Kino Lumière sa od 13. novembra stane aj galériou. Slovenský filmový ústav v spolupráci so Stredoeurópskym domom fotografie organizuje výstavu fotografa Mira Nôtu s názvom Strieborné tváre. Výstava, ktorá sa koná pri príležitosti 50. výročia SFÚ, predstaví portréty významných osobností slovenského filmu. „Urobiť portrétnu fotografiu tak, aby zachytila podstatu a hĺbku portrétovanej osoby, je skutočne zložité,“ hovorí kurátorka výstavy Michaela Bosáková. „Chce to tú správnu náladu na strane fotografa aj objektu, správny moment, správny výraz a v neposlednom rade to správne miesto. Miro Nôta si vybral ešte ťažšiu cestu za ľuďmi, ktorí sú obyčajne v pozadí a ktorí zachy­távajú obrazy tiež, i keď iným spôsobom. Cieľ je však rovnaký – urobiť dobrý obraz. Výstava Strieborné tváre predstavuje výber tridsiatich fotografií známych tvorcov slovenského filmu, ktoré Miro Nôta fotografoval v ich obľúbenom prostredí, čo sa odráža v uvoľnených výrazoch a pózach fotografovaných. Portréty tak pôsobia ľahko a dôveryhodne. Je v nich vidieť určitý nadhľad, pohodu a dôveru medzi autorom a objektom.“

Výstava je iba zlomkom z rozsiahleho archívu fotografa. „Fotografie Mira Nôtu pre Slovenský filmový ústav vznikali v období posledných desiatich rokov,“ vysvetľuje generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký. „Výstava portrétov Strieborné tváre je o výnimočných ľuďoch. O slovenských filmároch, ktorí tvoria súčasnosť a dejiny slovenskej kinematografie.“ Vernisáž výstavy Strieborné tváre sa bude konať v Kine Lumière 13. novembra o 19. hodine. Výstava bude prístupná verejnosti denne počas premietania kina, vždy od 18. do 21. hod., a potrvá do konca decembra 2013. Viac na www.aic.sk/kinolumiere.

jar, sim

Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa v dňoch 16. až 19. októbra uskutočnil 17. ročník festivalu študentských filmov Áčko. A hoci jeho pro­gram tvorili najmä snímky zo slovenských škôl, festival uviedol aj výber z tvorby poslucháčov The London Film School, bruselskej RITS School of Arts a Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne. Hostia z Veľkej Británie, Belgicka, Česka i Maďarska zároveň viedli niekoľko master classov.

Víťazným filmom 17. ročníka Áčka sa stal titul Oslava, ktorému päťčlenná porota pod vedením dokumentaristu Iva Brachtla udelila Grand Prix a takisto Cenu za najlepší hraný film. Porota na krátkej snímke režiséra Pavla Čižmára ocenila súlad formálnej a obsahovej stránky, civilné herectvo, výpovednosť i emocionálne pôsobenie. Čižmár rozpráva o úzkom okruhu ľudí okolo ústrednej postavy starenky, ktorá sa dožíva stých narodenín. Lenže jej blízki akoby stáli za priehľadnou bariérou, zviazaní vlastnými problémami, uzavretí vo svojich životoch, a tak sa počas plánovaných osláv výnimočného jubilea vynára najmä osamelosť oslávenkyne. Cenu za najlepší dokumentárny film získal projekt Ja a Lucia v réžii Petra Komára z Akadémie umení v Banskej Bystrici. Komárovo rozprávanie sa začína správou o tehotenstve jeho partnerky, pokračuje tým, ako sa sympatickí protagonisti vyrovnávajú s vedomím rodičovských povinností, a vyústi do narodenia dieťaťa. Najlepším animovaným filmom sa stal titul Pán Mrkva. Nakrútil ho Tomáš Danay a divákom ponúkol dobrodružstvo húževnatej malej mrkvy, ktorá bola vytrhnutá zo záhradnej pohody.

Cenu za réžiu si prevzala Mária Rumanová za dokumentárny film Izolácia a ocenenie za najlepší scenár venovali porotcovia takisto snímke zaradenej medzi dokumentárne – získal ho Odchod na korze Petra Zákuťanského. Celkovo porota rozhodla o udelení jedenástich cien a troch zvláštnych uznaní.

dan

Rada Audiovizuálneho fondu zvolila 22. októbra za svojho predsedu režiséra Miloslava Luthera. Ten v pozícii nahradí Petru Kolevskú, ktorej sa skončilo riadne funkčné obdobie. Luther je dlhoročný člen rady fondu a pôsobí aj ako pedagóg, je členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a v súčasnosti pracuje na novom hranom filme Krok do tmy, ktorý vzniká na motívy literárnej predlohy Alfonza Bednára Rozostavaný dom. Zatiaľ posledným Lutherovým filmom, ktorý sa premietal v kinách, je Tango s komármi (2009), no skúsený tvorca má na konte aj snímky Kráľ Drozdia brada, Chodník cez Dunaj, Anjel milosrdenstva, Útek do Budína a ďalšie. Do pozície predsedu Rady Audiovizuálneho fondu bol zvolený na obdobie dvoch rokov.

