V kinách sú aj slovenské animované filmy

Sú animované, krátkometrážne a uvidia ich nielen festivaloví návštevníci, ale aj širšie publikum. Filmy Braček jelenčekSuperbia vstúpili do tuzemských kín už v októbri, tento mesiac sa k nim pridá Hviezdny taxík.

Animované dobrodružstvo malého Huga a roztržitého taxikára Peppina na ceste vesmírom vytvorili na motívy rozprávky Gianniho Rodariho Hviezdny taxík Juraj Krumpolec a Igor Derevenec. Film už precestoval viac ako 20 festivalov, uspel v zahraničí aj doma. Na 9. Fest Anči získal distribučnú cenu Anča D Award spoločnosti Film Europe Media Company. A práve tá ho bude od 24. novembra uvádzať pred nórskym rodinným filmom Akcia Arktída (r. G. Bøe-Waal). Tvorcovia Hviezdneho taxíka pôvodne plánovali seriál, ale na ďalšie príbehy z literárnej predlohy zatiaľ nemajú autorské práva. Na svojej snímke začali pracovať už pred viac ako desaťročím. „Vývoj filmu prebiehal od roku 2005 popri pracovných povinnostiach veľmi pozvoľna, viackrát sme projekt odložili a potom sa k nemu opäť vrátili. Filmu to však prospelo, mali sme kritický odstup. Po úctyhodných deviatich rokoch vývoja sme v roku 2013 získali dotáciu z Audiovizuálneho fondu na produkciu, ktorá už potom prebiehala pomerne rýchlo. V priebehu dvoch rokov sa nám podarilo film dokončiť,“ odkrýva Krumpolec proces vzniku filmu, na ktorom sa podieľalo viacero profesionálov. „Tóno Šulík je človek, bez ktorého by film v tejto podobe nevznikol. S ním sme aj sfinalizovali scenár. O výtvarné návrhy sme sa postarali my dvaja s Igorom, postavy majstrovsky oživil svojím hlasom Richard Stanke. Animácie sa zhostili vynikajúci animátori Matej Mazák a Adam Belis. Filmová hudba je dielom Petra Ďuďa Dudáka a Tomáša Slobodu, zvukovú stránku zabezpečili majstri zvuku Ľubor Karol Krištof a Bohumil Martinák, farebné korekcie Henrik Filo,“ vymenúva Krumpolec, ktorý bol s Hviezdnym taxíkom v uplynulých dňoch na Bienále animácie Bratislava, festivale Anima Mundi v Riu de Janeiro a dostal sa aj na Medzinárodný detský filmový festival v Chicagu.

