V neónovom šere metra

Po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári 2022 začal režisér Pavol Pekarčík pravidelne cestovať na ukrajinské územie. Pomáhal zabezpečovať presuny a ubytovanie utekajúcim, na Ukrajinu vozil humanitárnu a zdravotnú pomoc, z Ukrajiny zase knihy pre ukrajinské deti na Slovensku. Od apríla spolu s režisérom a producentom Ivanom Ostrochovským nakrúcal film o tých, čo sa pred vojnou ukryli v charkovskom metre. Ich spoločný film Svetloplachosť mal začiatkom septembra svetovú premiéru v rámci Autorských dní v Benátkach, odkiaľ si odniesol cenu Europa Cinema Label, ktorú udeľuje sieť kín Europa cinemas. 

Svetloplachosť zachytáva bežný život jednotlivcov aj celých rodín – prázdny čas, prípravu jedla, učenie, prácu aj detskú hravosť – v prostredí nie práve najvhodnejšom na život, na stanici Hrdinov práce v charkovskom metre. Po vypuknutí vojny sa sem pred útokmi uchýlili stovky ľudí. V čase najväčšieho náporu na stanici prespávalo až tisícpäťsto osôb. Pekarčík s Ostrochovským prišli do metra začiatkom apríla 2022. Nenakrúcali však hneď. „Na začiatku bolo veľa ľudí nervóznych, pretože do metra chodili novinári. Nie je vôbec príjemné, ak spíte na zemi a pri prebúdzaní sa dívate do kamery, ktorá vás sníma bez jedinej otázky a o chvíľu zase odíde. Keby sme to robili aj my, boli by z toho nervózni aj diváci nášho filmu. Prvé tri týždne sme preto kameru vôbec nevyťahovali a len sme sa s ľuďmi rozprávali, vytvárali sme si s nimi vzťahy a postupne sme prenikali do ich vnútra. Potom sme začali nakrúcať observačne – vtedy vznikli markantné scény filmu, napríklad keď 86-ročný Vitalij Pavlovič kurizuje vyše 70-ročnej lekárke na dôchodku. Tieto scény dodávajú filmu autenticitu a vytvárajú podklad hraným scénam. Až po vzniku observačných záberov sme začali stavať príbeh,“povedal Pavol Pekarčík pre Film.sk. S Ostrochovským strávili v metre nakrúcaním filmu tri mesiace – od apríla až do konca júna. Potom sa obaja vrátili na Slovensko a začali materiál triediť a strihať. „Ak nám niečo chýbalo, vrátili sme sa do Charkova, pár scén sme dotočili a opäť sme sa vrátili k strihu. Takto sme sa vracali niekoľkokrát, ale vždy už len na krátko,“ spresňuje Pekarčík. Spomedzi množstva dočasných obyvateľov metra sa zamerali na rodinu s dospievajúcim chlapcom Nikitom, ktorému v neľahkých podmienkach pomáha prežiť aj priateľstvo či detská láska s rovesníčkou Vikou. „Vika bola najkrajšie dievča v metre. Bola súčasťou tlupy deciek, ktoré sa stále naháňali a vyrábali rozruch, preliezali turnikety a využívali všetky priestory metra, aby sa mohli zahrať. Navyše sa nám zdalo, že po nej Nikita celkom pozerá, tak sme to jemne a prirodzene prepojili,“ hovorí Pekarčík o tvarovaní naratívnej línie filmu. 

Keďže však v uzavretých a nepohodlných priestoroch metra často vládla ťaživá atmosféra, chodili sa autori, ako vravia, „nadýchať vzduchu na front“. Na Super 8mm kameru pritom snímali živé pohľadnice zo sveta na povrchu zeme. V nakrúcaní týchto záberov pokračovali počas celého roka. „Nikitova rodina žila a prespávala v metre celých desať mesiacov. Odišli až v decembri 2022, keď metro prestalo fungovať ako útulok pre obyvateľstvo. Potom sme sa do metra vrátili už len na dokrútenie jedného záberu, v ktorom sa Nikita smutne pozerá k východu z metra – ten vznikol v januári 2023. Vika odišla z metra skôr, jej dedina bola obsadená Rusmi a nedalo sa tam dostať. Jej otec stratil trpezlivosť, keď mu v auguste zničila raketa auto – tri týždne na to poslal celú rodinu do Fínska,“vysvetľuje Pekarčík a dodáva, že charkovské metro začalo opäť premávať na prelome júna a júla. Ľudí, ktorí bývali priamo na stanici Hrdinov práce, vtedy začali postupne presúvať na menej exponované nástupištia a 26. decembra ich napokon presťahovali do iných úkrytov alebo na internáty.