dan

Jeden zo zakladateľov slovenského animovaného filmu, výtvarník, animátor, karikaturista, scenárista a ilustrátor Koloman Leššo zomrel 27. sep­tembra vo veku 70 rokov. V kontexte slovenského animovaného filmu patrí k priekopníkom práce s netradičnými výtvarnými technikami, venoval sa najmä animácii trojrozmerných objektov – keramických, drevených či plastelínových. V Leššovej spolupráci s Františkom Jurišičom vznikli napríklad filmy Figúrky a figuríny (1983) či Objekty (1990), no obľúbené boli najmä animované seriály, ktoré vytvoril opäť s Jurišičom – Najmenší hrdinovia a Hlinené rozprávky. Mnohé z jeho filmov získali medzinárodné festivalové ocenenia.

 jar

Kino Lumière – Kino Slovenského filmového ústavu je jediným viacsálovým filmovým klubom na Slovensku, ktorý je v prevádzke 360 dní v roku. Kým v roku 2012 kino evidovalo za prvých deväť me­siacov návštevnosť 23 706 divákov, v aktuálnom roku prekročila k 31. septembru hranicu 33 000 divákov. Výborná októbrová návštevnosť zároveň naznačuje, že už k 31. októbru prekročí Lumière celkovú návštevnosť roku 2012 (36 155 divákov).

zh

Od 22. do 24. novembra sa bude v Martine konať jesenný celoslovenský programovací seminár zástupcov filmových klubov registrovaných v Asociácii slovenských filmových klubov (ASFK). V novozdigitalizovanom martinskom kine Strojár, kde pôsobí filmový klub Alternatíva, sa opäť stretnú kinári a dramaturgovia filmových klubov, aby spoločne prediskutovali aktuálne témy súvisiace s dramaturgiou, prevádzkovaním a programovaním kín na Slovensku. Počas podujatia sa predstaví nový celoročný projekt ASFK Nové kino, určený na vzdelávanie kinárov. Súčasťou programu bude valné zhromaždenie ASFK. Pracovnú poradu doplnia projekcie noviniek z klubovej distribúcie s odbornými úvodmi. Programovacie semináre sú dôležitou súčasťou činnosti ASFK a jedinou kontinuálnou vzdelávacou aktivitou v oblasti dramaturgie a programovania filmových klubov na Slovensku. ASFK ich organizuje od roku 1993, a to pravidelne dvakrát do roka – na jar a na jeseň.

jar

Český minister kultúry Jiří Balvín menoval generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého obsahovým a ekonomickým expertom Štátneho fondu kinematografie v okruhu zachovania a sprístupňovania národného filmového dedičstva s účinnosťou od 27. augusta 2013. Obsahovými expertmi v tom istom okruhu boli menovaní aj ďalší pracovníci SFÚ – špecialista na digitalizáciu Peter Csordás z oddelenia Digitálnej audiovízie a koordinátor projektu SK CINEMA Marián Hausner. Úlohou experta je vyhotovenie expertnej analýzy, ktorá je podkladom pre odborné posúdenie obsahu a ekonomickej stránky projektu žiadajúceho o podporu vo fonde a je určená Rade Štátneho fondu kinematografie. Rada potom hodnotí žiadosti s prihliadnutím na expertné analýzy. Štátny fond menuje expertov pre desať okruhov – vývoj českého kinematografického diela, výroba českého kinematografického diela, distribúcia, projekt v oblasti technického rozvoja a modernizácie kinematografie, propagácia českého kinematografického diela, publikačná činnosť v oblasti kinematografie a činnosti v oblasti filmovej vedy, zachovávanie a sprístupňovanie národného filmového dedičstva, vzdelávanie a výchova v oblasti kinematografie, filmový festival a prehliadka v oblasti kinematografie, ochrana práv ku kinematografickým dielam a ich záznamom. Každá z kategórií je ešte rozdelená na obsahový a ekonomický okruh. Medzi expertmi Štátneho fondu kinematografie má Slovensko aj ďalšie zastúpe­nie, menovanými boli napríklad animátorka Katarína Kerekesová či filmoví teoretici Martin Ciel a Daniel Vadocký. Štátny fond kinematografie vznikol 1. januára 2013 na základe zákona č. 496/2012 Zb. o audiovizuálnych dielach a podpore kinematografie a o zmene niektorých záko­nov (zákon o audiovízii). Nový fond je právnym nástupcom Štátneho fondu Českej republiky pre podporu a rozvoj českej kinematografie.

