Slovenským národným kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodný film je debut režiséra Michala Blaška Obeť. Rozhodla o tom Slovenská filmová a televízna akadémia. Tento rok vyberala spomedzi deviatich prihlásených filmov. Film Obeť mal svetovú premiéru na festivale v Benátkach, kde ho uviedli v súťažnej sekcii Horizonty iba ako druhú slovenskú snímku v histórii. Po Benátkach sa Obeťpremietala na festivale v Toronte a v októbri ju čaká ďalší zo špičkových svetových festivalov v Busane (Južná Kórea). Ide o príbeh Ukrajinky Iriny, ktorá žije v Česku. Keď jej syna Igora surovo zbijú rómski útočníci, do boja postupne vstupujú médiá, politika a stupňujúca sa nenávisť a útoky na Rómov. Tie Igora prinútia, aby matke povedal, čo sa v osudnú noc naozaj stalo. Českým národným kandidátom na Oscara je výpravná historická dráma režiséra a scenáristu Petra Václava Il Boemoo najslávnejšom českom skladateľovi 18. storočia Josefovi Myslivečkovi, ktorého stvárňuje Vojtěch Dyk. Film, ktorý vznikol v česko-taliansko-slovenskej koprodukcii a Václav na ňom pracoval viac ako desať rokov, mal premiéru v polovici septembra na festivale v San Sebastiáne. Slovenským koproducentom je Marek Urban zo spoločnosti Sentimentalfilm. Českí akademici vyberali z pätnástich filmov, na druhom mieste v ich hlasovaní skončila Obeť, nakrútená v slovensko-česko-nemeckej koprodukcii.Užší výber 15 zahraničných filmov zverejnia 21. decembra, päticu nominovaných vyhlásia 24. januára a víťaz bude známy 12. marca. 

mak

Jeden z najväčších medzinárodných festivalov klasického filmu v Lyone (Francúzsko), festival Lumière, ktorý sa tento rok uskutoční od 15. do 23. októbra, uvedie vo svetovej premiére digitálne reštaurovanú drámu Martina Hollého z prostredia súdnictva Prípad pre obhajcu (1964) podľa scenára Tibora Vichtu. Rieši sa v ňom prípad znásilnenia a vraždy štrnásťročného dievčaťa, z ktorého je podozrivý pätnásťročný. Festival Lumière upozorňuje na významné diela z histórie kinematografie a dbá o zachovanie ich kontinuity v súčasnosti. V posledných rokoch uviedol viacero slovenských reštaurovaných filmov. Organizátori festivalu vytvorili pred niekoľkými rokmi značku Lumière Classics, ktorá zastrešuje tri programové sekcie venované reštaurovaným filmom: Francúzsky film, Medzinárodné filmy a Poklady a kuriozity. Film Martina Hollého, rovnako ako v minulosti jeho Nočných jazdcov (1981), zaradili organizátori do poslednej z nich. Zámerom sekcie je zdôrazniť dôslednú a aktívnu prácu filmových archívov z celého sveta, ktorých záujmom je obnova a opätovné uvedenie klasických filmov do života. Prípad pre obhajcu je už piatym filmom, ktorý zastupuje slovenskú kinematografiu na lyonskom festivale. V minulosti sa tu premietali spomínaní Noční jazdci(1981), Ľalie poľné (1972) Ela Havettu, Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana a Krvavá pani(1980) Viktora Kubala. Ide o slovenské filmy digitálne reštaurované Slovenským filmovým ústavom. 

mak

Prehliadka oceňovaných filmov z troch najprestížnejších svetových festivalov – z Berlína, Benátok a Cannes – Be2Can sa tento rok na Slovensku koná od 24. do 30. októbra. V programe ja napríklad vlaňajší víťaz benátskeho festivalu, francúzsky film Udalosť režisérky Audrey Diwan. Berlínsky festival zastupuje okrem iných tohtoročný víťaz, španielsky Alcarràs režisérky Carly Simón. A premietať sa budú aj filmy z tohtoročného festivalu v Cannes ako Blízko belgického režiséra Lukasa Dhonta (Veľká cena poroty) či švédsky koprodukčný Chlapec z neba Tarika Saleha (cena za scenár). Celkovo prehliadka uvedie 21 filmov.

