Na pôde Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení sa 7. septembra 2023 uskutočnilo plánované stretnutie predstaviteľov orgánov Audiovizuálneho fondu so zástupcami profesijných združení a inštitúcií pôsobiacich v audiovízii k aktuálnej situácii v Audiovizuálnom fonde. Stretnutie zvolalo prezídium Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA).

Podľa tlačovej správy, ktorú SFTA vydala 14. septembra, do diskusie prijali pozvanie všetky združenia profesionálov pôsobiacich v audiovízii: Asociácia nezávislých producentov (ANP),  Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA), Asociácia producentov animovaného filmu, Asociácia slovenského dokumentárneho filmu, Asociácia slovenských filmových strihačov, Asociácia slovenských kameramanov, Asociácia scenáristov v slovenskej

audiovízii, Slovenský filmový zväz, Asociácia slovenských filmových klubov, Asociácia televíznych vysielateľov, Únia filmových distribútorov SR aj Združenie prevádzkovateľov kín v SR. Z inštitúcií pôsobiacich v audiovízii boli zastúpené Rozhlas a televízia Slovenska, Slovenský filmový ústav (SFÚ), Vysoká škola múzických umení v Bratislave (VŠMU) a Akadémia umení v Banskej Bystrici. Pozvanie dostali aj členovia a členky SFTA. A hoci organizátori a pozvaní často reprezentovali viaceré inštitúcie alebo profesijné združenia súčasne, bola kinosála FTF VŠMU plná takmer do posledného miesta. Prezídium SFTA, ktoré stretnutie iniciovalo, aktuálne tvoria siedmi členovia a členky. Sú nimi producentky Wanda Adamík Hrycová (prezidentka SFTA) a Katarína Krnáčová (viceprezidentka SFTA) – produkčné spoločnosti oboch sú členmi SAPA, Hrycovej Wandal production aj ANP. V prezídiu sú tiež strihačka a producentka Darina Smržová, ktorá je zároveň dekankou FTF VŠMU, ďalej riaditeľ SFÚ Peter Dubecký a riaditeľka útvaru ekonomiky a manažmentu SFÚ Marta Šuleková, niekdajší riaditeľ AVF a súčasný rektor VŠMU Martin Šmatlák a bývalý riaditeľ medzinárodných filmových festivalov Fórum, MFF Bratislava a Art Film Fest Peter Nágel. 

Diskusia prebehla v umiernenom a kultivovanom duchu. Na pódium v kinosále vystúpili predseda rady AVF poverený riadením fondu a zároveň programový riaditeľ RTVS Vincent Štofaník a členka Dozornej komisie AVF, riaditeľka Sekcie financií Ministerstva kultúry (MK SR) Paulína Szentesi, spolu s moderátorkami Wandou Adamík Hrycovou a Katarínou Krnáčovou. Desať otázok do diskusie od zástupcov šiestich profesijných združení dostalo prezídium SFTA vopred v spoločnom textovom súbore a rad za radom zaznievali priamo z pódia ústami Kataríny Krnáčovej. 

