Romantická gangsterka, v ktorej sa nestrieľa

Nový film režiséra Rasťa Boroša Čierne na bielom koni zavedie divákov do zabudnutých regiónov južného Slovenska. Nejde však o sociálnu drámu. Filmári vytvorili vlastný svet, inšpirovaný regionálnymi špecifikami aj filmovými svetmi, aby mohli hovoriť o vážnych veciach s humorom. Novinka, ktorá nielen názvom, ale aj expresívnosťou výrazu pripomína tvorbu Emira Kusturicu a bola inšpirovaná aj Akim Kaurismäkim, príde do slovenských kín v októbri.

„Hrdinovia filmu Čierne na bielom koni sú buď obyčajní ľudia, ktorých pýcha núti koketovať so zločinom, prepadnú ilúzii, že peniaze, moc a postavenie sú v živote zásadné, alebo sú to postavy zločincov, ktorí z rôznych dôvodov začnú pochybovať o sebe a o tom, či ich životy postavené na zištnosti a peniazoch vlastne majú zmysel. Motivácie sú nastavené groteskne, lebo najradšej zo všetkého ľudí rozosmievam,“ hovorí pre Film.sk režisér Rasťo Boroš, ktorý je aj autorom scenára. Príbeh zasadil do kraja, odkiaľ pochádza – do regiónov Malohont a Novohrad. Postavy sa pohybujú po Rimavskej Sobote, Lučenci a okolitých obciach. Hlavné úlohy stvárnili Milan Ondrík, Rebeka Poláková, Attila Mokos, Tomáš Mischura, Jana Kovalčiková, maďarský herec Zoltán Mucsi a českí herci Petr Vaněk a Tomáš Jeřábek.

„Rád pracujem s tým, čo dôverne poznám, a baví ma rozprávať na vážne témy v malomestskom prostredí, pretože je to vždy úsmevné,“ vysvetľuje Boroš. „Všetci sa smejú na Fargu bratov Coenovcov, tak ako sa všetci smejú na Tajovského Statkoch-zmätkoch. Malomestské vzťahy sú tragikomické, lebo sú veľmi čitateľné a snaha o akúkoľvek profesionalitu aj v rámci života v podsvetí je tam ilúziou. Vlastné slabosti a obmedzené schopnosti malomestské postavy pri napĺňaní ich snov a ideálov vždy doženú. Je to dobrá pôda na rozprávanie príbehov o prekračovaní morálnych hodnôt, aby sme sa nakoniec naučili nejako lepšie žiť.“

Vo filme sa objaví aj množstvo zvierat. „Vytvárajú nielen atmosféru, ale aj metafory a sú súčasťou reality fiktívneho sveta a reality subjektívnych predstáv, ktoré postavy majú. Využívali sme ich aj ako významotvorné prvky prostredia či symboly bohatstva. Máme bažanty, sliepky, čierne indické kohúty, bieleho arabského plnokrvníka, čierne frízske kone, ovce, mačku a psy,“ opisuje režisér. 

Aj keď je Čierne na bielom koni komédia, v skutočnosti sa v každej z postáv nachádza niečo z Borošovho života, s čím si z nejakého dôvodu nevie poradiť. „Prípadne som si s tým neporadil v minulosti, nie som na to veľmi hrdý a na nečisto si to odžijem vo filme, ktorý je formálne zabalený do atraktívneho žánru, ale pre mňa je do veľkej miery osobnou terapiou, výkrikom existenciálneho zúfalstva aj pevným bodom v živote,“ prezrádza tvorca. „Inšpiratívny je pre mňa pocit, že niekoho rozosmejem. Radosť, ktorú sprostredkuje smiech, je pre mňa pri tvorbe zásadným motorom a smiech umožňuje podať vážne témy tak, aby pri nich divák netrpel.“

Boroš sa po prvý raz ocitol aj v úlohe producenta (spoločnosť LIPSTICK) celovečerného filmu.„Kumulovanie profesií je príšerne náročné, ale i neskutočne oslobodzujúce. Na počkanie treba prepnúť medzi myslením režiséra a myslením producenta. Je to zvláštna schizofrénia, ale mám rád extrémne protiklady. Zrážky kontrastných prvkov vygenerujú vždy niečo zaujímavé,“ ozrejmuje filmár. Podľa vlastných slov mal šťastie na ľudí, s ktorými na filme spolupracoval. „Fascinuje ma, keď sa ľudia, čo film robia, zosynchronizujú do ucelenej entity, ktorá vykazuje prvky živej bytosti. Ako prazvláštny organizmus žije prakticky dva mesiace bez kontaktu s realitou, len vo fiktívnej realite filmu a len pre ňu. Akoby na ten čas skutočný svet stratil akúkoľvek pravdivostnú hodnotu. Takže po každom natáčaní cítim niečo ako abstinenčné príznaky a učím sa vlastne nanovo žiť podľa sociálnych pravidiel a fyzikálnych zákonov skutočného sveta,“ uzatvára režisér. 

Čierne na bielom koni (r. Rasťo Boroš, Slovensko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 880 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 470 500 eur + podpora audiovizuálneho priemyslu: 46 680 eur, vklad RTVS: 120 000 eur, podpora fondu KULT MINOR: 128 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Jaroslava Jelchová
foto: LIPSTICK

Pavúčie príbehy rodiny Websterovcov mieria znova do kín

Celovečerný animovaný poviedkový film Kataríny Kerekesovej Websterovci vo filme bude mať 6. októbra premiéru v slovenských aj českých kinách. Nadväzuje na kriticky aj divácky oceňovaný animovaný seriál Websterovci, ktorý mohli diváci vidieť nielen na obrazovkách RTVS, ale aj ako pásma v kinách.