mak

Šestnásty ročník Filmového festivalu inakosti sa mal konať od 12. do 17. októbra v bratislavskom Kine Lumière. Keďže to je zatvorené, organizátori hľadali v čase uzávierky náhradné riešenie a festival posunuli na koniec novembra.

mak

V priebehu posledného mesiaca uverejnila EACEA výsledky dvoch výziev, v ktorých boli žiadateľmi alebo partnermi aj slovenské spoločnosti. Vo výzve CREA-MEDIA- 2021- CODEV, uspela ako partner projektu Nepela slovenská spoločnosť  NOVINSKI (žiadateľom bola česká spoločnosť Bedna Films)  a získala podporu na vývoj vo výške 31 619.- EUR. V rámci výzvy CREA-MEDIA-2022-FILMDIST, automatická podpora kinodistribúcie, dostávajú slovenské distribučné spoločnosti celkovú podporu vo výške 934 171,47 eur, z toho : Asociácia slovenských filmových klubov 74 952,82 eur, BONTONFILM  352 773,95 eur, CineMart SK  29 081,42 eur, CONTINENTAL FILM 271 023,22 eur, Magic Box Slovakia  146 595 eur, Film Europe  52 494 eur  a Vertigo Distribution  7 251,06 eur. Ide o sumu vygenerovaného fondu, ktorú bude nutné reinvestovať do distribúcie, alebo produkcie nenárodných európskych audiovizuálnych diel. Všetky slovenské spoločnosti získali doteraz v roku 2022 podporu v rekordnej výške 1 404 482 eur. Všetkým úspešným spoločnostiam gratulujeme. 

vs

Zlatého leva získal na festivale v Benátkach (31. 8. – 10. 9.) film All The Beauty and The Bloodshed(Všetka krása a krv) americkej oscarovej režisérky Laury Poitras. Ide o dokument a v jeho centre je medzinárodne uznávaná umelkyňa a aktivistka Nan Goldin. Film predstavuje niekoľko jej kľúčových diel a zároveň sleduje jej boj za to, aby bola rodina farmaceutov Sacklerovcov potrestaná za svoju chamtivosť a úlohu v rozpútaní takzvanej opioidovej epidémie. Veľká cena poroty patrí francúzskemu filmu Saint Omer režisérky Alice Diop. Ten sleduje súdny proces s matkou obvinenou zo zabitia jej pätnásťmesačného dieťaťa tým, že ho nechala na pláži počas prílivu. Snímka získala aj cenu za najlepší debut. Strieborného leva za réžiu udelili Lucovi Guadagninovi za americko-taliansku roadmovie a príbeh prvej lásky Bones and All (Kosti a všetko). Guadagnino aj tentoraz obsadil Timothéeho Chalameta, ktorý film zároveň produkoval. Herecké ceny si odniesli Cate Blanchett za fiktívnu postavu prvej dirigentky veľkého nemeckého orchestra (Tár, r. Todd Field) a Colin Farrell za úlohu v príbehu o dlhoročnom priateľstve Duchovia Inisherinu režiséra Martina McDonaugha, ktorý zároveň získal cenu za scenár. Zvláštnu cenu poroty udelili väznenému iránskemu režisérovi Jafarovi Panahimu za Kherst Nist (Žiadne medvede). O víťazoch v hlavnej súťaži rozhodovala porota pod vedením herečky Julianne Moore. 

Víťazom druhej súťažnej sekcie Horizonty, v ktorej sa o cenu uchádzala aj Obeť Michala Blaška, sa stala Jang-e jahani sevom (Tretia svetová vojna) iránskeho režiséra Houmana Seyediho. Rozpráva príbeh nádenného robotníka bez domova, ktorý pred rokmi prišiel pri zemetrasení o ženu a syna a teraz sa mu črtá nádej na lepší život. Za jeho stvárnenie ocenili Mohsena Tanabandeha. Cenu za réžiu udelila porota vedená režisérkou Isabel Coixet Tizze Covi a Rainerovi Frimmelovi za rakúsky film Vera. Cenu zaň získala aj herečka Vera Gemma. 

mak

Pod názvom Gallows Bacchanalias, Fractious Fairy-Tales and the Rule of Three: The Cinema of Juraj Jakubisko (Šibeničné bakchanálie, spurné rozprávky a pravidlo troch) sa v Melbournskej cinematéke v Austrálii, tamojšom múzeu filmovej kultúry, koná miniprehliadka filmov Juraja Jakubiska. Najskôr sa tu budú 5. októbra premietať snímky Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a Sedím na konári a je mi dobre (1989), o týždeň neskôr, 12. 10., uvedú Perinbabu (1985) a Kristove roky (1967). Všetky filmy sa budú premietať z digitálne reštaurovaných kópií.