Svetová premiéra na festivale v Benátkach znamenala veľa nielen pre tvorcov filmu, ale aj pre protagonistov. „Benátky boli pre obe deti prvou cestou k moru a ak nepočítame Vikin odchod do Fínska, aj prvou zahraničnou cestou. Bolo pre ne veľkou satisfakciou, keď sa celé kino pri pozeraní filmu smialo či plakalo na tých správnych miestach. Potvrdilo im to, že sa niekto o ich osud zaujíma, a to, že sa pri potlesku publikum postavilo, bolo aj pre nás vyvrcholením pracovného úsilia,“ uzatvára Pekarčík. Svetloplachosť sa v septembri predstavila aj na filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch. Do slovenských kín ju 29. októbra uvedie distribučná spoločnosť Filmtopia.

Svetloplachosť (r. Pavol Pekarčík, Ivan Ostrochovský, Slovensko/Česko/Ukrajina, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: odhadom cca 870 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 380 000 eur, suma z programu 5 – predpoklad pred zúčtovaním 115 500 eur, vklad RTVS: 117 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

Mária Ferenčuhová
foto: Punkchart films

Nesmieme sa báť vlastnej minulosti

Deň, keď sa delila republika a keď sa delila jedna rodina. Táto jedna veta načrtáva príbeh filmu A máme, čo sme chceli, ktorý divákov vracia do turbulentných časov spred tridsiatich rokov. Novinka podľa námetu a scenára Maroša Hečka v réžii debutujúceho Michala Kunesa Kováča vstupuje v októbri do našich kín. 

Je rozpad Československa časom na oslavu alebo na smútok? Otázka, na ktorú mal každý v čase vzniku dvoch nových republík svoju odpoveď, zaznieva znovu. Dej filmu sa odohráva počas silvestrovskej oslavy roku 1992, historicky posledného dňa Československa. V jednej rodine za jedným stolom sa však do popredia dostáva oveľa osobnejšia otázka – ako sa zmieriť so zradou svojho otca a vyrovnať sa s minulosťou? 

„Hlavnými hrdinami filmu sú členovia rodiny Varchalovcov z Banskej Bystrice. Držia pokope, veľa si skúsili, je to zmiešaná československá família, akých bolo v tej dobe veľa. Pravidelne bývajú spolu na sviatky a na Silvestra 1992 sa všetci stretávajú pri veľkom stole, aby oslávili krst nového potomka a melancholicky pospomínali na staré dobré Československo. Avšak jeden zo synov prinesie domov spis svojho otca, a dráma sa začína,“ približuje pre Film.sk Maroš Hečko, pre ktorého bolo impulzom predovšetkým jeho prežívanie dátumu rozpadu Československa. „Na Silvestra 1992 som stál sám na balkóne a pozoroval masu ľudí na Hviezdoslavovom námestí, ktorí pojedali guláš porciovaný Mečiarom zadarmo spolu s pivom a vínom. Burácali šťastím, pretože Mečiar im patrične okorenil jedlo nacionalizmom. Bol to strašný pohľad. Cítil som sa podvedený a oklamaný, nemohol som sa k rozpadu vyjadriť v referende a veľmi ma to hnevalo. Rozplakal som sa. Neudržal som ľútosť nad tým, že Praha už nebude mojím hlavným mestom, že kultúrne prepojenie s národom, s ktorým mi to od malička bolo prirodzené, je pretrhnuté,“ spomína Hečko.

„Druhý moment nastal, keď mi moja žiačka na univerzite porozprávala príbeh svojho starého otca, o ktorom rodina zistila, že podpísal spoluprácu s ŠtB. Úplne ho odsúdili a odvrhli. Z minúty na minútu, bez možnosti obhajoby. Do konca života ostal úplne sám. Lenže spoluprácu pod tlakom podpísalo obrovské množstvo ľudí a nie každý s chuťou spolupracoval. Náš hlavný hrdina síce bol spolupracovníkom ŠtB, ale po rokoch bol označený za nepoužiteľný zdroj. Vybabral s nimi. Robil hlásenia, v ktorých nikomu neubližoval. Tento motív ľudského postoja a odpustenie rodiny, boli hlavným motorom, aby sme námet spolu s Tomášom Dušičkom preklopili do scenára,“ pokračuje. Práve odpustenie a milosť považujú tvorcovia za veľmi dôležité kategórie aj v dnešnom svete. „Hoci sme kresťania, skôr človeka odsúdime a pošleme do pekla, ako by sme ho mali bez rozdielu milovať. Sused mojej sestry, ktorý je dvojkou na kandidátke KDH, napríklad odvrhol svojho syna len preto, že mu farbou a názormi jeho nevesta nezapadala do svetonázoru. Zavrhol ich všetkých a ešte sa nestretol so svojimi vnúčatami. To sa nedá pochopiť. Verím, že film bude odkazom pre takýchto ,kresťanov‘, ktorí nazývajú určitých ľudí ,pliagou‘,“ odkazuje Hečko. Na scenári pracoval s Dušičkom a Davidom Cormicanom, kanadským producentom, ktorý im pomohol zrozumiteľne postaviť postavu Rachel, cudzinky, čo prišla po revolúcii objavovať Východ. „Takých bolo v bývalom Československu obrovské množstvo. Len v Prahe bolo v roku 1993 nahlásených viac ako 300-tisíc cudzincov, ktorí tam žili dlhšie ako pol roka,“ vysvetľuje Maroš Hečko. 