Predseda rady AVF Vincent Štofaník zúčastnených najskôr informoval o tom, že fondu sa podarilo konsolidovať rozkolísanú finančnú situáciu AVF tým, že časť záväzkov na rok 2023 vo výške 1 milión eur, ktoré fondu chýbali ešte v auguste, sa podarilo rokovaním s vybranými prijímateľmi podpory presunúť do rokov 2024 a 2025. Spomedzi 50 subjektov, ktoré pristúpili na odklad vyplatenia podpory do budúcich dvoch kalendárnych rokov, až 25 boli „kinári“. Následne členka Dozornej komisie Paulína Szentesi stručne zhrnula zistenia tejto komisie a vysvetlila, prečo AVF musel pristúpiť k presunu vyplácania dotácií na nasledujúce kalendárne roky. Pristavila sa aj pri pozitívnych dopadoch zavedenia viacročného systému vyplácania podpory (často nazývaného systém „cash flow“) v roku 2017, ktorým podľa jej slov AVF umožnil naštartovať audiovizuálnu tvorbu, vytvoriť pracovné miesta a profesionalizovať celé audiovizuálne prostredie, a zároveň vďaka tomuto systému už žiadatelia nemuseli súťažiť s inými o podporu na dokončenie svojich projektov. Szentesi sa odvolávala na dáta o počte dokončených filmov a o počte divákov slovenských filmov v predpandemickom roku 2019, úspešnom tak pre filmárov, ako aj pre kinárov. Popritom konštatovala aj to, že manažovanie a riadenie tohto systému postupného vyplácania podpory mal až do roku 2022 „na chrbte a bedrách“ jediný človek: bývalý riaditeľ Martin Šmatlák. A hoci ten podľa slov Szentesi systém vyplácania záväzkov v rokoch 2017 – 2022 spravoval úspešne, povedala aj to, že odovzdávanie takto spravovanej agendy novému riaditeľovi, najmä, ak ten chcel systém vyplácania meniť, sa ukázalo ako zložité. Fond vďaka systému rozloženia splátok do troch rokov môže ísť aj do „mierneho nadzáväzkovania“ – nie síce v rámci jedného účtovného roka, keďže to by nebolo v súlade so zákonom o AVF, ale v rámci trojročného obdobia, na ktoré môžu byť splátky rozdelené, pričom vždy je na štatutárnom orgáne, do akej miery rizika sa pustí a ako si potom cash flow manažuje. Toto tzv. „nadzáväzkovanie“ je pritom podľa Szentesi v istom zmysle dokonca žiaduce, keďže príspevok z MK SR musí fond v kalendárnom roku aj vyčerpať alebo aspoň zaviazať na vyplatenie v ďalšom období. Odovzdávanie agendy riadenia fondu však komplikuje fakt, že účtovníctvo AVF robí externá účtovná firma, v dôsledku čoho má AVF „mesačnú účtovnú slepotu“. Keď sa po nástupe nového riaditeľa systém postupného vyplácania podpory začal meniť – podľa Szentesi bez dostatočnej finančnej analýzy –, dostal sa AVF do dočasnej platobnej neschopnosti. Aj na základe tejto skúsenosti Dozorná komisia rade AVF odporúčala, aby sa predbežná finančná kontrola v AVF nevykonávala iba formálne a aby sa do zmlúv s podporenými subjektmi zaviedli míľniky podmieňujúce vyplatenie ďalšej splátky spolu s presným harmonogramom platieb. 

Zároveň Paulína Szentesi presmerovala pozornosť auditória od nedávneho akútneho problému nedostatku finančných prostriedkov na účte AVF k problému chronickému: systém financovania fondu totiž počíta s fixným príspevkom od MK SR vo výške 6 miliónov eur. Tento príspevok nezohľadňuje kvantitatívny nárast audiovizuálneho prostredia, vývoj inflácie, ani externé okolnosti, akými boli pandémia covidu s lockdownami a zatvorenými kinami či energetická kríza po vypuknutí vojny na Ukrajine. Práve tie mali v posledných rokoch výrazný dopad jednak na subjekty pôsobiace v audiovízii, ale aj na výšku príspevkov do Audiovizuálneho fondu od povinne prispievajúcich osôb. Vzhľadom na to, že MK SR neposkytlo audiovizuálnemu prostrediu žiadnu špeciálnu dotáciu, Szentesi vníma navýšenie prostriedkov pre AVF zo štátneho rozpočtu ako opodstatnené. Podľa jej slov MK SR vo februári 2023 – aj na základe žiadosti dnes už odvolaného riaditeľa Petra Badača, ktorý vo februári MK SR žiadal navýšenie financií pre AVF o 780 000 eur – požiadalo Ministerstvo financií o jednorazové navýšenie prostriedkov pre všetky fondy v pôsobnosti MK SR. V máji ministerstvo žiadosť o navýšenie prostriedkov revidovalo tak, aby mohlo byť trvalé a zohľadňovalo aktuálnu kúpnu silu pôvodného 6 miliónového ročného príspevku – tá bola vyčíslená na rok 2024 vo výške 8,7 milióna eur. Szentesi vyjadrila nádej, že navýšenie príspevku na rok 2023 Ministerstvo financií schváli ešte do 30. septembra. (V čase uzávierky nebol stav vybavenia žiadosti jasný – pozn. red.)

