KOBYLKY III

Tretie kolo pre Kobylky

V septembri sa do kín dostali prvé Kobylky s tým, že každý mesiac divákom prinesú novú zostavu filmov. V novembri projekt pokračuje treťou časťou a predstavuje ďalšiu šesticu snímok študentov a absolventov bratislavskej VŠMU. Ide o dva hrané, dva dokumentárne a dva animované tituly. Kobylky III sa do kín dostávajú 12. novembra.

Režiséra Teodora Kuhna sme vo Film.sk spomínali už pred rokom, keď sa na piešťanskom festivale Cinematik premietal jeho magisterský film Momo (ktorý bol zaradený do prvej časti Kobyliek). Momo ukázal Kuhna v dobrom svetle a niektoré jeho motívy súvisia s režisérovou krátkou študentskou snímkou Stratené deti, ktorá získala cenu za najlepší hraný film na festivale Áčko a kiná ju uvedú v rámci projektu Kobylky III. Stratenými deťmi sú v tomto prípade sídliskoví tínedžeri, ktorí trávia čas opojnými večierkami, rapovaním a snahou rozpustiť svoju osamelosť v partii drsných „odchovancov ulice“. Aj hrdina Kuhnovej snímky skúša túto cestu, ale zdá sa, že si ňou nie je istý.

Druhým hraným filmom v zostave Kobyliek III je Jama. Režisér Pavol Čižmár kombinuje prvky hororu a komédie v rozprávaní o mužovi, ktorému kedysi zmizla dcéra a po dlhom čase naďabil na novú stopu. Zavedie ho do odľahlej lesnej chaty, kde vybavený lopatou prekvapí mladú dievčinu. A prekvapenie prichádza aj v závere filmu, do ktorého Čižmár obsadil aj Gabrielu Marcinkovú, Vladimíra Kittlera, Ľuboša Kostelného či Iva Gogála.

Z dokumentárnych filmov sa do tretieho výberu Kobyliek dostali tituly Bezmocná hŕstka a Kar. V prvom z nich portrétuje režisérka Mária Rumanová dvoch hudobníkov, ktorí trávia večery rojčivými debatami. Rumanová ich sprevádza aj na nočnej ceste „zo záťahu“, na ktorej stretnú dvoch mladíkov a v dobrom rozmare im prisľúbia koncert vo vrakunskom Pentagone. Druhý dokument Kar nakrútil Miro Jelok a je charakterizovaný ako „hyperkomédia o tabakovej továrni“.

Láska na prvý pohľad, tak sa volá krátky animovaný film Veroniky Kocourkovej, ktorá sa s nadhľadom pozrela na to, aká ošemetná môže takáto láska byť. Animovaná snímka Terra Nullius sa dá zase chápať aj ako podobenstvo o vzťahu, ktorý začnú devastovať vlastnícke sklony a túžba ovládať, využívať, dominovať, prispôsobovať vlastným potrebám. A nemusí ísť zákonite o vzťah dvoch ľudí.

S treťou časťou Kobyliek sa už pomaly dá posúdiť, či sa napĺňa zámer dramaturgov projektu prezentovať dynamiku a neohrozenosť mladých tvorcov a ako ich filmy tlmočia to, čo sa dnes okolo nás deje a čoho sme súčasťou.


Daniel Bernát

FOTO: Continental Film (záber z filmu Terra Nullius)


Kobylky III: Bezmocná hŕstka (r. Mária Rumanová, Slovensko, 2012), Jama (r. Pavol Čižmár, Slovensko, 2013), Kar (r. Miro Jelok, Slovensko, 2011), Láska na prvý pohľad (r. Veronika Kocourková, Slovensko, 2012), Stratené deti (r. Teodor Kuhn, Slovensko, 2011), Terra Nullius (r. Martina Frajštáková, Slovensko, 2011)

 

AKO NIKDY

O smrti bez trýznenia


Do tunajších kín vstúpi 14. novembra nový film českého režiséra Zdeňka Tyca Ako nikdy. Slovensko sa na ňom podieľalo ako minoritný koproducent.