jar

Asociácia slovenských kameramanov (ASK) a Literárny fond po trojročnej pauze opäť vyhlasujú nový ročník tvorivej súťaže o najlepší kameramanský výkon v rôznych druhoch a žánroch audiovizuálnych diel Kamera 2013. Cieľom súťaže je podporiť a motivovať zvyšovanie kvality profesie kameramana a prispieť tak k zvyšovaniu celkovej úrovne audiovizuálnej tvorby na Slovensku, ako aj k prezentácii výsledkov práce slovenských kameramanov v zahraničí. Kamera je otvorenou národnou súťažou pre všetkých kameramanov, ktorí sa podieľajú na vzniku nielen slovenských, ale aj inonárodných audiovizuálnych diel. Udeľujú sa nasledujúce ceny: Hlavná cena Kamera 2013 – hraná filmová tvorba, Cena za celoživotné dielo kameramana, Cena za hraný televízny film, Cena za dokumentárny a krátky hraný film, Cena za audiovizuálnu reklamu a videoklip a Cena za najlepší študentský film. Okrem Ceny za celoživotné dielo kameramana rozhoduje o víťazoch ostatných kategórií päťčlenná porota. Výsledky súťaže budú slávnostne vyhlásené 20. novembra.

jar

Schvaľovací proces programu Kreatívna Európa, platného od 1. januára 2014, vstupuje do záverečnej fázy. V druhej polovici novembra bude zasadanie Európskeho parlamentu, ktoré by malo program definitívne schváliť. Európska komisia medzitým pripravuje jednotlivé podporné schémy, takže architektúra programu (a v jeho rámci programu MEDIA) má už celkom jasné obrysy. Podpora bude možná v nasledovných oblastiach: tréning, vývoj jednotlivých projektov a vývoj balí-kov projektov, vývoj videohier, podpora televíznej distribúcie, podpora koprodukčných fondov, podpora prístupu na trh, automatická podpora kinodistribúcie, výberová podpora kinodistribúcie, podpora pre obchodných zástupcov, podpora sietí kín, podpora festivalov a podpora projektov pre prácu s publikom. V priebehu decembra 2013 a januára 2014 budú výzvy postupne uverejnené, prvé uzávierky sú plánované na február 2014.

vs

Bratislavské kino Mladosť oslávilo 19. októbra špeciálnym programom svoje 100. narodeniny. História kina však siaha až do roku 1905, keď premietalo pod názvom Elektro Bioscop a sídlilo v hoteli U zeleného stromu. Až 5. októbra 1913 sa presťahovalo do priestorov Keglevichovho paláca, kde sídli doteraz. Kino malo v tých časoch dva premietacie stroje, čo z neho robilo jediné kino v hornom Uhorsku, ktoré nepotrebovalo pri pre­mietaní prestávky na založenie nového kotúča. V tridsiatych rokoch ho premenovali na Weltspiegel a po druhej svetovej vojne dostalo meno Stalingrad. V dobe totality bolo akýmsi filmovým azylom, kde sa premietali aj zakázané snímky. Program októbrových osláv bol bohatý a premietalo sa nielen v kine, ale aj na budovu kina, kde diváci mohli vidieť prvého Jánošíka (r. J. Siakeľ) z roku 1921. Premietali sa aj ďalšie rarity, ako napríklad krátky film z roku 1917 o návšteve kráľovskej rodiny vo vtedajšom Prešporku alebo film z roku 1921 o návšteve T. G. Masaryka na Slovensku. Spoluorganizátorom podujatia bol Slovenský filmový ústav, ktorý poskytol archívne snímky zo svojich zbierok.

jar

V mesačníku Film.sk č. 10/2013 vyšiel v rubrike Novinky aj článok o slovenskom filme Babie leto režiséra Gejzu Dezorza. Pod článkom bol v rámci výrobných údajov uvedený aj celkový rozpočet snímky, a to nasledovne: 380 000 eur, z toho 180 000 eur finančný vklad (podpora AVF: 149 400 eur). Producent filmu Marian Urban požiadal redakciu Film.sk o uverejnenie vysvetlenia, že v uvedenej výške rozpočtu sú zahrnuté nielen priame finančné vstupy koproducentov a podpora z Audiovizuálneho fondu, ale aj nefinančné vstupy – vlastné investície koproducenta, vecné vstupy ko­producentov, nepriame vstupy a podobne. Ak by sa rozpočet zostavoval na základe metódy, ktorá zohľadňuje len priamy a nepriamy finančný vstup producenta a koproducentov s podporou z AVF, potom je výsledný údaj nasledovný: 180 000 eur, z toho 149 400 eur podpora AVF.

dan