Vyjadrenia členky Dozornej rady, riaditeľky sekcie financií MK SR Paulíny Szentesi vo viacerých aspektoch poskytli čiastkové odpovede aj na otázky predložené SFTA zo strany profesijných združení. V nasledujúcej rozprave Szentesi doplnila ďalšie informácie o fungovaní a práci Dozornej komisie, ktorej poslaním nie je kontrolovať prácu riaditeľa a rady AVF, ale reagovať na zaslané podnety. Opäť poukázala na odporúčania Dozornej komisie pre radu AVF s cieľom lepšie nastaviť mechanizmy riadenia workflow a cashflow, ako aj reporting riaditeľa o finančnej kontrole pre radu AVF. Spomenula však aj slabšie miesta Zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorý má momentálne niektoré parametre nastavené mimoriadne prísne, takže umožňuje riaditeľa odvolať už na základe nedodržania zákonných lehôt pri príprave návrhov zmlúv, ich podpise alebo úhradách, ktoré z nich vyplývajú. Novelizácia Zákona o audiovízii by mala svoje opodstatnenie aj z hľadiska úpravy výšky príspevku zo štátneho rozpočtu, ktorý je v zákone nastavený „minimálne vo výške 6 000 000 eur“ (§29 a). V diskusii však zazneli aj obavy zo živelnej legislatívnej kreativity zákonodarcov, ak by sa zákon otvoril.

Predseda rady AVF Vincent Štofaník zasa zodpovedal otázky týkajúce sa odhadovanej výšky prostriedkov alokovaných na výzvu 7/2023 a druhé kolo výzvy 6/2023 či finančne udržateľného pracovného režimu AVF, ako aj na komunikáciu vedenia AVF s jednotlivými subjektmi i profesijnými združeniami. Vyjadril sa tiež k pripravovanej štruktúre podpornej činnosti na rok 2024, ktorou sa bude rada AVF zaoberať na svojom októbrovom zasadnutí (materiály k štruktúre podpornej činnosti dostali profesijné združenia na pripomienkovanie 13. septembra – pozn. red.). Návrhy k štruktúre podpornej činnosti na rok 2024 sú však aj jednou z podkapitol v projekte riadenia a rozvoja AVF, ktorý majú spolu s prihláškou predložiť kandidáti na funkciu riaditeľa/riaditeľky do 29. septembra. 

Prezídium SFTA spolu s FTF VŠMU stretnutie uzavrelo vôľou organizovať podobné diskusie na pravidelnej báze a hlasom Petra Dubeckého vyjadrilo nádej, že nový riaditeľ alebo riaditeľka Audiovizuálneho fondu získa 16. októbra od 9-člennej rady AVF silný mandát na riadenie inštitúcie, ktorá je kľúčová pre fungovanie a rozvoj celého audiovizuálneho prostredia. 

red

Marta Šuleková v Slovenskom filmovom ústave už vyše dvadsať rokov vedie Útvar ekonomiky a manažmentu. Okrem toho tiež pôsobí na Katedre produkcie a distribúcie FTF VŠMU a organizuje odborný seminár Kabinet audiovizuálnych a divadelných umení – KADU. Jeho jubilejný 10. ročník sa koná 9. – 11. 10. na FTF VŠMU v Bratislave. 

Kabinet audiovizuálnych divadelných umení vznikol v roku 2014. Čo bolo impulzom na jeho vznik? 

Moja dcéra (herečka Marta Maťová, teraz Marta Kondrla) a jej kamaráti, v tom čase študenti na vysokých školách rôzneho humanitného a umeleckého zamerania vtedy vo vzdelávaní akútne pociťovali nedostatok synergie umeleckých druhov a žánrov, kontextuálnosť a vzdelávanie ku kritickému mysleniu. Viedli sme na tú tému dlhé rozhovory a spoločne sme (okrem mňa za seminárom od jeho začiatkov stáli v dramaturgii filmovej časti prof. Zuzana Gindl-Tatárová a v divadelnej časti Silvia Hroncová) prišli s myšlienkou organizácie seminára ako doplnkového zážitkového umeleckého vzdelávania nielen pre študentov predovšetkým umeleckých škôl, ale i mladých profesionálov formou projekcií filmov a záznamov divadelných inscenácií, prednášok, workshopov a diskusií. Iniciačným momentom pre prvý seminár v roku 2014 bolo uvedenie inscenácie Roberta Wilsona 1914 v SND (28. 10. 2014). V rámci seminára bola okrem iného panelová diskusia so spolutvorcami Roberta Wilsona – Soňou Červenou, Enikö Eszenyi a Jánom Koleníkom. Pozitívna odozva účastníkov seminára a odbornej verejnosti nás uistila, že seminár má zmyslel, má svojich recipientov, a tak sme sa rozhodli pokračovať. Seminár je od svojho začiatku otvorený pre všetkých a vstup je bezplatný. Jeho prirodzenými partnermi sa stali a doteraz sú Slovenský filmový ústav, Vysoká škola múzických umení, predovšetkým jej Filmová a televízna fakulta. Jeho organizácia prirodzene vyústila do vzniku občianskeho združenia s rovnomenným názvom, ktoré sa okrem umeleckému vzdelávaniu venuje aj produkcii divadelných inscenácií a edičnej činnosti. Výber inscenácií spájame s témami seminárov, takto vznikli Bergmanova Nevera (2018) Milada či Umenie padať. 