mak

Dvadsiaty šiesty ročník MFDF Ji.hlava, ktorý sa koná od 25. do 30. októbra, ponúkne nové autorské dokumenty, tematické retrospektívy aj filmové experimenty. „Nabitý program ponúkne filmový portrét lezca Adama Ondru, prvý český film vo virtuálnej realite alebo najväčšiu prehliadku filipínskej kinematografie v Európe. Chýbať nebude ani program reflektujúci ruskú agresiu na Ukrajine, tému vojny vo filme, nové snímky arménskej filmovej legendy Artavazda Pelešjana či ukrajinského režiséra Sergeja Loznicu,“ predstavujú program organizátori. Festival tradične uvádza aj slovenské filmy. V čase našej uzávierky bolo známe uvedenie minoritne koprodukčného KaprKódu režisérky Lucie Královej o hudobnom skladateľovi Janovi Kaprovi, ktorého komunistický režim najskôr protežoval, počas normalizácie však nesmel tvoriť. Prvýkrát v histórii je v sekcii Česká radosť zaradený aj VR film – Tmání režiséra Ondřeja Moravca, ktorý uviedli aj na festivale v Benátkach. Moravec sa vo filme pokúsil vytvoriť simuláciu toho, čo sa človeku deje v hlave počas depresie. Súčasťou festivalu je program Emerging Producers, ktorý privíta talentovaných producentov z osemnástich krajín. Slovenskou zástupkyňou bude Tereza Tokárová. Kompletný program Ji.hlavy nájdete na www.ji-hlava.cz.

mak

Velikán francúzskeho filmu, jeden z najvýraznejších autorských hlasov francúzskej novej vlny, režisér Jean-Luc Godard zomrel 13. 9. vo veku nedožitých 92 rokov. Naprieč svojou tvorbou bol výrazne politicky angažovaným filmárom a svoje postoje, prislúchajúce pozícii ľavicového intelektuála druhej polovice 20. storočia, dával radikálne najavo nielen prostredníctvom filmov – otvoreného antikolonializmu, kritiky zahraničnej politiky USA či francúzskej kolonizačnej vojny v Alžírsku, ale aj aktívnou účasťou na protestoch proti francúzskej vláde.

Godard začínal ako filmový kritik v časopise Cahiers du Cinéma spolu s ďalšími (budúcimi) režisérmi novej vlny, ovplyvnenými spoluzakladateľom časopisu a filmovým teoretikom Andrém Bazinom. Godardovým dlhometrážnym debutom bol dnes už kultový film Na konci s dychom (1959), so Jean Seberg a Jeanom-Paulom Belmondom v hlavných úlohách. Ku koncu 60. rokov sa Godard čoraz viac radikalizuje, jeho filmy sa čoraz väčšmi stávajú didaktickým prostriedkom na vyjadrenie myšlienok socializmu či neskôr maoizmu. V roku 1968 zakladá spolu so Jeanom-Pierrom Gorrinom Skupinu Dziga Vertov, ktorej meno je poctou sovietskemu filmárovi, zdôrazňujúc jeho zameranie na triedny boj. Godardova tvorba sedemdesiatych rokov je ovplyvnená predovšetkým tvorivou spoluprácou s jeho poslednou partnerkou – filmárkou Anne-Marie Miéville. V roku 1988 začal audiovizuálny projekt Histoire(s) du Cinéma, ktorý dokončil o desať rokov neskôr a ktorý sa považuje za jeho opus magnum. Od roku 1990 režíroval desať dlhometrážnych filmov, posledným je Kniha obrazov (2018). Jeho posledným verejným audiovizuálnym odkazom je zvučka pre MFDF Ji.hlava (2018). Jean-Luc Godard zomrel asistovanou samovraždou. Medzi jeho najznámejšie filmy patria aj Žena je žena(1961), Žiť svoj život (1962), Pohŕdanie (1963), Alphaville (1965), Bláznivý Petríček (1965), Masculin, féminin (1966), Sauve qui peut (la vie) (1980) či Zbohom jazyku (2014).

bar