Réžie sa chopil debutujúci režisér Michal Kunes Kováč. „Mojím úprimným cieľom je sprostredkovať divákom osobnú skúsenosť a vyrozprávať príbeh, ktorý nám pripomenie, že rodinný pokoj je nevyhnutný na to, aby spoločnosť odolala turbulenciám politických búrok. Film zavedie divákov do hlbín ich vlastných rodín. Ukáže ich veľkosť, nedostatky, útrapy, lásku, nenávisť a ich jedinečnosť v nádeji, že nám možno pripomenie, aby sme objali svojich rodičov a poďakovali im, alebo sa postavili problémom, ktoré sme dlho zametali pod koberec,“ uviedol režisér. K projektu ho priviedol práve Hečko: „Rád podporujem začínajúcich režisérov. Skončia školu a nemajú to v realite ľahké. Michala sledujem od jeho začiatkov ešte v Prešove, keď s pár kamarátmi začal točiť krátkometrážne filmy a videoklipy. Neskôr sa dostal do Prahy na FAMU a žije tam dodnes. Je to československy zmýšľajúci muž, o ktorom som bol presvedčený, že prinesie do projektu nový vietor. Na tomto projekte máme dokonca niekoľkých debutantov.“ V hereckom ansámbli je však mnoho známych a osvedčených hereckých mien, ako Eva Holubová, Bolek Polívka, Anna Šišková, Ady Hajdu, Jana Kovalčiková, Jan Budař, Judit (Bárdos) Pecháček, Daniel Fischer či Dávid Hartl.

Nakrúcanie sa začalo v decembri minulého roka a skončilo sa vo februári 2023, natáčalo sa v Banskej Bystrici, Trnave a Bratislave. Aj vďaka tomu, že išlo o komorný príbeh, tvorcovia potrebovali iba 17 natáčacích dní. Paralelne s filmom sa pre RTVS vyrába aj dvojdielna miniséria, ktorá je dlhšia o 12 minút a do ktorej pribudnú scény, ktoré v kinofilme divák neuvidí. Film vznikol v koprodukcii s Českom a Kanadou. „Za kanadskú koprodukciu môžeme poďakovať Petrovi Veverkovi. DCTV je významná spoločnosť, ktorá má na svojom konte už dvoch Oscarov. Komunikácia s Davidom Cormicanom ma veľa naučila o medzinárodných koprodukciách,“ hovorí Hečko. Snímka má za sebou aj prezentáciu v Toronte. „Reakcie na tomto festivale milo prekvapili. Mysleli sme si, že to bude lokálny príbeh, ale fascinácia zahraničia Československom, ktoré sa rozdelilo v pokoji a bez občianskej vojny, trvá dodnes. Oslovilo to Írov, Španielov aj Kanaďanov. Nikdy by som si nemyslel, že rozpadom republiky budeme niekomu slúžiť ako pozitívny vzor. V podstate veľa krajín má tento problém, a preto nie sme iba lokálny fenomén,“ ozrejmuje tvorca. „Odkaz filmu spočíva v tom, že sa nesmieme báť vlastnej minulosti. Treba ju pomenovať a postaviť sa čelom aj k nepríjemným obdobiam. Nevyhýbať sa zodpovednosti je dôležité, lebo nás to všetko dobehne. Napríklad, ešte sme si neurobili poriadok s našou fašistickou minulosťou a teraz ju tu máme v plnej sile späť,“ dodáva Hečko.

A máme, čo sme chceli (r. Michal Kunes Kováč, Slovensko/Česko/Kanada, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 237 550 eur* (podpora z Audiovizuálneho fondu: 350 tisíc eur*, suma z programu 5 – predpoklad pred vyúčtovaním 313 500 eur*,  vklad RTVS: 397,922,24 eur** plus vecné plnenie 64 827,76 eur**) Údaje z * registračného fondu AVF a ** centrálneho registra zmlúv
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY:  DCP

Zuzana Sotáková
foto: B PRODUCTION

Od poézie k filmu a život plný zvratov

Život a dielo režiséra, scenáristu a básnika Eduadra Grečnera sleduje celovečerný dokumentárny debut režiséra Maroša Brázdu Pravda je to najdôležitejšie. Po premiére na festivale v Karlových Varoch a uvedení na Cinematiku v Piešťanoch vstupuje film do slovenských kín. 