Robert Wilson, Pina Bausch a Wim Wenders, Ingmar Bergman, Shakespeare, Šulík a Párnický, ale aj Umenie a duša, 30 rokov po Nežnej vo filme a divadle či Medzi divadlom a filmom – to je výber osobností a tém, na ktoré sa KADU počas jednotlivých ročníkov zameral. Podľa čoho vyberáte témy jednotlivých ročníkov?

Dramaturgia seminára sa sústreďuje na výrazné osobnosti svetovej i slovenskej kultúry, divadla a filmu, a prostredníctvom ich tvorby, originálneho výkladu ľudskej slobody a existencie, seminár reflektuje aktuálne spoločenské témy. Na jednotlivé témy sa snažíme nahliadať z rôznych uhlov pohľadu, preto prizývame na seminár odborníkov z rôznych oblastí. Napríklad Bergmanovu tvorbu sme rozoberali aj s renomovanými psychiatrami a psychoterapeutmi, nielen s teoretikmi a praktikmi z oblasti filmu a divadla. Pri dramaturgii konkrétneho ročníka seminára prihliadame okrem vyššie spomínaného aj na významné jubileá. Napríklad v roku 2019 sme pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie reflektovali situáciu v slovenskej kinematografii a divadle, venovali sme sa odkazu a ideálom Novembra 1989 s fokusom na filmové a divadelné diela, ktoré túto tému spracovávajú za účasti politológov, sociológov, religionistu, historikov, publicistov a samozrejme filmových a divadelných tvorcov a teoretikov. V roku 2021 sa dramaturgia seminára pod názvom Ars a Anima / Umenie a duša rozhodla reflektovať nový spoločenský jav, ktorým je zhoršujúce sa duševné zdravie spoločnosti, predovšetkým mladej generácie – psychické problémy, depresie, častokrát končiace samovraždami. Javy spôsobené nielen pandemickou situáciou a z nej vyplývajúcou nútenou izoláciou, ohrozením života a zdravia, ale i vývojom spoločnosti, keď pokračujúca civilizácia stále viac vyžaduje intelektualizáciu a digitalizáciu človeka, čo často vedie k atrofii citov, emocionality. Dochádza k masovej identifikácii človeka s mýtom racionality, účelovosti a súťaživosti. Namiesto osobnej skúsenosti sa často priamou skutočnosťou moderného človeka stávajú sprostredkované, virtuálne informácie. Citovo vyhasnutý človek potrebuje čím ďalej intenzívnejšie podnety, aby sa uňho prejavil nejaký cit. Práve umenie, či už prostredníctvom knihy, filmu, divadelnej inscenácie, koncertu vážnej hudby, výstavy... vyzýva k hlbšiemu prežívaniu a má blahodarné účinky na dušu každého z nás. Skrátka, umenie lieči dušu recipienta aj tvorcu. Pri tejto téme sme nadviazali spoluprácu s odborníkmi na duševné zdravie a z dôvodu jej aktuálnosti, umocnenej vojnou na Ukrajine, v nej budeme od októbra pokračovať na zájazdoch po Slovensku formou prednášok a diskusií po predstavení inscenácie renomovanej švédskej autorky Sary Stridsberg Umenie padať. . 

Tento rok je témou KADU Pamäť – archív – kánon. Téma vychádza aj z partnerstva so Slovenským filmovým ústavom, ktorý oslavuje 60. výročie a odráža podstatnú časť činnosti SFÚ ako inštitúcie, ktorá sústreďuje, uchováva a ochraňuje filmové a iné audiovizuálne diela a dokumentačné materiály. Ako ste túto tému napĺňali konkrétnymi hosťami?