Katarína Kerekesová začala na projekte o pavúčej rodine pracovať už v roku 2013. Prvé epizódy šesťdielnej série Websterovci mali premiéru v roku 2017 a druhá séria s podtitulom Zo života pavúkov bola uvedená v roku 2019. Počas tohto obdobia sa fikčný svet Websterovcov stal komplexnejším – pavúčia rodina má svoju školu, supermarket i dejiny. V najnovšom poviedkovom spracovaní, ktoré mieri do kín, čaká pavúčiu školáčku Lili z rodiny Websterovcov zatiaľ najväčšie dobrodružstvo – stretnutie s človekom. Malá pavúčica s dievčaťom z ľudského sveta spolu zistia, že pri skutočnom priateľstve na inakosti nezáleží, pretože tajomstvo pravého priateľstva je ukryté niekde inde. Websterovci vo filme sú z formálneho hľadiska kombináciou 3D charakterovej animácie a herectva reálnej detskej herečky Matildy Strussovej. „Ľudské dievčatko predstavuje pre maličkú pavúčicu Lili obra, objekt fascinácie aj strachu. V podstate tej myšlienky je nielen prepojenie technológií, ale aj rozmerov a svetov,“ ozrejmuje autorské rozhodnutie režisérka, scenáristka a producentka filmu Katarína Kerekesová. 

„Websterovcov vo filme tvorí päť epizód, ktoré sú aj epizódami seriálu, ale preplietli sme ich týmto kombinovaným príbehom tak, aby vytvorili celok. To, čo sa Lili naučí alebo dozvie v príbehu epizódy, znamená niečo aj pre prepojovací príbeh. Pôvodne bolo príbehov šesť a film mal osemdesiattri minút, ale s ohľadom na vnímanie detského diváka, sme sa rozhodli film pre kiná skrátiť. Skutočnou tvorivou výzvou bolo vytvoriť plnohodnotný príbeh celovečerného poviedkového filmu z menších námetovo uzavretých epizodických príbehov. Na to, aby sa toľko rozmanitých a plných príbehov mohlo prepojiť do celku, muselo prísť niečo veľké, čo by témam dalo skutočný nadhľad a presah. Ak hovoríme o niečom veľkom, ideálnym riešením je kontext pavúčieho života v našej ľudskej blízkosti. Na podobnosti našich svetov sme stavali všetky príbehy, ale doteraz sme ich neprepájali. Práve príbeh veľkej človečej dievčinky, ktorá je napriek svojej disproporcii taká podobná Lili, sa stáva potrebným spomaleným rytmom, pohľadom do pavúčieho mikrosveta,“ vysvetľuje Kerekesová.

Prvá séria seriálu Websterovci je dostupná na streamovacej platforme Netflix. „Websterovci vo filme budú uvedení aj vo vysielaní RTVS a ČT. Verím, že aj na vybraných streamovacích platformách. Už teraz sa ukazuje, že spojený film má dobrú festivalovú exploatáciu a dostal sa tam, kde by to seriálu nešlo,“ približuje Kerekesová distribučnú stratégiu Websterovcov.

Tvorivý tím sa snaží príbehmi spracovanými vo Websterovcoch vo filme reagovať na aktuálne a naliehavé spoločenské témy a priblížiť detskému publiku napríklad migráciu či nástrahy internetu, venuje sa aj príliš ambicióznym rodičom alebo schopnosti byť skutočne nápomocným. „Témy spracované vo Websterovcoch vo filme sú už možno aj trocha hĺbavejšie a vážnejšie. Súvisí to určite s prežívaním nášho vlastného materstva a vzťahov, ale aj s dianím vo svete okolo nás. Ale napríklad utečeneckú tému sme priniesli dávno pred vypuknutím vojny na Ukrajine a zrazu sa stala pálčivo aktuálnou. Som však presvedčená, že s deťmi treba hovoriť aj o vážnych témach a práve rozprávanie príbehov nám v psychosociálnom rozmere môže veľmi pomôcť. A nezabudnime, že deti sú úžasné, otvorené, kreatívne a vnímavé. Budú tu po nás, nie je nič dôležitejšie, ako s nimi hovoriť,“ dodáva Kerekesová.

Jej spoločnosť Fool Moon je hlavným producentom filmu, koproducentmi sú RTVS, česká spoločnosť PFX a Česká televízia. Anna Vášová, ktorá na predchádzajúcich podobách projektu Websterovci spolupracovala ako dramaturgička, je tentoraz spoluautorkou scenára a jej spoločnosť 13ka je tretím českým koproducentom. 

„13ka, ktorú tvorí duo Anna Vášová a Karolína Davidová, stojí za úspešným krátkym filmom Diany Cam Van NguyenMilý tati a vo vývoji má aj mnohé iné zaujímavé projekty. Spolupráca s Annou Vášovou vznikla práve na autorskom poli. Websterovcov sme spolu začali písať už počas prác na prvých trinástich epizódach, takže pavúčie príbehy sú aj o našich spoločných emóciách, radostiach a starostiach. Anna sa prostredníctvom novozaloženej spoločnosti 13ka stala aj koproducentkou tohto projektu a bolo to veľmi prirodzené. Dokonca hovorí, že založili 13ku kvôli Websterovcom, a nech už je to akokoľvek, 13ka je pre mňa už niečo ako súčasť vlastnej rodiny,“ opisuje Kerekesová. 