Ďalším animovaným kraťasom v slovenskej kinodistribúcii je Braček jelenček režisérky a animátorky Zuzany Žiakovej. Asociácia slovenských filmových klubov ho od 6. októbra uvádza v rámci Projektu 100 pred dokumentom 5 October (r. M. Kollar). Braček jelenček vznikol ako magisterský projekt na FTF VŠMU. Na rozprávke Pavla Dobšinského ma oslovilo, ako presne je v nej opísaný zdanlivo nekonečný smútok zo smrti, ktorá nám pripadá ako absolútny koniec napriek tomu, že sa z nej ihneď rodí niečo nové a živé,“ hovorí pre Film.sk Zuzana Žiaková. „S hlbokou úctou k tejto rovnováhe sme začali písať príbeh (s Ivanou Mackovou, pozn. red.), ktorý sa spočiatku vyvíjal podobne ako Dobšinského rozprávka. Neskôr sa však vydal odlišným smerom, aby došiel až k baladickému záveru, ktorý je oslavou lásky bračeka a sestričky,“ pokračuje filmárka, ktorá si za tento titul odniesla Čestné uznanie Anča Slovak Award z tohtoročnej Fest Anče. Pri tvorbe strávila s kolegami prvý rok výtvarnými konceptmi, zháňaním financií a písaním scenára, v druhom sa venovali dolaďovaniu detailov v príbehu, výrobe prostredí, kulís, bábok a samotnému natáčaniu. „Málokto by povedal, že napísať scenár 12-minútového filmu by mohlo trvať skoro rok a pol, ale v tomto prípade to tak bolo. Dobrý príbeh potrebuje čas a myslím si, že to tak bolo dobre,“ konštatuje Žiaková. Rozdiel medzi literárnou predlohou a filmom je v tom, že kým v prvom prípade braček so sestrou čelia zlej macoche, v druhom je to samotná smrť. Žiaková, ktorá dnes pracuje ako 3D grafička v známej hernej firme Pixel Federation, si v magisterskej práci vyskúšala tradičnú technológiu bábkovej animácie, ktorá bola pre ňu úplne novou skúsenosťou. „Bol to tak trochu skok do neznáma a veľká výzva zároveň. Chcela som sa vzdialiť od digitálnej animácie a netráviť celé dni osamote za počítačom. Tento film bol splnením tohto malého sna. Bábková animácia ako jeden z najstarších a zároveň najprirodzenejších druhov animácie je v podstate tvorbou nového sveta, hrou s materiálmi a rozprávaním príbehov postáv, ktoré v tom svete žijú. Princíp tvorby-hry prináša do animácie prirodzenú ľahkosť. Na rozdiel od digitálnych techník vytvára svet, ktorý je divákovi blízky. Dokáže ho vtiahnuť do príbehu tak, že ho prinúti uveriť, že bábky žijú, hoci sú to len kusy materiálu – že majú dušu, že ich niečo bolí, cítia lásku a trápia sa. To mi stále pripadá ako malý zázrak a v tom je pre mňa veľká sila bábkových filmov,“ vysvetľuje Zuzana Žiaková. Na výrobu si musela prenajať štúdio. Na každú jednu sekundu filmu bolo treba urobiť 12 snímok, ktoré následne postprodukčne upravovali v počítači. „Stretol sa tam fantastický štáb, v ktorom išla práca prirodzene a ľahko. Spolu sme sa zamazali od lepidla a farby od hlavy po päty, prenášali sme ťažké kulisy, zatĺkali tisíce klincov, zavŕtali stovky skrutiek. Kameru, strih, vizuálne efekty, hudbu, zvuk a ostatné zložky výroby robili tí najlepší z najlepších študentov filmovej a televíznej fakulty.“

Žiaková aj Krumpolec oceňujú možnosť uviesť svoje diela v kinodistribúcii. „Neuveriteľne ma teší, že Braček jelenček má na Slovensku úspechy. Projekt 100 je asi najväčší z nich, pretože vďaka nemu sa môže dostať k divákom v desiatkach kín od Pezinka po Humenné. To, že je film videný, mu dáva zmysel. Je skvelé, že sa distribútori snažia uvádzať do kín aj krátke filmy. Na Slovensku vznikne ročne len málo celovečerných titulov, je to veľmi náročné finančne, organizačne aj umelecky. Mnoho kvalitných autorov preto točí kratšie filmy a výsledky sú zaujímavé. U nás sa však doteraz len ťažko dostávali k publiku mimo hlavného mesta alebo festivalov. Vďaka ASFK či Film Europe Media Company budú môcť slovenskí diváci spoznať aj domáce filmy s menším komerčným zameraním,“ dodáva Žiaková. Juraj Krumpolec s ňou súhlasí: „Ako sa u nás v súčasnosti objavujú mladí, talentovaní a úspešní tvorcovia s kvalitnými dielami, nezaostávajúcimi za zahraničnou tvorbou, treba pre tieto diela vytvoriť aj komunikačný kanál, ktorý ich sprostredkuje domácim divákom. Spätné väzby od nich a od odbornej obce sú pre tvorcov veľmi dôležité pri ich ďalšej tvorbe.“

Juraj Krumpolec a Igor Derevenec spolu so scenáristom Filipom Némethom predstavili na Fest Anči aj svoj nový projekt – animovaný seriál Muflón Ancijáš. Projekt, ktorý je zatiaľ v štádiu príprav, získal podporu z Audiovizuálneho fondu. Zuzana Žiaková sa chce v súčasnosti ešte viac venovať Bračekovi jelenčekovi, zisťovať možnosti jeho uvedenia na domácej pôde. V hlave však nosí veľa nápadov, ktoré necháva dozrieť.

Tretím animovaným filmom, ktorý je v súčasnosti v slovenskej kinodistribúcii, je 15-minútová česko-maďarsko-slovenská Superbia režisérky Luce Tóth. Uvádza ju Projekt 100 pred dokumentom Oheň na mori (r. G. Rosi).

Zuzana Sotáková
FOTO: Hviezdny taxík (zdroj: Film Europe Media Company), Braček jelenček (zdroj: ASFK)