Jubilejný 10. ročník seminára KADU sa realizuje v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom a do jeho dramaturgie vstúpili pracovníčky Oddelenia vedy a výskumu SFÚ a zároveň Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied a jeho cieľom je prepojiť aktuálne poznatky o filme ako médiu pamäti na Slovensku a v zahraničí. Seminár sa bude z veľkej časti odohrávať v anglickom jazyku, preto bude počas prednášok a diskusií zabezpečené simultánne tlmočenie a k zahraničným filmom, ktoré u nás neboli uvedené, titulky. Zámerom je na jednej strane priniesť slovenskému recipientovi renomovaných odborníkov a odborníčky svetového formátu, a na druhej strane prepojiť ich know-how s národným či regionálnym, ako aj spropagovať slovenskú kinematografiu a jej inštitúcie v zahraničí.

Pre malé jubileum seminára (10. ročník) sme sa pri príležitosti veľkého jubilea (60. výročie vzniku SFÚ), rozhodli reflektovať význam tejto inštitúcie a jej filmového archívu nielen ako dokumentu doby, prostriedku pre vznik nových audiovizuálnych diel – predovšetkým dokumentárnych filmov, ale sústredíme sa na slovenskú kinematografiu aj z pohľadu tvorby kánonu východoeurópskej kinematografie. Spoluautorkou a garantkou projektu je filmová vedkyňa Jana Dudková, vedúca Oddelenia vedy a výskumu SFÚ, vedecká pracovníčka Ústavu divadelnej a filmovej vedy CVU SAV, okrem mňa je ďalšou spoluautorkou projektu Petra Hanáková, pracovníčka Oddelenia vedy a výskumu SFÚ. Dve ťažiskové prednášky na seminári sme zverili renomovaným zahraničným odborníčkam. Andrea Virginás, docentka filmových a mediálnych štúdií na Univerzite Sapientia a Univerzite Babeș-Bolyai v Kluži (Napoca) v Rumunsku, autorka desiatok štúdií a monografií v úvodnej prednáške seminára Práca s kultúrnou pamäťou a malé národné kinematografie: niektoré smery analýzy bude v kontexte chápania európskych naratívnych hraných filmov ako účastníkov práce s kolektívnou pamäťou špecifikovať aj pojem tzv. malých národných kinematografií. Ďalším ťažiskovým hosťom je Ewa Mazierska, profesorka filmových štúdií na University of Central Lancashire vo Veľkej Británii, autorka viac ako tridsiatich monografií, šéfredaktorka najvýznamnejšieho svetového časopisu pre východoeurópske kinematografie Studies in Easten European Cinema. V prednáške na tému Tvorba kánonov východoeurópskej kinematografie a východoeurópska filmová tvorba v globálnom filmovom kánone bude hovoriť o tom, čo je charakteristické pre kánony východoeurópskych filmov, a to tak pre jednotlivé národné kánony, ako aj pre kánon východnej Európy ako celku. Ďalej sa pokúsi zhodnotiť prítomnosť kanonických filmov z tohto regiónu v globálnom kánone svetovej kinematografie. Ďalším významným zahraničným hosťom je britský režisér Peter Strickland, ktorý uvedie svoj film Katalin Varga (2009) a po projekcii s ním bude viesť rozhovor a diskusiu Rastislav Steranka. 

Ewa Mazierska si vybrala ako slovenskú projekciu po svojej prednáške Muž, ktorý luže (1968) Alaina Robbe-Grilleta. 

Robbe-Grilletov film Muž, ktorý luže v hlavnej úlohe s Jeanom-Luisom Trintignantompatrí k zásadným filmom  slovenskej kinematografie z obdobia československej novej vlny. Navyše obohacuje  kánon slovenského filmu presahom do západoeurópskej kinematografie.

V programe je aj krátky film Ivana Húšťavu Rom (1969).

Digitálne reštaurovaný film sme zaradili predovšetkým v súvislosti s témou panelovej diskusie, ktorá sa snaží nielen pomenobať kánon, ale aj dekanonizovať slovenskú kinematografiu a táto výnimočná, „zabudnutá“ snímka slovenskej kinematografie s tematikou margibnalizovanek romskej komunity je výberom moderátorky panelovej diskusie Petry Hanákovej.