Dej komornej drámy sa sústreďuje na troch protagonistov – na smrteľne chorého maliara a sochára Vladimíra Holasa, stvárneného Jiřím Schmitzerom, jeho partnerku, temperamentnú umelkyňu Karlu (Petra Špalková), a bohémsku dvojicu dopĺňa zdravotná sestra Jaruna (Taťjana Medvecká), bývalá Holasova milenka. Nevšedná zostava spolu so stavom hlavného hrdinu tvoria živnú pôdu na rozví­janie sľubnej drámy.

Režisér Zdeněk Tyc definuje tému príbehu: „Film Ako nikdy je o umieraní, o vzťahoch najbližších ľudí žijúcich okolo hlavnej postavy. Opiera sa o presné vyjadrenie existenciálneho pocitu, že všetko sa mení, všetko prchá, nič sa neopakuje a v živote je dôležitý iba život.“ Téma smrti je tenkým ľadom, ktorý sa môže ľahko prelomiť pod váhou sentimentálnosti. Zdeněk Tyc sa vyhýba prvoplánovému dojímaniu, vo filme sa snažil o hodnoverné zachytenie života. „Film chce náročného diváka potešiť svojou hĺbkou a presvedčivosťou, ťažkú tému podať s ľahkosťou, nikoho netrýzniť krutým naturalizmom, ktorý by sa mohol so smrťou spájať.“ Režiséra zaujal intímny text Markéty Bidlasovej, s ktorou napísali scenár spoločne. Ich predošlou spoluprácou bol nerealizovaný, no úspešný scenár Eldorádo. Tvorcovia sa pri filme Ako nikdy inšpirovali v reálnom prostredí, v živote a najväčší dôraz kladú na pravdivosť. Postavy sú presné, scenár má pre tvorcov osobný význam a je naplnený skutočnými emóciami.

V príbehu zohráva významnú úlohu miesto deja. Hlavný hrdina sa rozhodne nezomierať v nemocnici, ale doma, vo svojom „chráme“, kde sa uzatvára pred svetom, a na postavy má prostredie magnetizujúci účinok. Dom je zároveň priestorom, kde sa krížia vzájomné konflikty postáv. Film stojí na zaujímavom protagonistovi, ktorého charakter vysvetľuje Zdeněk Tyc. „Maliar Holas je sebec. Jeho negatívne povahové rysy znásobuje vedomie smrti. Má však aj vlastnosti originálne, je priamy a rýdzi ako diamant.“ Kameramanom filmu je Patrik Hoznauer, ktorý debutoval Tycovým štvrtým celovečerným filmom Smradi a neskôr spolupracovali aj na filme El Paso. „Kamera sa snaží nestrhávať na seba pozornosť, naopak, chce v dobrom slúžiť hercom a téme,“ hodnotí vizuálny štýl filmu režisér.

Titul Ako nikdy mal medzinárodnú premiéru na filmovom festivale vo Varšave. „Je to prestížny festival a pre tento typ filmového príbehu ideálny. Film je svojou témou a spôsobom rozprávania určený skôr náročnejšiemu divákovi filmových klubov a artkín. Divákovi, ktorý má chuť zamýšľať sa nad vecami, ktoré nepatria medzi tie radostné, ale zato sú dôležité a obohacujúce,“ vysvetľuje producentka Ľubica Orechovská. A aké sú očakávania režiséra? „Ambície nie sú žiadne, viac ako jeden divák na projekcii je radosť,“ uzatvára skromne.

Roberta Tóthová ( absolventka scenáristiky na FTF VŠMU )

FOTO: PubRes

Ako nikdy (Jako nikdy, r. Zdeněk Tyc, Česko/Slovensko, 2013)
Celkový rozpočet filmu: 778 667 eur (bez podpory AVF/RTVS/MK SR)
Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: film bude uvádzaný na DCP a DVD nosičoch

 

 

DOZVUKY

Nesmrteľnosť ľudskej nenávisti


Poľský režisér Władysław Pasikowski nakrútil v koprodukcii Poľska, Holandska, Ruska a Slovenska film Dozvuky, ktorý vypovedá aj o tom, akých zverstiev sú ľudia schopní. A nespomí-na ich len v súvislosti s vojnovými časmi. Dozvuky majú slovenskú premiéru 14. novembra.