„Pretvarovať sa v umení – to znamená prestať robiť umenie. Umenie predsa nemôže predstierať niečo iné, než si človek myslí. Bolo veľmi veľa filmárov, filmových režisérov, ktorí pokojne podpísali niečo, čo vôbec nie je pravda, aby mohli nakrúcať. Neodsudzujem tých ľudí, ale sú predmetom môjho veľkého sklamania,“ hovorí Eduard Grečner v dokumente, ktorý sa venuje aj obdobiu normalizácie. Okrem toho spomína na svoje umelecké začiatky, rozpráva o filmoch, ktoré nakrútil v 60. rokoch, hovorí aj o rokoch, keď nakrúcať nesmel, a spomína tiež na obdobie po revolúcii. Takisto rozpráva o svojom najslávnejšom filme Drak sa vracia (1967): „Keď som čítal tú prekrásnu novelu, tak ma to očarilo, že som si predsavzal urobiť film, ktorý by vzbudzoval emócie podobné próze. Vložil som do toho všetko, a ak mi to vyšlo, tak som šťastný,“ hovorí Grečner vo filme.

 „Už na VŠMU som videl na plátne film Drak sa vracia a bol to neuveriteľný zážitok práce s hercami a kamerou, ktorá bola na danú dobu veľmi dynamická. Aj pri natáčaní nášho dokumentu som bol milo prekvapený, ako Edo vníma kameru a svetlo, ako mi ponúkal rôzne zábery,“ povedal pre Film.skproducent a zároveň kameraman filmu Ján Meliš. Aj režiséra Maroša Brázdu oslovil Grečnerov Drak sa vracia už počas štúdia na VŠMU. „Dodnes ho považujem za jeden z najlepších filmov, aké v našej kinematografii vznikli. Veľmi presne vystihuje špecifickú povahu našej kultúry, národa a spoločnosti. V tomto zmysle ho pokladám za mimoriadne nadčasové dielo. Je v ňom akási esencia tejto krajiny. Okrem toho, samozrejme, vysoko hodnotím aj jeho estetické a filmárske kvality,“ povedal Brázda v lete v rozhovore pre Film.sk. „Ale dôvodom, prečo som sa rozhodol nakrútiť film o Eduardovi Grečnerovi, bolo aj to, že ide o človeka, ktorý prežil zaujímavý život plný zvratov. Obzvlášť mi imponovala zásadovosť a morálna integrita, akú počas nich preukázal. Takýchto ľudí medzi nami nie je veľa. Vždy sa to prejaví v krízových situáciách – vo chvíľach, keď je človek konfrontovaný s kľúčovými životnými rozhodnutiami a dokáže pritom zostať pevný – verný zásadám a princípom, aké sa rozhodol vyznávať,“dodal. 

Film o Grečnerovi začal vznikať po tom, ako podobný pripravovaný projekt inej spoločnosti nezískal dostatok financií na svoj vznik, keďže neuspel so žiadosťou o podporu z Audiovizuálneho fondu. „Nápad na vznik nášho filmu prišiel po tom, čo sme s režisérom Marošom Brázdom natočili s Edom Grečnerom bonus na DVD filmu Drak sa vracia pre SFÚ. Uvedomili sme si, že je aj vo svojom veku výborný rozprávač. Až potom sme zistili, že to už chceli robiť v inej produkcii, niečo aj natočili, ale nepokračovali ďalej. Producentsky sme sa dohodli, aby neskôr nevznikali žiadne trenice, a projekt sme prevzali. Vzhľadom na vek Eda Grečnera sme nečakali a hneď behom septembra 2022 sme natočili výpovede. Potom, po pozitívnom rozhodnutí AVF a vstupe RTVS a SFÚ sme projekt roztočili naplno,“vysvetlil Ján Meliš genézu projektu, ktorý vo svetovej premiére uviedli na festivale v Karlových Varoch, kde sa zároveň premietal aj digitálne reštaurovaný film Drak sa vracia. „Bola to pocta pre Eda Grečnera a som veľmi rád, že si to v Karlových Varoch užil,“ povedal Meliš, ktorého ARTILERIA film spoluprodukovala spolu so Slovenským filmovým ústavom a RTVS. „So SFÚ a Petrom Dubeckým úspešne spolupracujeme už dlho. Ponúkli nám množstvo archívnych záberov, ktoré sú v nemalej miere vidieť vo filme a výrazne ho obohacujú,“ zhodnotil spoluprácu s ústavom Meliš, ktorý je nielen producentom, ale i kameramanom filmu. V čom je takáto kumulácia funkcií náročná? „Náročná je hlavne na začiatku z hľadiska získania financií na projekt. Aj v tomto prípade sme do toho išli ešte bez financií, takže blízki spolupracovníci bez nároku na honorár, za čo im ďakujem.“

Okrem samotného Eduarda Grečnera vo filme o jeho diele rozprávajú aj herečka Emília Vášáryová, filmový teoretik Martin Kaňuch, filmové historičky a teoretičky Jelena Paštéková, Eva Filová, Katarína Mišíková a Mária Ferenčuhová, ktorú s Grečnerom spája aj písanie poézie. „Akákoľvek tvorba je vzácna a viac-menej záhadná. Veľmi veľa vecí som napísal ako poéziu, kým som prišiel na to, že existuje iný poetický spôsob, ako vyjadriť to, čo chcem vyjadriť – a to je film,“ hovorí v snímke Grečner. 

