ Podľa Nvotu sa filmom snažili o čo najneformálnejší prístup do zázemia mysle a srdca Mlynárčika. Počas nakrúcania si však museli nájsť k tejto výraznej osobnosti cestu. „Alex je svojrázny a vyhranený človek a aj jeho predstava o tom, ako nakrúcať dokumentárny film, ktorého je protagonistom, bola spočiatku veľmi osobitá a svojrázna. Niečo podobné si asi myslel aj on o nás a dal nám to i pocítiť pri rozhovoroch a nakrúcaní, keď bol presvedčený, že to, čo sa deje, je prinajlepšom neveľmi koordinovaný chaos. Diskusie o tom, čo je scenár v dokumentárnom filme a podobne, nikam neviedli, ale postupne sa Alex zmieril s tým, že on je protagonistom a my rozhodujeme, čo, kedy a kde sa bude nakrúcať. Potom sa stal veľmi tvorivým, empatickým a sústredeným spolutvorcom,“ prezrádza Marian Urban.

Nevyhnutnou súčasťou Mlynárčikovho portrétu je doba, v ktorej žil a žije. Pred divákom sa má rozprestrieť nielen „plátno“ jeho tvorby, ale aj príbeh storočia, v ktorom sa formovala moderná identita, kultúra a základné hodnoty Slovenska, či už v rámci Československa, alebo v ére samostatnosti. „To, čo bolo preňho najpodstatnejšie, nebol on sám, ale absencia radosti v smutnej normalizácii 70. a 80. rokov. Snažili sme sa priblížiť jeho interpretáciu minulosti, súčasnosti a budúcnosti,“ hovorí Juraj Nvota, ktorému Mlynárčik pripomína svätého Mikuláša. „Aj on prinášal ľuďom radosť bez toho, aby ho videli. Počas svojich akcií vždy ustúpil do pozadia. V strede sviatočných udalostí stáli obyčajní ľudia, ktorých si neobyčajne vážil a mal ich rád. A nebolo ich málo. Do svojich akcií vedel zapojiť desaťtisíce účastníkov. V tom je jedinečný.“

Dokument nečerpá len z priamych výpovedí protagonistu, pracuje aj s archívnymi materiálmi. „Alex nielenže zasiahol do vývoja západoeurópskeho výtvarného umenia, ale absolútne svojbytne, originálne a bez pomoci akýchkoľvek inštitúcií sa stal priateľom aj organickou súčasťou jedného z najoriginálnejších výtvarných avantgardných hnutí 60. rokov: nového realizmu. Získali sme niekoľko vzácnych archívnych dokumentov, nakrútili sme stretnutia so žijúcimi protagonistami tohto hnutia a táto línia tvorí jednu z rozhodujúcich významových častí filmu,“vysvetľuje Marian Urban. Inde tak sleduje nielen slovenskú, ale aj parížsku stopu umelcovho života. „Alex o tom hovorí často a presvedčivo, ale predovšetkým archívny materiál a situácie nakrútené v súčasnosti potvrdzujú, že kdekoľvek žil, bol vlastne svojím spôsobom v Paríži, hoci je jasné, že drvivú väčšinu svojho života strávil v rodnej Žiline, v Bratislave a Prahe.“

Film vznikal podľa tvorcov pomerne pomaly, ale to Mlynárčikovi neodčerpávalo energiu. Práve naopak. „Vždy keď sme už boli presvedčení, že sa nakrúcanie skončilo a ideme materiál zostrihať, prišiel Alex s ďalšou aktivitou, ktorú bolo nevyhnutné nakrútiť. Bola to napríklad jeho účasť na svetovej výstave Expo 2015 v Miláne, potom stretnutia s poslednými francúzskymi priateľmi v Paríži v roku 2016 a napokon ,posledná‘ parížska výstava v galérii Lara Vincy v roku 2017. Vtedy sme si už povedali, že ani táto jeho akcia nemôže byť a nie je posledná, preto sme nakrúcanie ukončili,“ spomína Urban a svoje rozprávanie uzatvára:„Pri nakrúcaní dokumentárnych filmov je najdôležitejší vzťah. Často sa ten vzťah prehĺbi takým spôsobom, že napokon nie je dôležitý ani tak výsledok tvorby, teda samotný film, ako skôr spoločne strávený čas pre pamäť, srdce a dušu ľudskej bytosti.“ 

Inde (r. Juraj Nvota, Marian Urban, Slovensko/Česko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 159 250 eur (podpora Audiovizuálneho fondu: 76 000 eur, podpora RTVS: 12 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, DVD, blu-ray

Zuzana Sotáková
foto: ALEF FILM & MEDIA/Richard Köhler

Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla

(Pred)vianočný darček pre deti

Animované hrdinky Mimi a Líza prichádzajú v novembri do kín s novým príbehom v 26-minútovom filme Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla. Bude sa premietať v pásme, ktoré obsahuje aj šesť epizód z pôvodného seriálu.