Websterovci vo filme (r. Katarína Kerekesová, Slovensko/Česko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 146 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 235 000 eur + podpora audiovizuálneho priemyslu: 108 200 eur, vklad RTVS: 281 600 eur) DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP s 5.1 zvukom

Barbora Nemčeková
foto: Fool Moon

Detské sny schované v čiapke

Nie je to typický vianočný film, ale pre atmosféru malých životných zázrakov, ktoré sa udejú počas jednej vianočnej noci, ho tak možno pokojne nazvať. Nový slovinsko-luxembursko-slovensko-chorvátsky film Čiapka režiséra Slobodana Maksimovića ukazuje deťom, že život nie je vždy ideálny, avšak stále sa oplatí o ňom snívať. 

Osemročného Erika prezývajú v detskom domove Čiapka pre čiapku, ktorú si nikdy neskladá z hlavy. Pravidelne znáša šikanu od starších detí a sníva o tom, že jeho rodičia prestanú piť a on pôjde na Vianoce domov. Namiesto vlastnej rodiny však vďaka výhre v dobročinnej lotérii nakoniec strávi vianočné sviatky v rodine Štedrých. U nich sa spoznáva so šesťročnou Luckou, ktorá si pod stromčekom najviac praje psa a malú sestru. Erik a Lucia sa spolu dostávajú do napínavého dobrodružstva, keď si myslia, že v obývačke prichytili Ježiška, ktorým je v skutočnosti prezlečený zlodej. Erik pochopí, že jeho rodičia sa nezmenia, a Lucka zistí, koho si naozaj praje ako nový prírastok do rodiny.

„V scenári Saše Eržen ma hneď oslovili krásne a magické momenty, ktoré mi v istom zmysle pripomenuli moje detstvo a to, ako som sníval o šťastnom živote. Keď sme pripravovali film, vedel som, že toto nesmieme deťom odoprieť, že im musíme ukázať, že v živote sú náročné veci, ale aj to, že tie sa môžu zmeniť a život môže byť lepší,“ približuje pre Film.sk režisér. „Verím, že žijem, pokým si vo svojom vnútri zachovávam svoje dieťa. Vďaka tomu nebolo pre mňa zložité ponoriť sa do detského myslenia. A som aj otcom dvoch dcér,“ hovorí na margo prístupu k detskému divákovi. „S kameramanom Svenom Pepeonikom sme od začiatku vedeli, že nebudeme deti podceňovať. Tie sú totiž najúprimnejším publikom a nikdy vám nepovedia, že sa im niečo páčilo, ak to nie je pravda. Celý film som sa snažil natočiť z ich perspektívy a tak, aby sa dramaturgia riadila výlučne ich myslením o svete, ich predstavou riešenia problémov a ich vierou v to, čo chcú,“ vysvetľuje Maksimović, pre ktorého bol nesmierne dôležitý už kasting. 

„Deti nie sú herci, ale v niektorých veciach ich prevyšujú. Spomedzi stoviek detí sme vybrali Gaja Črniča a Kaju Podreberšek a ja som vedel, že sú tou správnou voľbou. Trochu som sa obával, či vydržia také náročné natáčanie, ktoré trvalo päťdesiat dní a spolu s prípravami šlo dokonca o polročné obdobie. To je veľmi náročné aj pre profesionálnych hercov, nieto ešte pre deti. Ony navyše chodili aj do školy. Najdôležitejšie pre mňa je, že sa nikdy nepohádali. Užívali si každý deň a smiali sa donekonečna,“ spomína režisér na výzvy, ktoré im pripravilo nakrúcanie. „Pokiaľ vám vo filme hrajú deti, musíte počítať s tým, že budete potrebovať viac natáčacích dní, a myslieť na to, že výber hercov je časovo obmedzený, lebo ony rastú ako z vody. To bol aj náš prípad. Museli sme sa rozhodnúť, či to riskneme a spustíme produkciu uprostred najväčšieho lockdownu, alebo natáčanie odložíme a budeme musieť detských hercov preobsadiť, lebo po roku by už nemuseli vyzerať rovnako,“ ozrejmuje slovenská koproducentka filmu Vanda Raýmanová. Nakoniec sa rozhodli pre prvú možnosť. Nakrúcanie prebiehalo v Ľubľane a Záhrebe v čase pandémie. „Našťastie nikto z nášho pomerne veľkého tímu neochorel a v konečnom dôsledku nám pandémia priniesla jednu výhodu – ulice Ľubľany boli úplne prázdne, čo nám umožnilo zachytiť krásnu výzdobu tým najlepším spôsobom,“ hovorí Maksimović. 

V Čiapke sa predstaví aj slovenský herec René Štúr, ktorý stvárnil postavu Ježiška – zlodeja. Slovenské tvorivé zastúpenie predstavuje aj hudobný skladateľ Michal Novinski a Michal Struss s Ivanou Laučíkovou, ktorí sa postarali o animáciu a VFX. 

„Čiapka je krehký príbeh o detských túžbach a bolestiach, a keďže je to aj mimoriadne dôležitá celospoločenská téma, plánujeme počas distribúcie filmu organizovať aj projekcie pre školy a detské domovy, vytvoriť podcasty pre rodičov a iniciovať odborné diskusie na témy ako šikana, integrácia, vzťahová väzba a podobne. Pevne veríme, že film nám pomôže upriamiť pozornosť na tému emocionálnych potrieb dnešných detí,“ dodáva Raýmanová. 