Premietať sa bude aj Jeanne Dielmanová, Obchodné nábrežie 23, 1080 Brusel, teda snímka ktorá vlani zvíťazila v ankete mesačníka The Sight and Sound o najlepší film všetkých čias a nechala za sebou aj snímky ako Hitchcockovo Vertigo či Wellesov Občan Kane. Keby ste v ankete hlasovali vy, ktoré filmy by nechýbali medzi najlepšími? 

Veľmi sa teším na projekciu filmu Jeanne Dielmanová, Obchodné nábrežie 23, 1080 Brusel, ktorý som doteraz nevidela, bohužiaľ, nebol u nás v distribúcii. Preto mám o to väčšiu radosť, že tento výnimočný film si budú môcť práve na seminári pozrieť jeho účastníci. Obľúbených filmov mám veľa, je ťažké robiť z nich nejaký rebríček, ale spomeniem niekoľko filmov zo svetovej kinematografie – Siedma pečať (Ingmar Bergman, 1957), Rozhovor (Francis Ford Coppola, 1974), Zväčšenina (Michelangelo Antonioni, 1966), Swanova láska (Volker Schlöndorff, 1984), Stvorení pre lásku (Wong Kar-wai, 2000), Sila psa (Jane Campion, 2021), z našich sú to Obchod na Korze, Slnko v sieti a Drak sa vracia.

V programe je aj diskusia na počesť 60. výročia SFÚ. Môžete ju priblížiť? 

Panelová diskusia sa bude venovať spôsobom kanonizácie a dekanonizácie filmového dedičstva v aktivitách národných filmových archívov a ústavov, pričom jedným z jej cieľov bude porovnať skúsenosti Slovenského filmového ústavu so skúsenosťami podobných východoeurópskych inštitúcií. Jednou z kontinuálnych činností SFÚ a jeho Národného filmového archívu je prezentácia a šírenie povedomia domácej filmovej kultúry a súčasne pestovanie či utvrdzovanie jej kánonu – teda určitá validácia toho, čo si z domácej filmovej produkcie treba pamätať a ďalej tradovať, aké hodnoty sú referenčné, akí tvorcovia sú ťažiskoví. Súčasne budeme diskutovať o tom, akým spôsobom reflektujú, spoluvytvárajú a menia kánon (nielen) slovenského filmu ďalšie aktivity, organizačné zložky a oddelenia SFÚ ako Národné kinematografické centrum, Kino Lumière a jeho kurátorské programy, edičné oddelenie, digitalizačné pracovisko, oddelenie vedy a výskumu a i. Súčasne budeme hovoriť o tom, či sú spôsoby prezentácie, archivácie, reflexie slovenskej kinematografie v činnosti tejto inštitúcie kompatibilné s prácou podobných inštitúcií v blízkom (ČR – Národný filmový archív Praha) a vzdialenejšom zahraničí (západná a juhovýchodná Európa), ako sa navzájom líšia, čo sa od seba vedia naučiť. V našej sérii diskusií budeme predpokladať, že kánon (a jeho obsah) nie je niečo, čo vzniká a utvára sa mimovoľne, čo sa prirodzene vyjavuje. Kánon „sa tvorí“ a na jeho sa tvorbe sa podieľa množstvo (aj inštitucionálnych) faktorov. Panelovú diskusiu bude moderovať Petra Hanáková a hosťami sú Ewa Mazierska, riaditeľ NFA Praha Michal Bregant, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ Rastislav Steranka, redaktor edičného oddelenia SFÚ Martin Kaňuch, filmový historik a pedagóg Václav Macek a filmový publicista Peter Konečný.

Matúš Kvasnička
foto: archív SFÚ/Vladimír Vavrek

„Aj tento ročník bude plný skvelých filmov, hviezdnych hostí a chýbať nebude ani zaujímavá výstava fotografií,“hovorí pre Film.sk Mária Hámor, riaditeľka Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade. Jeho 31. ročník sa koná 11. – 15. 10.   