Emigrant Franciszek sa po rokoch strávených v Amerike vracia do rodnej poľskej dediny, kde žije jeho mladší brat Józef. Franciszek postupne zisťuje, že jeho brata majú miestni v zuboch. Začne pátrať po súvislostiach a tým sa nevraživosť dedinčanov ešte umocňuje. Napokon vysvitne, že ich nenávisť má hlboké korene a počas vojny eskalovala do zverstiev páchaných na židovských obyvateľoch.

Hoci vznik filmu inšpirovala kniha amerického historika poľského pôvodu Jana Tomasza Grossa Neighbors: The Destruction of the Jewish Community in Jedwabne, Poland, ktorá sa zaoberá masakrou židovskej komunity v obci Jedwabne spáchanou tamojšími obyvateľmi, Władysław Pasikowski poznamenáva, že viac než so samotnými Grossovými dielami súvisí film Dozvuky s hysterickou reakciou poľskej spoločnosti na ich vydanie.

Do úloh bratov Józefa a Franciszka obsadil režisér Macieja Stuhra a Ireneusza Czopa. „Každý sa rád považuje za dobrého a správneho človeka. Domnievam sa, že až v extrémnych situáciách človek odhaľuje pravdu o sebe samom. Až vtedy vidí, čoho je schopný. A Dozvuky také extrémne situácie ukazujú,“ odpovedal Czop na otázku, ako hodnotí svoju postavu Franciszka. V hlavnej ženskej úlohe snímky účinkuje slovenská herečka Zuzana Fialová a medzi koproducentmi sú slovenské spoločnosti Attack Film a Trigon Production. „Oslovil nás scenár. Prichádzať s niečím novým, navyše s témou, ktorá má potenciál otvoriť celospoločenský problém a diskusiu, je výzva, aká sa neodmieta,“ hovorí Ľubomír Slivka zo spoločnosti Attack Film o dôvodoch, z ktorých sa do projektu pustili. „Majoritný producent – poľská spoločnosť Apple Film – oslovil popri nás aj Holanďanov a Rusov. Spolu sme požiadali o podporu Eurimages a my sme dali žiadosť aj na Audiovizuálny fond. V zahraničí sme uspeli, doma nie. Napriek všetkému sme sa pustili do výroby. Pôvodne sa obrazy z dediny mali nakrúcať na južnom Slovensku. Absolvovali sme obhliadky, navrhli lokality, ale, žiaľ, v danom období sme neboli dostatočne finančne silní na zabezpečenie takého rozsiahleho nakrúcania. Dedina sa napokon realizovala pri Varšave. V AVF sme o rok znova žiadali o podporu. Predviedli sme hrubý zostrih materiálu a podporu získali. Na Slovensku sme tak stihli urobiť časť postprodukčných prác. Sme radi, že Slovensko ostalo v projekte zastúpené Zuzanou Fialovou aj prácou slovenských filmárov, najmä Patrika Pašša ako supervízora strihu,“ dodáva Slivka a pripomína, že Dozvuky už získali niekoľko ocenení, v Poľsku ich videlo pol milióna divákov a okrem slovenskej distribúcie sa film dostáva aj do klubovej distribúcie v USA.


Daniel Bernát

FOTO: ASFK
 

Dozvuky (Pokłosie, r. Władysław Pasikowski, Poľsko/Holandsko/Rusko/Slovensko, 2012)
Celkový rozpočet filmu: 2 000 000 eur (podpora AVF: 56 800 eur)
Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: 3 DCP nosiče a 3 blu-ray disky

 

KLAUNI

O láske a lúčení


Po ére priemerných komédií, gýčovej romantiky a presladených rozprávok prišli v Česku na rad filmy s prívlastkom „európske“. Do tejto kategórie patrí aj novinka režiséra Viktora Tauša Klauni. Má medzinárodné obsadenie, atraktívne vizuálne spracovanie a príbeh, ktorý si zaslúži veľké plátno.