Čiapka (Kapa, r. Slobodan Maksimović, Slovinsko/Luxembursko/Slovensko/Chorvátsko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 1 882 585 (podpora z Audiovizuálneho fondu: 78 000 eur, vklad RTVS: 30 000 eur) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, blu-ray

Zuzana Sotáková
foto: objectif

Dať životu zmysel

Celovečerný debut Denisa Dobrovodu Katedrála prináša portrét muža, ktorý zasvätil život stavbe chrámu v malej španielskej dedine Mejorada del Campo. Film získal hlavnú cenu na festivale v Krakove a cenu divákov na festivale Cinematik v Piešťanoch. Do slovenských kín príde v októbri.

„Ústrednou témou filmu je príbeh Justa Gallega, španielskeho staviteľa katedrály v Mejorade del Campo. Kladie aj otázky o zmysle života a odvahe žiť v absolútnom kontraste so spoločnosťou, zároveň je príbehom fascinujúcej stavby,“ približuje pre Film.sk režisér Denis Dobrovoda, ktorý je zároveň producentom filmu (Kolsa Films SK) a podieľal sa na scenári. Napísal ho spolu so škótskym novinárom Matthewom Bremnerom.

Španielsky mních Justo Gallego sa po vylúčení z kláštora rozhodol zasvätiť život Bohu tým, že postaví katedrálu. Urobil to bez znalostí z oblasti architektúry a staviteľstva, ale aj bez stavebných povolení, s využitím odpadových alebo recyklovaných materiálov. „Ľudia z Mejorady del Campo, čo bola vtedy malá dedina neďaleko Madridu, si dlho mysleli, že sa v kláštore zbláznil – pretože zo dňa na deň začal v poli kopať obrovskú jamu,“ vysvetľuje Dobrovoda. „Navyše všetci vedeli, že pre občiansku vojnu neukončil ani prvý stupeň základnej školy. Z finančných dôvodov bol nútený používať namiesto stavebného materiálu odpad, čo vyvolávalo ďalšie pochybnosti. No on celé desaťročia pracoval šesť dní v týždni. A ľudia v dedine a okolí začali veriť, že katedrálu možno naozaj postaví.“

„Od prvého stretnutia s Justom Gallegom po dokončenie postprodukcie ubehli štyri roky a z filmárskeho hľadiska to bola obrovská skúsenosť. V prvých rokoch nám ako debutantom nepomohla žiadna inštitúcia, či už ide o financie, alebo o know-how. Neskôr sme získali podporu z amerického ScreenCraft Film Fund Grant a dostali sme sa na dok.incubator, ktorý nám veľmi pomohol,“ozrejmuje režisér a dodáva, že realizáciu filmu trochu skomplikovalo aj to, že protagonista nemal rád publicitu, ktorú mu katedrála priniesla. Postupne sa však pred filmármi otvoril.

„Čas strávený s Justom bol vzácny. Jeho život bol tak veľmi odlišný od toho, s čím sa človek bežne stretáva, že nám to nutne nastavilo zrkadlo. Jeho odpovede na otázky o zmysle života a o tom, ako by sme mali pristupovať k času, ktorý nám ostáva, si budem pamätať navždy,“ opisuje Dobrovoda. „Veľmi rád spomínam aj na to, ako sme mu prvé dni pomáhali na stavbe a videli, s akou úžasnou energiu pracoval, hoci mal viac ako deväťdesiat rokov. Navyše mal zvláštny zmysel pre humor, ktorému ľudia z jeho okolia nerozumeli, ale mňa veľmi často rozosmial. Ktokoľvek by čakal, že je to suchár, ktorý iba recituje verše z Biblie, mýlil by sa. Jeho osobnosť bola fascinujúca – tak ako jeho katedrála.“

„Na dokumente sme začali pracovať, keď mal Justo Gallego deväťdesiatdva rokov. Katedrála bola vedená ako čierna stavba a hrozilo, že ju zbúrajú. Nikto nevedel, nakoľko kvalitne je postavená, a Justo na nej ešte stále pracoval. Naším cieľom teda bolo zachytiť poslednú kapitolu jeho príbehu. V priebehu natáčania sme však stretli množstvo ľudí, ktorí ho počas jeho života točili, a rozhodli sme sa do filmu zapracovať aj tento materiál s cieľom vytvoriť komplexnejšiu mozaiku jeho života,“vysvetľuje Dobrovoda.

Justo Gallego zomrel minulý rok v novembri vo veku deväťdesiatšesť rokov. Jeho katedrála stále stojí. „Možno len preto, že Mejorada del Campo nemá žiadnu inú turistickú atrakciu, no jej osud je otázny,“myslí si režisér. Film bude distribuovať spoločnosť Film Expanded.

Katedrála (r. Denis Dobrovoda, Slovensko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: Producent rozpočet nezverejnil, film nebol podporený z verejných zdrojov.
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Jaroslava Jelchová
foto: Kolsa Films SK

Letci RAF archívnym obrazom a vlastnými slovami

Príbeh československých letcov RAF Františka Fajtla a Filipa Jánskeho, jedného stíhača, druhého strelca v bombardéri, vyskladali tvorcovia filmu Let domov iba z archívnych záberov, literárnych spomienok, ktoré obaja letci zanechali, a hudby skomponovanej priamo pre film slovenským hudobníkom Stroonom. Dokumentárna snímka Let domov vznikla v česko-slovenskej koprodukcii a do slovenských kín príde koncom októbra.