Titul Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla vracia k divákom dvojicu malých kamarátok vo formáte vianočného špeciálu. Od známych večerníčkových častí sa odlišuje vo viacerých ohľadoch. „Má zložitejší príbeh, viac postáv, oveľa výpravnejšiu hudbu a na réžii sa väčším dielom než ja podieľala Iva Šebestová,“ vysvetľuje scenáristka, režisérka a producentka seriálu Katarína Kerekesová. Na scenári nového filmu spolupracovala s ňou, so Šebestovou a s Annou Vášovou aj Katarína Moláková, ktorá do špeciálu napísala i texty k piesňam. Tie zaznejú v podaní Ely Tolstovej a Detského a dievčenského speváckeho zboru Slovenského rozhlasu. Hudbu Lucie Chuťkovej nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Na výtvarných návrhoch sa popri Kerekesovej a Šebestovej podieľal aj Boris Šima. 

Mimi a Líza sú najlepšie kamarátky. Bývajú v jednej bytovke a spoločne objavujú svet, ktorý ich obklopuje. Každá ho vníma inak, určite aj preto, že Mimi je nevidiaca. Napriek tomu, alebo práve preto, si veľmi dobre rozumejú. Učia sa jedna od druhej, ale aj od ostatných – od ľudí i rôznych iných bytostí, ktoré počas svojich dobrodružstiev, plných zábavy a záhad, stretávajú. Pri uvádzaní seriálu na televízne obrazovky sa Katarína Kerekesová vyjadrila, že ak deti začnú prostredníctvom príbehov o Mimi a Líze uvažovať nad tým, aké je to, byť iný, a dospejú k nejakému pochopeniu, bude považovať seriál za úspešný. Toto posolstvo v sebe zachováva aj vianočný špeciál. Jeho príbeh sa začína zdobením vianočného stromčeka, na ktorom sa nechcú rozsvietiť žiarovky. Hlavné hrdinky sa rozhodnú pustiť do pátrania, kam a prečo zmizlo to čarovné svetlo, ktoré k Vianociam patrí.

Mimi a Lízu poznajú slovenskí diváci predovšetkým z televíznej obrazovky, no už v roku 2016 sa dostalo sedem častí seriálu aj do tunajších kín. Projekt mal navyše kinodistribúciu vo Francúzsku i v Belgicku, kde sú projekcie kratších pásiem pre detské publikum bežnejšie ako u nás. Aktuálne vianočné pásmo s Mimi a Lízou v slovenských kinách bude mať približne hodinu. Kerekesová zároveň dodáva, že toto by mohla byť cesta, ako prezentovať slovenskú animovanú tvorbu, keďže vyrobiť v európskych podmienkach celovečerný animovaný formát je značne komplikované.

Spolu so špeciálom sa budú premietať seriálové epizódy Tety z pexesaDážďovka TourAgent VitamínZrkadlo,Neposlušné písmenká Zakliaty čas. Na základe akého kľúča boli vybrané tieto časti? Vybral ich koproducent – spoločnosť MAUR film. My od toho seriálu nemáme dostatočný odstup. Keď teda oni vybrali epizódy, ktoré u nich najviac rezonovali, prispôsobili sme sa im. Pásmo bude distribuované  v Českej republike a v trochu inej zostave aj vo francúzskych kinách,“ hovorí Kerekesová.

V súvislosti s uvedením špeciálu a vianočného pásma v kinách sa plánujú aj sprievodné podujatia. Veľmi by sme chceli zorganizovať pre deti nejaké tvorivé dielne, len hľadáme spôsob, ako na to. Čakajú nás aj besedy a uvedenie rovnomennej knihy v novembri na Bibliotéke,“ dopĺňa Katarína Kerekesová.