Pravda je to najdôležitejšie (r. Maroš Brázda, Slovensko 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 92 050 Eur (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 35 000 Eur, vklad RTVS: 11 130 Eur, vklad Slovenského filmového ústavu: 35 590 Eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Matúš Kvasnička
foto: ARTILERIA

Ako sa z uzavretého chlapca stala legenda

„Fascinujú ma ľudia, ktorí uspeli vo svete napriek tomu, že im nikto neveril. Andy Warhol je taká veľká osobnosť s koreňmi na Slovensku, že by bol hriech o ňom neurobiť film,“ hovorí režisér celovečerného dokumentu Andy Warhol – americký sen Ľubomír Ján Slivka. 

Pán mi dal tvár a ja sa môžem špárať v nose. Súťažná porota kresbu poslucháča posledného ročníka Carnegie Tech odmietla ako urážku umenia. Provokujúci motív namaľoval ako autoportrét, ktorý chcel v ďalšej súťaži vidieť každý. Vtedy začínajúci umelec po prvýkrát pocítil, že jeho umenie dokáže vyvolať škandál. Aj týmto príbehom osvetľuje film charakter umelca, ktorý sa stal kráľom pop artu a legendou. Aby osvetlil Warholovu cestu k sláve, vracia sa režisér do histórie rodiny pochádzajúcej z východoslovenskej dediny Miková. A v čase až na začiatok 20. storočia.

„Všetky filmy o Warholovi ho skôr škandalizovali, neanalyzovali, odkiaľ pochádza, čo ho inšpirovalo, a väčšina končila jeho konštatovaním I am from nowhere – som odnikiaľ. My sme tým odnikiaľ začali, a preto sme sa logicky dostali k jeho koreňom, k jeho mame a otcovi a potom sme jeho život lineárne vyrozprávali ,“ vysvetľuje režisér spôsob filmového spracovania. Z mozaiky výpovedí príbuzných a priateľov na oboch stranách oceánu, odborníkov z Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach a Slovenskej národnej galérie či fotografa Ruda Prekopa vyskladal košatý príbeh umelca, ktorého obrazy dnes patria k najdrahším. „Pri spätnom pohľade vidím, že bola obrovská drzosť, že sme sa do projektu vôbec pustili. O Andym Warholovi sme vedeli len to, čo zverejnil bulvár. Koľko mal milencov a priateľov, kde usporadúval aké večierky atď. My sme si povedali, že pôjdeme inou cestou, a začali sme robiť niečo, čomu sa zvykne hovoriť audiovizuálna archeológia. Hľadali sme informácie a obrazové záznamy v archívoch. Ale najdôležitejšie a najťažšie bolo získať dôveru jeho rodiny.“

Kľúčovou osobnosťou sa stal James Warhola. Andyho synovec, ilustrátor a spisovateľ, ktorého knižka Na návšteve u slávneho strýka vyšla aj v slovenčine (2006). Jeho spomienky tvoria dôležitú líniu filmového rozprávania. Vďaka nemu sa ako prvý filmový štáb dostali do rodičovského domu Warholovcov v Pittsburghu. Práve James zoznámil tvorcov s ďalšími príbuznými a priateľmi, ktorí prispeli svojimi čriepkami spomienok a výpovedí. Podobne ako spisovateľ a publicista Steven Watson. V kaleidoskope rozprávania pamätníkov, kurátorov a umelcov vzniká obraz cesty Andyho Warhola k vrcholu i nečakanému koncu. Talentovaný reklamný ilustrátor vedel, že keď chce uspieť, musí sa odlíšiť a byť jedinečný. Oveľa skôr ako iní umelci pochopil význam budovania vlastnej značky. „Andy žil paralelne niekoľko životov. Jedinou láskou jeho života bola matka Júlia. Žil, ako v tom čase všetci homosexuáli, jeden život na jednom mieste, iný na druhom. Bol extrovert, v skutočnosti však introvert. Všetko sme to museli odkrývať a najmä verifikovať. Snažili sme sa doniesť o Warholovi to, čo sa o ňom doteraz nevedelo.“