„Film sme skladali z výnimočne dobrých komponentov,“ hovorí strihač Šimon Špidla v tlačových materiáloch k snímke. „Ako prvé to boli texty pánov Fajtla a Jánskeho, ktorí bez nadsádzky ovládali rovnako dobre pero ako guľomet. Ako druhé sme mali k dispozícii zábery z archívov z celej Európy. Mimoriadne vydarený bol materiál od československého režiséra Jiřího Weissa a jeho britského kameramana. A nakoniec nám od samého začiatku dodával do strižne hudobné skladby Stroon. Z takého základu sa potom celková kompozícia buduje s radosťou,“ povedal Špidla. Úlohou filmárov bolo podľa neho vytvoriť s pomocou filmových prostriedkov a divákovej imaginácie svet, o ktorom dvojica protagonistov rozpráva. „Je to, samozrejme, úloha, v ktorej sa musíte spoliehať na svoj cit, nikto vám nepovie: Áno, presne takto to bolo.“

Podľa režiséra Tomáša Bojara, keď sa povie historický dokumentárny film, mnoho ľudí dopredu očakáva najmä poučenie či dokonca istú informačnú smršť. „My proti poučeniu nič nemáme, naopak. Iba k nemu chceme dospieť skôr okľukou a hlavne naozaj zapojiť diváka do hry. Ukázať mu toho pokojne relatívne málo, ale zato poriadne. A hlavne ho to všetko nechať naozaj zakúsiť,“ povedal Bojar, ktorý je ako režisér podpísaný napríklad pod dokumentmi FC Roma (2016, spolu s Rozáliou Kohoutovou), Mimořádná zpráva (2018) či Zkouška umění (2022, spolu s Adélou Komrzý).

Ako celý nápad na film, ktorý sa v Česku uvádza pod názvom Good Old Czech, vlastne vznikol, prezradil producent Gordon Lovitt. „Pre mňa ako človeka s britským aj českým občianstvom boli Česi a Slováci slúžiaci počas druhej svetovej vojny v radoch RAF témou, na ktorej som chcel pracovať. Pri spolupráci s Tomášom Bojarom na inom projekte som zistil, že jeho dedko slúžil v RAF. Čoskoro bolo jasné, že Tomáš je tým pravým, s kým sa do takého projektu pustiť,“ cituje presskit k filmu Lovitta. „Kľúčové bolo nájsť pre film správnu formu. Od začiatku, aj vďaka mojej znalosti Tomášových filmov, bolo jasné, že nepôjdeme štandardnou cestou historického dokumentu a hovoriacich hláv,“ dodal producent, podľa ktorého si režisér dobre vybral dvojicu protagonistov. „Ide o odlišné osobnosti, ktoré bez toho, že by sa počas vojny stretli, absolvujú paralelnú cestu vojnovou Európou. Obaja majú skvelú schopnosť opisovať, čo okolo seba vidia a čo prežívajú. Navyše Tomáš, ktorý je výborným observačným dokumentaristom, našiel spôsob, ako túto pozorovateľskú rolu prirodzene preniesť na letcov – pomocou ich vnútorných hlasov. Celý príbeh je rozprávaný jedinečným spôsobom iba pomocou dobových archívnych záberov, čo diváka prenáša v čase a umožňuje mu všetko prežiť spolu s obomi hrdinami.“

Vnútorné monológy dvojice hrdinov nahovorili Jan Foukal a Miroslav Pecháček, na scenári spolupracoval spisovateľ a scenárista Marek Šindelka, zvuk mal na starosti Václav Flegl a hudbu skomponoval Stroon. „Práca na hudbe do tohto filmu bola pre mňa neskutočne napĺňajúcim procesom a dávala mi všetku slobodu, ktorú autor potrebuje. Svedčí o tom aj to, že množstvo vytvorenej muziky by vystačilo takmer na dva filmy,“ povedal hudobník, ktorý pri komponovaní vychádzal zo zvukov nachádzajúcich sa v použitých archívnych záberoch.

Film vznikol v produkcii NOW Productions, koproducentmi sú Česká televízia, RTVS, ARTICHOKE a KM Plus Media.

Let domov (Good Old Czechs, r. Tomáš Bojar, Česko/Slovensko, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 206 818 eur (vklad RTVS: 14 000 eur, vklad Ministerstva obrany SR: 15 000 eur ) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Matúš Kvasnička
foto: ARTICHOKE

Hľadajú lásku a porozumenie

Ôsmi ľudia, ktorí sa museli popasovať s psychickým ochorením, sú hrdinami nového slovensko-českého dokumentárneho filmu Drsne a nežne. Do kín ho v októbri uvedie Asociácia slovenských filmových klubov.

Úspešný podnikateľ v potravinárstve, komparzistka v Hollywoode, študentka estetiky či študent matematiky jedného dňa zistili, že už nie sú tými, kým boli, pretože dianie v ich hlave ovláda akési ich alter ego. Týchto ľudí s rôznymi osudmi spojila vážna psychická choroba, ktorá sa prejavila až v dospelosti.   