Mimi a Líza – Záhada vianočného svetla (r. Katarína Kerekesová, Ivana Šebestová, Slovensko/Česko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMOVÉHO PÁSMA (vianočný špeciál + 6 epizód): približne 400 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: približne 100 000 eur, podpora z RTVS: približne 140 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, DVD

Jaroslava Jelchová
foto: FoolMoon

Čertovské pero

Kto chce zrušiť peklo, sľubuje raj

Po filmoch ProtektorPolski film či Prezident Blaník prichádza český režisér Marek Najbrt do kín so svojou prvou celovečernou hranou rozprávkou Čertovské pero. Ukazuje v nej peklo ako spravodlivú inštitúciu, ktorú nie je dobré len tak zrušiť.

„Prečo sa zase raz nepozrieť na svet z perspektívy dieťaťa a zároveň nevyužiť svoje filmárske aj životné skúsenosti na vytvorenie príbehu pre celú rodinu?“ pýta sa Marek Najbrt a súčasne odpovedá na otázku, aká bola jeho motivácia natočiť rozprávku. Dôležitým impulzom bolo pre neho aj to, že autormi scenára sú jeho dlhodobí spolupracovníci a kamaráti Tomáš Hodan a Robert Geisler. „Dali mi prečítať svoj príbeh a mne sa zapáčil až natoľko, že som dostal chuť natočiť ho. Okrem toho, mám dvoch synov vo veku šesť a jedenásť rokov a Čertovské perosom robil aj pre nich.“

Pri pohľade na spoločné projekty autorskej trojice Najbrt, Geisler, Hodan sa dá očakávať všeličo – „neškodný“ humor, ale aj ostrovtip so spoločenskokritickým podtextom a snaha o aktualizáciu žánru. Na otázku, v čom je Čertovské pero iné ako ostatné rozprávky, odpovedá Najbrt takto: „Od začiatku mi bolo jasné, že pracujem so žánrom, ktorého pravidlá by si mal tvorca vážiť. Čertovské pero je teda rozprávka v klasickom zmysle slova. Je o láske, o konflikte dobra so zlom a má šťastný koniec. Ak je v ňom niečo nové, sú to skôr motívy, ktoré chalani napísali už do scenára. Napríklad peklo nemáme len jedno, v našom rozprávkovom svete je veľa ,podpekiel‘, ktoré evidujú hriešnikov vo svojich lokalitách. A Lucifer, ktorého hrá Ondřej Vetchý, nerieši len klasické čertovské problémy, ale má aj pomerne ,vážne‘ otcovské starosti.“

Peklo nie je v rozprávke zobrazené ako miesto plné zlých démonov, ale ako úrad, ktorý spravodlivo trestá. A čertovské pero, ktoré sa dostalo aj do názvu rozprávky, je neomylný kúzelný nástroj tohto úradu, využívaný v rámci každej správnej pekelnej pobočky. Zapisuje všetky priestupky a neprávosti. Keď sa jedného dňa pokazí, spravodlivosť je vážne ohrozená. Situáciu by mal vyriešiť mladý čert Bonifác, ktorý je však taký popletený, že všetko ešte viac skomplikuje. Navyše sa stihne aj zaľúbiť, respektíve „chytiť poéziu“.

Základnou ambíciou rozprávky je zabávať divákov, no autori vložili do Čertovského peraaj malé podobenstvá a výpovede o našej realite a dobe.„Napríklad hlavní zloduchovia v podaní Jana Budařa a Tomáša Jeřábka používajú metódy inšpirované manipulatívnymi postupmi niektorých našich nemenovaných politikov a ,dezinformátorov‘. Tí v reálnom svete – rovnako ako lotri v našom príbehu – podsúvajú ľudom najrôznejších nepriateľov, strašia ich a vzbudzujú v nich nenávisť, aby dosiahli svoje zištné alebo inak zvrátené ciele,“ poznamenáva Najbrt.

Čertovské peroby malo zároveň odkazovať aj na českú rozprávkovú tradíciu. „Mám rád filmy ako Šíleně smutná princezna, s originálnou výtvarnou štylizáciou a výbornými pesničkami. Aj v našej rozprávke máme tri pesničky. A podľa mňa sú to hity.“

V hlavných úlohách filmu sa predstavia Jan Cina a Judit Bárdos. Zo slovenských hercov sa v Najbrtovej rozprávke objavia aj Marián Geišberg, Lukáš Latinák a Daniel Fischer. Kameramanom bol Martin Žiaran a architektom Henrich Borároš. Za slovenskú stranu film koprodukovala spoločnosť Trigon Production a RTVS.

Čertovské pero (Čertí brko, r. Marek Najbrt, Česko/Slovensko, 2018)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 2 269 216 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 100 000 eur, podpora z RTVS: 133 333 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: Punk Film/Marek Novotný