Hanbliví producenti? Takýto titulok má článok v rubrike Téma, ktorá sa v aktuál­nom čísle Film.sk zaoberá propagáciou slovenských filmov. Téma vyplynula z otázok, ktoré si neraz kladieme aj v redakcii, pretože súvisia s našou prácou. Vieme, aká drina sa s tvorbou a výrobou filmu spája, ale je to naozaj také prosté, že (dobrý) film si už nejako nájde cestu k divákom, resp. diváci k nemu? Boli sme zvedaví a ani otáznik v uvedenom nadpise nie je nadarmo. Z odpovedí producentov na otázky, ako ich finančne aj časovo zaťažuje propagácia projektov a v čom je táto oblasť problematická, vyplýva, že podstatné je čosi iné ako hanblivosť. A keďže sa producenti odvolávajú aj na Audiovizuálny fond, do „debaty“ bol prizvaný i jeho riaditeľ Martin Šmatlák. Naivná otázka v titulku napokon otvára tému vážnejšiu, ako by sa mohlo zdať.

Aktuálne sa o propagáciu svojich filmov spojenú s ich vstupom do kín starajú pro­ducenti a distribútori snímok Ako nikdy, Klauni, Dozvuky a pásma študentských filmov Kobylky III. O všetkých sa dočítate v rubrike Novinky a tentoraz sú to prevažne tituly, na ktorých Slovensko spolupra­covalo v pozícii minoritného koproducen­ta. Prvé dva vznikli v spolupráci s českým prostredím a aj tam tvorí slovenská režisérka Viera Čákanyová, ktorú sme oslovili na rozhovor. Okrem iného v ňom hovorí, že hoci často do projektu vstupuje s jasnou predstavou o téme, počas nakrúcania zisťuje, že si kladie iné otázky ako na začiatku, a tak sa pre ňu z tvorby stáva proces hľa-dania, čo sú tie správne otázky.

Majoritne slovenské filmy nájdete medzi recenziami, tentoraz kriticky reflektujeme tituly Kandidát a Zamatoví teroristi. No a najmä o Kandidátovi ste sa mohli dopočuť zopár zarážajúcich informácií – aj to sa dá považovať za súčasť propagácie filmu.

Daniel Bernát