Všetci, samozrejme, hľadali pomoc psychiatrov. Tí u nich zistili rôzne diagnózy – paranoju, schizofréniu, depresiu či iné psychické  ochorenie. S chorobou sa však museli popasovať aj sami. Napriek vážnym problémom, s ktorými denne zápasia otvorili svoje príbytky a dušu režisérovi Ľubomírovi Šteckovi, ktorý zmapoval ich životy. 

Keď Ľubomír Štecko začal film pripravovať, narazil na problém. Ľudia, ktorí ho zaujali, v ňom nechceli vystupovať, lebo sa báli reakcie okolia. „Stále totiž funguje predstava, že duševne chorý človek je vlastne potenciálne nebezpečný blázon,“ vysvetľuje Štecko. „Musel som sa s nimi najprv ľudsky zblížiť, stať sa doslova ich dôverným priateľom, pred ktorým môžu byť otvorení a úprimní, pretože vedia, že ich trápenie nezneužije.“ Keď sa konečne začalo nakrúcať, realizáciu filmu prerušilo vážne zranenie a následná dlhotrvajúca práceneschopnosť režiséra. Počas nej sa odohrali viaceré dôležité udalosti, ktoré tvorili základný koncept filmu, a tak ho musel zásadne prepracovať a nájsť nových protagonistov. 

Ako vôbec vznikol nápad na film? „Fungovanieʻ ľudskej hlavy a problémy ľudskej psychiky ma zaujímajú dlhé roky. Okrem iného som s touto tematikou nakrútil viacero filmov pre ministerstvo zdravotníctva či Asociáciu zdravotne postihnutých ľudí. Keď som pre svojich priateľov výtvarníkov ako bezplatnú službu nakrúcal ich workshopy, v ktorých sa venovali psychicky chorým, objavil som medzi nimi viacero talentovaných ľudí so zaujímavými osudmi,“ „Mimochodom, tento problém sa netýka zanedbateľného množstva ľudí. Ako vyplýva z oficiálnych štatistík, každý šiesty človek v Európskej únii trpí duševnou poruchou alebo chorobou. Spolu je to takmer 84 miliónov ľudí. Navyše psychicky chorých dramaticky pribúda,“ hovorí Štecko.

Filmom chce poukázať aj na to, že psychické ochorenie nemusí byť len deštruktívne. „Dokazuje to množstvo významných umelcov, ktorým práve psychické choroby pomohli k originalite,“ hovorí. Aj hrdinovia jeho filmu objavili v sebe vďaka psychickej chorobe umelecký,  výtvarný či literárny talent. 

Film tvorcovia komponovali ako symfóniu. „Prelínajú sa tu viaceré motívy. Niekde nadväzujú na predchádzajúci motív, niekde sú, naopak, v kontraste. Snažili sme sa, aby nevytvárali chaos, aby sa vzájomne dopĺňali a spolu tvorili dynamický a harmonický celok – podobne ako je to pri fúge, v ktorej rôzne melódie a motívy spoločne vytvárajú originálnu harmóniu. Rôzne príbehy našich filmových hrdinov zjednocuje kľúčový motív – hľadanie lásky a porozumenia u partnerov, ktorí im môžu pomôcť prežiť ďalšie roky,“ vysvetľuje režisér. „Podobný dramaturgický koncept sme použili aj pri sekvenciách jednotlivých osôb. Ich príbehy sme nerozprávali priamočiaro, ale každú sekvenciu sme skladali z rôznych, často kontroverzných záberov z rôznych období,“ hovorí Štecko. Vznikla tak akási „koláž“, z ktorej si divák sám vyskladá význam a je „spoluautorom“.

„Divák sa v našom diele stane autentickým účastníkom zaujímavých životných príbehov skutočných filmových hrdinov, ktorých sme sledovali niekoľko rokov. Zažije s nimi viaceré dramatické situácie, zároveň aj ich snahu vyrovnať sa s trápením, ktoré im nevyspytateľná duša pripravila. Rovnako bude dôverným svedkom ich hľadania lásky, ktorá im môže dať nádej, aby predčasne neukončili svoj život,“prezrádza režisér a dodáva, že tieto životné príbehy stojí za to si pozrieť, pretože nikto nevie, či niekedy aj v ňom „náhodou v jeden deň neožije aj tajomné alter ego“.

Drsne a nežne (r. Ľubomír Štecko, Slovensko/Česko, 2022) 
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 123 000 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 55 000 eur)
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, MP4, DVD 

Matúš Kvasnička
foto: ALEF FILM & MEDIA

Keď sa život zrazí s koňom 

Aspoň raz za život dôjde človek do bodu, keď sa rozhoduje, či pokračovať v zabehnutom, bezpečnom, no nenaplnenom žití, alebo sa odhodlať na zmenu a začať odznova. Práve na takejto životnej križovatke sa ocitá hlavná postava nového česko-slovenského filmu režisérky Alice Nellis Buko, ktorý v októbri vstupuje do našej kinodistribúcie.

Jarmile sa v pomerne pokročilom veku zmení celý svet – po strate manžela sa presťahuje z mesta na dedinu a po prvýkrát je nútená vziať veci do vlastných rúk. Impulzom na prehodnotenie jej doterajšieho, viac-menej pasívneho a odovzdaného životného postoja je nečakaný posmrtný dar od jej muža – vyslúžený cirkusový kôň Buko. Pre Jarmilu sa začína nová kapitola života, v ktorej sa spolu s autistickou susedkou Terezou, so susedom Karlom a jeho matkou i svojimi deťmi a vnúčatami snaží zabývať na novom mieste a nájsť si cestu k Bukovi. No najprv musí Jarmila nájsť cestu sama k sebe a ku svojim pocitom, ktorým sa doteraz úspešne vyhýbala s pomocou bezduchých televíznych programov. 

