MARTIN CHLPÍK

Vo Film.sk sa vraciame k staršej rubrike Ako ďalej, absolvent?, aby sme predstavili začínajúcich filmárov, zistili, aké skúsenosti získali počas štúdia a s akými predstavami a ambíciami vstupujú do profesionálneho života. Tentoraz prinášame vyjadrenia absolventa Ateliéru kameramanskej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Martina Chlpíka, ktorý získal niekoľko cien za kameru v študentskom filme Chronos (r. Martin Kazimír).

Praktická i teoretická časť výučby na VŠMU je na vysokej úrovni. Praktická prebieha už od prvého týždňa štúdia, keď sa tvorí takzvaná nultá tímovka, a pokračuje celých päť rokov. V prvých ročníkoch sa točí veľa, je tam najviac cvičení, ktoré treba odovzdať či už priamo v ateliéri kamery, alebo v iných ateliéroch, kde sa len výnimočne točia cvičenia bez pomoci kameramanov. Teoretickú časť vyučujú profesori s veľkými znalosťami vo svojom odbore. Na každej prednáške sú pripravení vysvetliť študentom nejasnosti a pomôcť im dosiahnuť čo najlepší výsledok v praxi.

Na štúdiu na VŠMU si najviac cením voľnosť, ktorú vám profesori dávajú. Bez nej by ste boli ako umelec stratený. To však neznamená, že vás len tak nechajú robiť si, čo chcete, skôr vás navádzajú na správnu cestu a podporujú silné stránky jednotlivých študentov. 

Škole by určite prospela kombinácia starších, skúsených profesorov s mladými, ktorí by priniesli istý druh trendov a zároveň by poukázali na riešenia problematických situácií na základe príkladov zo súčasnej praxe. Bolo by takisto fajn zaviesť striktnejšie pravidlá na odovzdávanie projektov. Študenti radi odkladajú deadliny, prenášajú si predmety alebo využívajú neskoršie termíny, no v reálnom svete by ste len ťažko vysvetľovali klientom alebo producentom, prečo si povinnosti neplníte načas. 

Konkrétne predstavy o svojom ďalšom pôsobení zatiaľ nemám. Riadim sa tým, čo príde. Väčšinou sa venujem jednému dlhšiemu, dlhodobejšiemu projektu a ten dopĺňam malými. Momentálne som naozaj šťastný zo všetkých príležitostí, ktoré dostávam, a nemám potrebu to meniť. Bol by som rád, keby som vedel zrealizovať pár vlastných projektov, na ktoré nemám momentálne čas. Verím, že aj to príde a budem sa im môcť naplno venovať. Ciest je veľa a ide o to, čo chce človek robiť. Myslím si, že skôr či neskôr si každý nájde uplatnenie, len si treba vybrať, robiť pre daný typ projektov maximum a často aj mnohé obetovať.

Po škole som si našiel istý okruh ľudí, s ktorými sa snažíme tvoriť a zlepšovať sa od projektu k projektu. Či už je to spolupráca, ktorá vznikla priamo na VŠMU, alebo ide o už zabehnutých tvorcov, ktorých som mal šťastie spoznať mimo školy. Pre mňa je vždy najpodstatnejšie podať stopercentný výkon. Je dôležité venovať sa projektu už v predprodukcii, rozmýšľať nad svetlom alebo pohybom kamery vždy v prospech vyrozprávania príbehu audiovizuálneho diela. Priamo počas filmovacieho dňa sa natočí väčšinou len to, čo sa vymyslí a pripraví vopred, potom na to už nie je čas. Zároveň sa vždy snažím veci točiť tak, aby sa mi páčili a bavili ma. Verím, že práve na základe takejto práce si režiséri vedia vybrať, či som, alebo nie som vhodný na konkrétny projekt. 

Momentálne sa snažím pracovať na rôznych reklamných projektoch a dokumentoch. Reklamy vnímam ako veľmi dobrý tréning pohotovosti a obratnosti počas natáčania. Či už je to komunikácia v štábe, alebo riešenia komplikácií, ktoré spravidla nastávajú. Samozrejme, oceňujem nespočetné množstvo svetelných situácií, ktoré si môžem ako kameraman vyskúšať. Za to som veľmi vďačný. A verím, že čoskoro príde aj nejaký projekt dlhometrážneho filmu pre kiná.

spracoval Daniel Bernát
foto: Patrícia Kvasňovská