15. ČESKO-SLOVENSKÁ FILMOLOGICKÁ KONFERENCIA V KRPÁČOVE

O filme a kultúrnej pamäti


Tradičné stretnutie filmových vedcov, historikov a pracovníkov zo Slovenska a z Česka sa tento rok konalo od 10. do 13. októbra v Krpáčove, ktoré účastníkov lákalo aj vďaka svojmu krásnemu horskému prostrediu. Odľahlosť a izolovanosť miesta podporovali ničím nerušený priebeh 15. česko-slovenskej filmologickej konferencie na tému „film a kultúrna pamäť“.


Program konferencie, ktorý dopĺňali projekcie, určovali tematické okruhy „film ako médium kultúrnej pamäti“ a „filmový archív ako inštitúcia kultúrnej pamäti“. Prvé príspevky objasňovali pojem kultúrna pamäť. Peter Michalovič sa sústredil na definície, ktoré pomáhajú vysvetliť vzťah kultúrnej pamäti a filmu prostredníctvom koncepcií zakladajúcich sa na ich znakovom charaktere a spôsobe komunikácie. Film prirodzene pracuje s pamäťou – či už hovoríme o pamäti ako histórii, ktorá jednoznačne ovplyvňuje vznik, formu, obsah i recepciu filmov v jednotlivých obdobiach, alebo o samotnom vplyve filmu na kultúrnu pamäť. Film ako umenie sa v určitom zmysle podobá ľudskej pamäti, najmä pokiaľ ide o selekciu informácií. Film v kontexte určitej doby reprezen­tuje módu, štýl, politiku, kultúru, krajinu... a v neposlednom rade pamäť, informácie a znalosti svojho autora. Martin Ciel však zdôrazňuje, že pri kinematografii v žiadnom prípade nejde o historickú faktuálnu realitu, ale iba o jeden z pohľadov. Príspevok Juraja Oniščenka nepriamo nadviazal na ten Michalovičov, keď pripomenul, že kinematograf je schopný zaznamenávať väčšie časové úseky ako ľudská pamäť.

Myšlienka o neobjektívnom zaznamenávaní histórie (najmä pod vplyvom ideologického režimu) sa objavila vo viacerých príspevkoch – napríklad v prezentáciách Luboša Ptáčka Paměť žánru ve filmech reflektující normalizaci a Mar­tina Palúcha Skúmanie histórie cez špecifický typ priestoru. Podnetný príspevok Václava Maceka Filmová história ako umenie zabúdania vyvolal diskusiu na tému zvolenia vhodného kľúča pri písaní dejín slovenskej (alebo inej) kinemato­grafie. Zaujímavým prínosom k téme bol rozbor vybraných krátkych dokumentárnych filmov Dušana Trančíka z obdobia normalizácie od Márie Ferenčuhovej.

Eva Filová porovnávala taliansku a slovenskú verziu Zacharovho filmu Zmluva s diablom. Jan Bernard zase opisoval náročnú cestu výroby a distribúcie strateného filmu Jana Němca. Peter Zákuťanský pred projekciou svojho filmu Odchod na korze prezentoval menej tradičný príspevok vo forme režisérskej explikácie o vrstvení viacerých časových rovín v uvedenej snímke.

Doplnkovú, avšak veľmi aktuálnu tému o transkultúrnych teóriách v kontexte audiovizuálnych štúdií prezentovala Jana Dudková. Zamerala sa najmä na vizualizáciu stretnutia kultúr. V tomto kontexte považuje za omnoho väčší prínos pre filmovú prax a teóriu diela, ktorých obsah sa primárne nezaoberá problémom multikulturality alebo postkoloniality, hoci jasne vychádzajú zo skúseností postkoloniálnej doby. Veľmi aktuálnou problematikou sa zaoberala aj Eva Križková, ktorá sa vo svojom príspevku o stieraní národných a lokálnych špecifík ako vedľajšieho produktu úspešnej festi-valovej distribúcie slovenského filmu venovala vývoju estetických, produkčných a distribučných stratégií aj zjednodušeným pojmom „lokálne“ a „univerzálne“.

Účastníci sa väčšinou pohybovali na poli slovenského a českého filmu, v menšej miere sa objavili prezentácie reflektujúce zahraničné kinematografie alebo tvorcov. Všetky príspevky z konferencie, ktorej hlavná téma súvisela s 50. výročím vzniku Slovenského filmového ústavu, so 70. výročím založenia Národného filmového archívu Praha aj s 20. výročím vzniku Asociácie slovenských filmových klubov, budú publikované v zborníku.

Mária Miniariková ( študentka audiovizuálnych štúdií na FTF VŠMU )