„Skôr si našla téma filmu mňa ako ja ju. Chováme kone a s tým, ako človek postupne rieši ich najrôznejšie problémy, zisťuje, že väčšina ,ichʻ problémov sú vlastne naše a súžitie s koňom ich len ukáže alebo umocní. Kôň vie, kedy sa bojím, kedy som naštvaná, alebo kedy som naštvaná a snažím sa tváriť, že som v pohode. Kôň ocení, keď sa tvárim tak, ako sa naozaj cítim. Aj keby to nebolo na prvý pohľad pekné. A najväčšou odmenou je pre neho človek, ktorý je v pohode sám so sebou, čo je stav pre našu generáciou a súčasnú dobu skutočne vzácny,“ hovorí režisérka a scenáristka, pre ktorú je Buko autorskou snímkou; vracia sa s ňou po niekoľkoročnej režisérskej pauze. „Kôň je pre mňa zrkadlom toho, čo sa deje vo mne. Asi preto som zvolila koňa ako partnera pre hlavnú postavu, ktorá sa snaží nájsť cestu životom vo chvíli, keď sa jej všetky starostlivo vystavané plány zrútili a na nové si ešte netrúfa. Žáner temnej, ľahko absurdnej komédie mi dovoľuje baviť sa s vecami, ktoré by mohli človeka za normálnych okolností skôr deprimovať, umožňuje mi pozerať sa na svet s nadhľadom.“ 

Podľa slovenskej koproducentky filmu Mirky Grimaldi je Buko príbehom o základných veciach nášho života. „Buko je krásny, ale zbytočný. Svojou existenciou pripomína, ako strácame kontakt s krajinou, prírodou, univerzom. Pri stretnutí s ním sa citliví a zraniteľní hrdinovia príbehu opäť stávajú sami sebou, objavujú vlastnú prirodzenosť, svoje schopnosti, začínajú si dôverovať a nadväzovať medzi sebou priateľstvá. Každá postava sa vyrovnáva s osamelosťou po svojom, ale vystúpiť z nej môže len vďaka ostatným. Toto pripomenutie potreby vzájomnej spolupatričnosti dnes, v časoch čoraz väčšej vzájomnej izolovanosti, dostáva nový zmysel. Verím, že divákom pomôže objaviť vlastnú ľudskosť,“ hovorí pre Film.sk Grimaldi, ktorá vo filme objavila spojitosť s príbehmi vo svojom bezprostrednom okolí. „Scenár ma okamžite oslovil svojou ľudskosťou a je mi aj nesmierne blízky. Moja mama, šesťdesiatročná zubárka, sa práve vyrovnáva s odchodom detí z jej mesta i s príchodom dôchodku. Začína sa rozhliadať po nových koníčkoch a hľadá nový zmysel života. Moja teta sa k šesťdesiatke blíži a nedávno si kúpila koňa. Mala som teda pocit, akoby to bol scenár z našej rodiny – odpozorovaný, presný v dialógoch a humore. Vidím a cítim, že tento film je dôležitý nielen pre túto osobnú rovinu, ale najmä pre tému hľadania novej cesty, zmyslu života.“

V hlavnej úlohe sa predstaví oceňovaná herečka Anna Cónová, ktorú v domovskom Česku poznajú skôr ako divadelníčku. Práve jej tvár menej známa na filmovom plátne a herecké kvality oslovili Alicu Nellis. „Hlavná postava v sebe nesie určité tajomstvo, ktoré budeme môcť spolu s divákmi postupne odhaľovať. Cónová je nielen vynikajúca herečka, ale aj nesmierne zaujímavý človek, ktorého nie je ľahké prečítať na prvý pohľad. A práve to sa mi veľmi páčilo,“ ozrejmuje režisérka. Okrem Cónovej sa vo filme objavia aj známi herci Martha Issová, Petra Špalková či Jan Cina, zo slovenských možno spomenúť Janu Oľhovú či režiséra Martina Šulíka, ktorý bol zároveň aj dramaturgom filmu.

Nakrúcalo sa v českej oblasti Máchův kraj umiestnenej v pôvabnom prostredí lúk, hájov a lesov. „Krajšie miesto na prácu si asi nedokážem predstaviť. Prípravy na film prebiehali tak, že sme s najužším štábom a rodinou odišli priamo na miesto a tam niekoľko týždňov pracovali na technickom scenári a postupne sa zoznamovali s miestnymi susedmi, ktorí sú, mimochodom, skvelí,“ dodáva Alice Nellis. 

Buko (r. Alice Nellis, Česko/Slovensko, 2022) 
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 816 770 eur (podpora z Audiovizuálneho fondu: 45 000 eur, vklad RTVS: 51 688 eur) 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP

Zuzana Sotáková
foto: GRIMALDI PRODUCTION

Návrat k vlastným koreňom

Život zasvätil odhaľovaniu tajomstva ľudského génu a pritom nevedel, akú má sám identitu. Objavil ju súhrou náhod po desaťročiach bádania. Identita ES je nový dokument českej scenáristky a režisérky Aleny Činčerovej o neuveriteľnom príbehu jedného z najuznávanejších svetových imunológov a genetikov Emila Skameneho. 