Dynamické zábery New Yorku, pohľad na domy, v ktorých kráľ pop artu žil a tvoril, sa striedajú s obrazom malebnej dediny, z ktorej pochádzali jeho rodičia. Fotografie zadymeného Pittsburghu kontrastujú s podobou ateliérov univerzity, v ktorej študoval. Ikonostas v gréckokatolíckom chráme odkazuje na umelcovu hlbokú vieru aj možnú inšpiráciu. Fotografie zo slávnej Factory pripomínajú búrlivé šesťdesiate roky, videozáznamy z dobových televíznych talkshow zasa Warholovu nechuť hovoriť. Nosnou líniou dokumentu je jeho tvorba, od detských kresbičiek a reklamných ilustrácií cez slávne Campbellove polievky, sieťotlače slávnych osobností, obrazy prezrádzajúce fascináciu smrťou až po náboženskú tematiku, ktorej sa venoval v poslednom období svojej tvorby. Informačne bohatý, vizuálne pestrý a dynamicky nastrihaný dokument prináša koncentrovaný pohľad na životnú púť umelca, ktorému tlieskal svet. Len v krajine, kde sa narodili jeho rodičia, o ňom veľa ľudí nemá ani tušenie. Zmeniť to chce aj celovečerný dokumentárny film Andy Warhol – americký sen. Distribučnú premiéru mal 14. septembra.

Andy Warhol – americký sen (r. Ľubomír Ján Slivka, Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 299 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 57 842 eur, vklad RTVS: 24 000 eur bez DPH, KULT MINOR: 5 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Jena Opoldusová
foto: ATTACK FILM

Bez slobody sa nedá žiť

Boli bratia Mašínovci a ich odbojová skupina hrdinovia alebo bezohľadní vrahovia? 

To, že odpoveď nie je jednoznačná, ukazuje film Bratia režiséra Tomáša Mašína, skúseného filmára a vzdialeného príbuzného bratov. Snímka je českým národným kandidátom na Oscara.

Bratia Mašínovci sa túžili vzoprieť nespravodlivosti a útlaku, mali potrebu kričať, keď ostatní mlčali. Ich otec položil život v boji proti nacistom, oni stoja pred mašinériou komunizmu. Josef (Oskar Hes) a Ctirad (Jan Nedbal) Mašínovci prejavujú nielen nekompromisnú odvahu, ale aj nezrelosť, neskúsenosť i chyby v úsudku. Cez to všetko priam kričí ich túžba po slobode, bez ktorej sa nedá žiť. „Máme filmy, ktoré adorujú nástup komunizmu, a filmy, ktoré oslavujú odboj. Chýba nám však brutálne úprimný film o tejto dobe. Chcem, aby to bol film o túžbe vymaniť sa z područia, o túžbe zostať slobodný. Aby sprostredkoval pohľad na výchovu a zmýšľanie nejednoznačných a rozporuplných aktérov. Odmietnuť schematické hodnotenie oscilujúce medzi extrémami ,geniálnych, odvážnych hrdinov‘ a ,bezcitných vrahov nevinných‘. Hrdinovia z vlastnej voľby? V skutočnosti hnaní nepredstaviteľne mocnejšími silami. Nacizmus, boľševizmus a zidealizovaná predstava vlastného otca,”približuje režisér. „Keď sme začali pripravovať tento film, zistili sme, že väčšina ľudí u nás Mašínovcov pozná a každý na nich nejakým spôsobom emocionálne reaguje. Buď s ich činmi súhlasia, alebo ich s rôznou intenzitou odmietajú. Myslím si, že väčšina týchto ľudí nepozná detaily ich príbehu, a preto je pre nás určitou povinnosťou spracovať ho vo filme. Pre mnohých ľudí to bude príležitosť dozvedieť sa, čo sa vtedy stalo, aké boli motivácie chlapcov, a možno si buď poopraviť, alebo potvrdiť vlastný názor. Nesúdime, bratia Mašínovci sú hrdinami tohto filmu, ale či sú hrdinami histórie, chceme nechať na divákoch,” ozrejmuje český producent Petr Bílek. „Diskusiou nad projektom sme strávili hodiny. Ide o veľmi ambiciózny projekt s ,výbušnou‘ látkou. Naša debata sa točila aj okolo toho, do akej miery je látka relevantná pre Slovensko. Napriek tomu, že sa príbeh odohráva na začiatku 50. rokov v Československu, nemal na Slovensko až taký presah. Napokon sme však dospeli k tomu, že taký neuveriteľný a dobrodružný príbeh, navyše podľa skutočných udalostí, na pozadí ktorého sa neustále otvárajú otázky slobody, pravdy, demokracie a akú cenu môže boj o slobodu stáť – nielen hrdinov, ale i ľudí, ktorí stoja v ceste –, je príbehom univerzálnym, i keď bude veľmi poctivo nakrútený v reáliách a jazykoch pôvodných udalostí,“ priblížila pre Film.sk slovenská koproducentka Zuzana Mistríková. 