Na počiatku bol Boris Hybner. Mal som to šťastie, že som bol na začiatku svojej vlastnej umeleckej cesty jeho žiakom, kamarátom, hromozvodom, rohožkou alebo čímkoľvek, čo práve potreboval. Pre môj obdiv k technike jeho hrania mi dlho unikala podstata človeka za ňou. Či už to bol neúspech, choroba, alebo ktorákoľvek z ,radostí‘, ktoré mu život nadelil, vždy im čelil a vždy zdolával svoju podstatu s humorom. Mal som takisto možnosť sledovať, ako svoju kreativitu a poéziu vnáša do svojho domova. Odvtedy v sebe nesiem sen natočiť film zo súkromia klauna,“ objasňuje Viktor Tauš impulz na nakrútenie Klaunov.

Oskar, Max a Viktor vytvorili klaunskú skupinu Busters a počas komunistického režimu predstavovali ich vystúpenia viac ako dobrú zábavu. Symbolizovali slobodu a nádej. Nerozlučná trojica sa však rozhádala a dnes sa jej členovia nedokážu vystáť. Ich príbeh opäť rozhýbe Oskarov návrat z emigrácie. V Prahe chce uzavrieť svoju umeleckú kariéru, stretnutie s bývalými kolegami je preto nevyhnutné. Aj napriek hádkam im osud dopraje poslednú šancu na poriadnu šou. V hlavných úlohách uvidíte Jiřího Lábusa, Oldřicha Kaisera a Didiera Flamanda.

Už z upútavky je zrejmé, že Tauš nakrútil svoj srdcový projekt. Ako sa mu doň podarilo zohnať zahraničné herecké hviezdy ako Kati Outinen alebo Julie Ferrier? „Všetko sa začína pri scenári. Musíte rozprávať príbeh, ktorý sa ľudí dotkne. Keď sa to podarí, herci s vami pôjdu kamkoľvek a nezáleží na tom, akú majú národnosť.“ Autorom scenára je ostrieľaný Petr Jarchovský: „Je to scenárista, ktorý rozumie ľuďom a má ich rád. V prípade Klaunov scenár trpezlivo prepisoval podľa hereckých skúšok až do konečnej desiatej verzie. To všetko nakoniec trvalo dva roky,“ dodáva český režisér. Film sa nakrúcal tri mesiace a hneď v niekoľkých krajinách (Česko, Luxembursko, Fínsko, Slovensko). Podľa Tauša sú Klauni príbehom o láske a lúčení: „Vo vzťahu k tomu sme sa rozhodli film poňať ako poklonu klasickému filmovému rozprávaniu, ktoré tak veľmi milujem. Klauni sú mojou poslednou snímkou natočenou na 35 mm film, kamerami Panavision a s ateliérovými interiérmi.“

Prečo by ste si teda podľa Tauša nemali dať ujsť Klaunov? „Po dlhšom čase uvidíte Oldřicha Kaisera a Jiřího Lábusa spolu a v úlohách komikov. Sledovať ich ,dôvernú debatu s osudom‘ cez humor je skutočná radosť. Po ich boku navyše uvidíte plejádu skvelých českých a zahraničných hercov. A v neposlednom rade spoznáte svet klaunov, svet ľudí, ktorým sa celý život smejeme v televíznych estrádach, cirkusoch a divadlách a o ich súkromí pritom vieme tak málo.“


Robert Pospis (filmový publicista)

FOTO: Falcon


Klauni (Klauni, r. Viktor Tauš, Česko/Fínsko/Luxembursko/Slovensko, 2013)
Celkový rozpočet filmu: 2 148 099 eur (podpora AVF:105 000 eur)
Počet kópií, v ktorých sa film bude distribuovať v slovenských kinách: približne 30 DCP nosičov