V roku 1968 emigroval z Československa do Kanady, kde žije úspešný a plodný profesijný život. Napísal viac ako 280 publikácií a štúdií z oblasti genetiky, imunológie a metabolických porúch, získal desiatky ocenení a môže sa hrdiť vyznamenaním od (už zosnulej) britskej kráľovnej Alžbety. Identita špičkového vedca Emila Skameneho má však aj druhú, osobnú, stranu, ktorá je nemenej fascinujúca. Narodil sa počas druhej svetovej vojny v haličskej Bučači ako Emil Kleiner židovským rodičom. Jeho rodičia zomreli pri pogrome necelé dva roky nato, avšak ešte predtým sa im podarilo zariadiť, aby bol ich syn neuveriteľne dramatickou cestou dopravený do Prahy. Zo všetkých 16-tisíc bučačských Židov prežili vojnu len štyria ľudia. On bol jeden z nich.

„Počas mnohých rokov pôsobenia na poli dokumentárneho filmu som sa stretla so stovkami ľudských príbehov. Niektoré boli všedné a obyčajné, iné prekypovali zvratmi a rozmanitosťou. Jeden mi priam vyrazil dych,“ hovorí režisérka Činčerová, ktorá sa s profesorom po prvýkrát stretla pred dvadsiatimi rokmi. „Vedela som o ňom, že je úspešným vedcom. Objavil napríklad gén náchylnosti na tuberkulózu. Mal dokonca za svoje objavy dostať Nobelovu cenu. To samo by vydalo na zaujímavý dokument. Potom sme boli s dcérou na večeri v Montreale, kde nám rozprával svoj neuveriteľný životný príbeh. Okamžite som to túžila sfilmovať. Cítila som, že je to silná téma na hraný film alebo dokudrámu,“ pokračuje autorka. Jednoduché to však nebolo, do hry vstúpili problémy s produkciou a so zháňaním financií, čím sa odďaľovalo nakrúcanie. „Oslovili sme viacerých finančných partnerov, žiadali peniaze na fondoch, ale neúspešne. Zlom nastal, keď príbeh zaujal ostravskú producentku Českej televízie Lenku Polákovú. Následne sme získali podporu zo Štátneho fondu kinematografie ČR na vývoj, z Nadačného fondu Praha, z Českej televízie a investovali sme financie zo súkromných zdrojov všetkých producentov filmu, aby sme dali dokopy dostatočné množstvo peňazí a film dokončili. Podporu zo slovenského Audiovizuálneho fondu sme nezískali. Členovia komisie sa vyjadrili, že to je síce zaujímavý príbeh, ale zdal sa im málo filmový. Našťastie sa ich ,predpokladʻ nepotvrdil a tento dokument je silným filmovým zážitkom, ktorý si diváci budú môcť pozrieť už čoskoro v kinách alebo na televíznej obrazovke v RTVS, ktorá film odvysiela budúci rok,“ približuje pre Film.sk slovenská koproducentka filmu Silvia Panáková. Tá sa k projektu pripojila spolu s českým producentom Viktorom Schwarczom v roku 2016. 

Väčšia časť filmu sa nakrúcala v Montreale a v Česku, prevažne v Prahe. Dôležitá bola aj práca s archívnymi materiálmi. „Bola zložitá, ale aj úžasne prínosná a objavná. Príbeh stratenej a nájdenej identity profesora Emila Skameneho je príbehom holokaustu. Dokumentov na túto tému som už videla mnoho, ale očité svedectvá, ktoré pred rokmi zaznamenala Spielbergova nadácia so stovkami Židov, čo prežili holokaust, to je naozaj sila. Medzi nimi bolo i svedectvo pani Friederiky Skamene, adoptívnej matky pána profesora, o tom, čo sa dialo počas druhej svetovej vojny Židom v Bučači. Vtedy to bola súčasť Poľska, dnes Ukrajiny. Tam sa narodil Emil Skamene,“ približuje Činčerová a pokračuje: „Natočili sme aj akoby archívne reminiscencie na prvé mesiace jeho života. Sám si to, samozrejme, nepamätá a plnú pravdu sa dozvedel až v dospelosti. A podvedome sa snaží dokázať, že záchrana jeho života mala cenu.“

„Investigatívne pátranie po stratenej totožnosti so štylizovanými hranými scénami a intímnejší pohľad na tajomstvo génov prináša divákom atraktívny a mimoriadny príbeh o jednom ľudskom osude, ktorý mohol byť aj náš vlastný,“ myslí si Panáková, podľa ktorej je nájdenie vlastných koreňov základom stability každého človeka. „Kto nepozná svoju minulosť, ťažko čelí budúcnosti. Aj profesor Skamene mal podobný pocit. Napriek tomu, že sa mu v živote darilo a vo svojom odbore dosiahol medzinárodné úspechy, celý život cítil, že mu do jeho genetickej mozaiky niečo chýba. A boli to odpovede na základné otázky každého z nás – kto sme, kto sú naši rodičia a odkiaľ pochádzame. Film získal už niekoľko medzinárodných cien ako najlepší dokument a ja si myslím, že to bolo aj preto, lebo je dojímavou výpoveďou o netradičnom ľudskom osude a o nezlomnej viere vo vlastnú intuíciu.“

Identita ES (r. Alena Činčerová, Česko/Slovensko/Kanada, 2022)
CELKOVÝ ROZPOČET FILMU: 179 188 eur 
DISTRIBUČNÉ NOSIČE: DCP, mp4

Zuzana Sotáková
foto: ARINA