Bratia (r. Tomáš Mašín, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 3 500 000 EUR (podpora z Audiovizuálneho fondu – dotácia z programu 1.5 68 000 eur, suma z programu 5 – predpoklad pred vyúčtovaním 102000 eur, podpora z fondu Eurimages: 370 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Zuzana Pánska/PubRes

Život vo všetkých jeho rozporoch

Celovečerný debut Tomáša Kleina Citlivý človek na motívy knihy Jáchyma Topola sleduje postupnú premenu vzťahu otca a syna uprostred bláznivého sveta.

Po dlhom putovaní Európou sa domov vracia kočovný herec Táta Mour so svojou ženou, 11-ročným synom Eliášom a ročným Bratříčkom. Chcú sa konečne usadiť a viesť normálny život. 

Doma však na nich nič a nikto nečaká. Privíta ich samozvaná domobrana, ktorá nahradila políciu. Sú vyštvaní na útek, ktorý sa mení na putovanie magickou a krutou krajinou obývanou neškodnými podivínmi, ale aj nebezpečnými ľudskými svorkami. Ich cestu pretínajú ľudské osudy, ktoré rozkrývajú vzájomné vzťahy medzi členmi utekajúcej rodiny. Otec, ktorý si inokedy nevie rady s vlastným životom, musí začať bojovať o svoje deti a rodinu. A tiež nechať syna Eliáša, aby sa stal dospelým, možno dospelejším, než je on sám.

„Zdá sa mi, že žijeme vo svete, v ktorom sme ochotní obetovať takmer všetko za pocit komfortu a bezpečia. Pre pohodlné bytie si vytvárame ilúziu, ktorá zabraňuje prežívať život taký, aký skutočne je. Topolova kniha ma zasiahla v období, keď nečakane umieral môj otec a zároveň sa mi narodila prvá dcéra. Veľmi silne som vtedy prežíval rozporuplné pocity nádeje do života i strachu zo smrti, ktoré nebolo možné od seba oddeliť. Mal som zároveň pocit, že v tej chvíli skutočne žijem, že tento schizofrénny pocit nie je ilúzia,“ priblížil režisér Tomáš Klein, ktorý sa podpísal aj pod scenár spolu s Luciou Vaňkovou a Kateřinou Traburovou. Priznáva, že v knihe sú hlavné postavy skôr statické a ide v nej hlavne o brilantný popis ich konfliktu s dystopickým svetom, v ktorom sa pohybujú. „Pre mňa je však ústredným motívom vnútorný konflikt Eliáša a jeho otca, ktorý drží jednotlivé epizódy pohromade a kauzálne ich prepája. Samotné epizódy pre Eliáša predstavujú nielen postupné zasväcovanie do tém dospievania, ale predovšetkým skúšky, na ktoré sa premieňa vzťah k jeho otcovi – od obdivu cez dezilúziu, rebéliu až po zmierenie,“ hovorí Klein, ktorý vo svojom filmovom rozprávaní mieša skutočný svet a svet predstáv hlavného hrdinu, čo skúmal už vo svojom krátkom filme Retriever. Jeho road movie má živelné tempo, čím sa líši od súčasného trendu minimalizmu v európskom artovom filme, a divákovi má tak „ponúknuť možnosť prežiť spolu s hlavnými postavami existenciálny útek ako zmyslové dobrodružstvo, ktoré poskytuje úľavu“.

Citlivý človek (r. Tmoš Klein, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 37 390 830 KČ (cca 1 532 000 eur) (Podpora z Audiovizuálneho fondu: 200 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Cinémotif films

Temná stránka internetu 

Nezaznamenajú, že sa doma niečo deje, ale keď zmizne ich obľúbená influencerka, všimnú si to všetci. 

Dnešný svet tínedžerov je na míle vzdialený tomu, aký mali ich rodičia. Kyberšikana, cancel culture či bezpečnosť na internete sú vážne dôvody, aby sa oň aktívne zaujímali. Aj o tom hovorí nový film #annaismissing, ktorý prehovára k deťom a ich rodičom, no je tiež zrkadlom pre spoločnosť ako takú.

Anna je influencerka známa provokatívnym obsahom. Zrazu zmizne zo všetkých sociálnych sietí. Keď pätnásťročná Nina nájde fotku polonahej Anny v mobile svojho otca, rozhodne sa ju vypátrať. Následný reťazec udalostí zmení život Nine aj celej jej rodine. „Niekedy je príbeh páchateľa ešte dôležitejší, poučnejší, emotívnejší, než príbeh obete. Kľúčové pre atmosféru tohto trileru je to temné tajomstvo a túžba po jeho odhalení. Tajomstvom nie je, kto to urobil, ale prečo. A čím ste k tomu tajomstvu bližšie, tým viac ľutujete, že ste sa do pátrania vôbec pustili. A fakt, že sa to tajomstvo týka rodiny, celú situáciu len zhoršuje. Nedokážem si predstaviť väčšmi skľučujúci pocit než podozrenie, že niekto z vašich milovaných urobil niečo ohavné,“uviedol režisér Pavel Soukup. 