„Verím, že pekné októbrové počasie pritiahne do Tatier viac ľudí a tí prídu aj k nám na festivalové filmy. Tento rok ich bude 56 a pochádzajú zo 14 krajín. Najviac filmov je z Francúzska,“ hovorí Hámor. „Je ťažké vyzdvihnúť zopár snímok. Som však hrdá, že zo Slovenska máme vo festivalovej súťaži až 10 filmov. K festivalovým stáliciam Pavlovi Barabášovi a Rasťovi Hatiarovi pribudli so svojimi filmami noví slovenskí režiséri. Tematicky máme široké spektrum – od skalného a výškového lezenia, horskej turistiky, cyklistiky, paraglajdingu, freeridingu, skialpinistických prechodov, cez históriu ľadového lezenia a extrémnych zjazdov až po portréty známych horolezcov. Chýbať nebude ani krátky animovaný film a krátka rozprávka o tak trochu inej princeznej,“ prezrádza riaditeľka festivalu, ktorý svoje filmy predstaví nielen v popradskom kine Tatran a vo veľkej zasadačke Mestského úradu v Poprade, ale aj v kinách Iskra v Kežmarku a Mier v Spišskej Novej Vsi.

Okrem filmových projekcií sú pripravené aj sprievodné podujatia. „Bude to výstava krajinárskych fotografií Mareka Kopnického z Vysokých Tatier a blízkeho okolia. Návštevníci MFHF sa môžu tešiť aj na besedy s našimi hosťami – talianskymi výškovými horolezcami, manželmi Nives Meroiovou a Romanom Benetom, poľským skialpinistom Andrzejom Bargielom a naším horolezcom Petrom Hámorom,“ hovorí riaditeľka prehliadky. 

Kým počas pandémie festival horských filmov ponúkal aj online projekcie, tento rok pozýva divákov do kina. „Počas covidového obdobia sme premietali online. Filmári však preferujú premietanie v kinosálach a keďže sme získali len minimum povolení na online formu, tak sme ju zrušili,“ dodala Mária Hámor. 

mak

Ženskú telesnosť a sexualitu, starnutie, materstvo, ale aj snahu vymaniť sa z rodových rolí ponúkne vo svojom programe Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Ji.hlava od 24. do 29. októbra. Tento rok sa zameria na výrazné filmové autorky. Opäť má pripravený žánrovo široko rozkošatený program: od retrospektívy francúzskej spisovateľky a filmárky Marguerite Duras, cez prvú retrospektívu českého dokumentaristu Pavla Kouteckého, VR sekciu až k diskusiám paralelného sprievodného programu Inšpiračného fóra. 

„Ji.hlava dáva dlhodobo veľký priestor ženám filmárkam, v rámci retrospektív napríklad Susan Sontag, Shirley Clark, Alice Guy, alebo v skorších edíciách Agnès Varda, Drahomíra Vihanová či Naomi Kawase. Je pre nás dôležité sprístupňovať ich diela, ktoré boli dobovo často upozaďované, a umožniť divákom a diváčkam čítať ich dnešnými očami,“vysvetľuje riaditeľ festivalu Marek Hovorka rozhodnutie zamerať 27. ročník festivalu na ženy a ich skúsenosti. 

Do Jihlavy osobne príde spomínaná Naomi Kawase, výrazná ázijská filmárka, ktorá tu v roku 2005 dostala Cenu za prínos kinematografii. 

Stabilnou súčasťou jihlavského programu sú aj premiéry nových českých a slovenských dokumentárnych filmov. Jedným z nich je aj česko-slovenská koprodukcia Chýbanie režiséra Štěpána Pecha, ktorý sa venuje postave zosnulého konceptuálneho českého umelca so slovenskými koreňmi Jána Mančušku. Česko-slovenskou koprodukciou je takistoOlympijský medzičas režisérky Haruny Honcoop. Hovorí sa aj o viacerých ďalších slovenských snímkach, aj majoritách, ktoré by mala Ji.hlava uviesť, v čase uzávierky však ešte neboli zverejnené. 

Slovensko je tradične zastúpené vo vzdelávacom projekte Emerging Producers, ktorý od roku 2017 vyberá talentovaných producentov a producentky z Európy a jednej hosťujúcej krajiny, aby ich prepojil s ďalšími filmovými profesionálmi zo sféry dokumentárneho filmu. Tento rok je súčasťou projektu Matej Sotník, producent (guča films) a kreatívny riaditeľ distribučnej spoločnosti Film Expanded. 

bar