Triler #annaismissing voľne nadväzuje na seriál #martyisdead, ocenený Emmy v roku 2020. „Film #annaismissing otvára témy, ako je sharenting, teda nadužívanie sociálnych médií rodičmi a zdieľanie obsahu týkajúceho sa ich detí, moc influencerov a ich negatívne následky, ale zároveň má presahy aj do súčasných problémov mimo internet, ktoré ale internet akceleruje – tabuizovaná láska, sexuálne odchýlky, konsenzuálny sex. To všetko je aktuálne pre tínedžerov a ich rodičov, ale bol by som rád, aby to zaujalo a bavilo všetkých,“vyjadril sa režisér. „V deji sa z rodinnej idylky stáva emocionálny horor. Hlavnou ideou spletitého príbehu nie je ani tak nájdenie Anny a odhalenie príčiny jej zmiznutia, ale snaha komunikovať a počúvať, a to predovšetkým tých, ktorých milujete,“ podčiarkol. V úlohe Niny sa predstaví Alexandra Vostrejžová a Annu stvárňuje Viktoria Vítová. Za Slovensko sa na projekte podieľala spoločnosť Raketa Zuzany Mistríkovej a Ľubice Orechovskej. 

#annaismissing (r. Pavel Soukup, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 582 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: suma z programu 5 – predpoklad pred vyúčtovaním 37 950 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP

Zuzana Sotáková
foto: Bionaut

Budovanie a búranie predsudkov

Na pozadí baťovského sveta prvej republiky otvára Úsvit témy pálčivé aj dnes. 

Prišli do lona prírody pod Tatrami, aby tam vybudovali fabriku na umelé vlákna a okolo nej priemyselné mesto. Uprostred ich nového domova sa však nájde mŕtvy novorodenec – hermafrodit. Helena (Eliška Křenková), tehotná manželka vedúceho továrne, začne pátrať po príčine jeho úmrtia, ale nachádza aj vlastné predsudky. Príbeh inšpirovaný skutočnou históriou intersex ľudí v 30. rokoch minulého storočia natočil český režisér Matěj Chlupáček podľa scenára Mira Šifru. „Pred pár rokmi som v antikvariáte našiel prvorepublikovú učebnicu súdneho lekárstva, kde boli prípady ľudí, ktoré sú dodnes tabuizované. Zdalo sa mi fascinujúce, že ľudia pred sto rokmi mali v týchto témach viac zvedavosti a menej predsudkov než my dnes,“ priblížil Šifra. „Už námet ma zaujal tým, akým moderným príbeh bol a ako v ňom postavy riešili súčasné postavy. Úsvit mi ponúkol možnosť natočiť historický film s presahom, ktorý môže prehovárať k dnešným divákom a pôsobiť mladým, sviežim dojmom. V lokálnom prostredí je celkom výnimočné čítať taký skvelý scenár, navyše s komplexnou a silnou ženskou postavou, ktorá nikdy nestratí vašu pozornosť,“ uviedol režisér, ktorý by sa filmom chcel predovšetkým vyjadrovať k rešpektovaniu kohokoľvek, kto je iný alebo má len iný názor než my. Divácky atraktívny žáner detektívky v tom môže pomôcť, ale podľa Šifru nejde o klasickú detektívku: „Taká ma nudí. V detektívke čakáte, že nakoniec dobrí detektívi chytia vraha a svet bude zase v poriadku. Avšak detektívi nie sú vždy fajn a svet často nie je v poriadku.“ V snímke hrajú okrem Křenkovej aj Miloslav König, Milan Ondrík, Marián Mitaš, Ján Jackuliak, Judita Hansman, Anton Šulík a ďalší. Na projekte sa podieľali aj uznávaní zahraniční tvorcovia – autorom hudby je Simon Goff, držiteľ Grammy za film Joker a seriál Černobyľ, colour grading mala na starosti Natasha Leonnet, ktorá pracovala na La La Lande alebo na filme Spider-Man: Paralelné svety. Za slovenskú stranu snímku koprodukovala spoločnosť DNA Production.

Úsvit (r. Matěj Chlupáček, Česko/Slovensko, 2023)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 3,6 mil. eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 300 000 eur, vklad RTVS: 30 000 eur)
DISTRIBUČNÉ FORMÁTY: DCP, mp4

Zuzana Sotáková
foto: DNA Production