Katarzyna Surmiak-Domańska: Kieślowski v detaile
(preklad Miroslav Zumrík, Absynt, 2022, 622 str)

„Nikdy som nesníval o robení filmov,“ povedal na sklonku svojej kariéry slávny poľský režisér Krzysztof Kieślowski. Na filmárčinu sa vraj dal preto, lebo mal pocit, že štúdium filmu mu pôjde ľahko a nebude si vyžadovať mimoriadnu námahu. Keď sa však na školu pokúšal dostať celé tri roky, prebudila sa v ňom aj určitá ambicióznosť. „Nechcel som sa stať filmárom, ale veľmi som si chcel dokázať, že sa ním môžem stať,“ hovorí v knihe Kieślowski v detaile, ktorá vyšla v slovenskom preklade Miroslava Zumríka. 

„Oco nikdy nepočítal s úspechom. Očakával porážku, vždy bol na ňu pripravený,“ hovorí Marta Kieślowska, režisérova dcéra. Dodáva, že pre porážku mal vyhradený špeciálny výraz tváre – istý druh pokorného úsmevu. V knihe nájdeme mnoho podobných detailov, ktoré približujú Kieślowského najbližší aj archívne materiály či mnoho citátov z dobových recenzií, a autorka z nich zručne tká obraz otca, človeka, tvorcu, ale i socialistického Poľska či éry kina morálneho nepokoja. Vyše 600-stranová kniha na pomedzí biografie a reportáže, ktorá čerpá z bohatých zdrojov, mapuje cestu režiséra až na vrchol. Zo škatuľky „lokálny tvorca bez väčších perspektív, pri ktorého mene sa v Cannes prevracia očami od nudy“ (ako to opisuje Krzysztof Zanussi), až do kategórie geniálnych filmárov a miláčikov francúzskej kultúrnej tlače, ktorému v Cannes tlieskajú pätnásť minút postojačky. Diváci sa ho pri stretnutí pýtajú, ako žiť, a v jeho farebnej trilógii hľadajú zakódované odpovede na základné existenciálne otázky. V neposlednom rade kniha zachytáva Kieślowského aj ako tvorcu, ktorý „uviazol v pasci vlastnej rastúcej legendy“ a ktorého film Tri farby: Červená, pasovaný v roku 1994 za favorita festivalu v Cannes, odchádzal nielen bez Zlatej palmy (získal ju Quentin Tarantino s Pulp Fiction), ale bez akejkoľvek ceny. Nie preto, že by to bola zlovôľa poroty pod vedením Clinta Eastwooda, ale preto – ako neskôr prezradí ďalší porotca Kazuo Ishiguro –, že film sa porote zdal slabý, prekombinovaný, zacyklený v banalitách. Kieślowski v detaile nestavia tvorcovi pomník. 

Popredná poľská reportérka Katarzyna Surmiak-Domańska venovala príprave knihy tri roky. Prešla korešpondenciu, ďalšie písomnosti, ale aj audiovizuálne materiály súvisiace s Kieślowským, viedla rozhovory so zhruba stovkou ľudí, ktorí sa s ňou podelili o svoje spomienky a svoj pohľad na jedného z najuznávanejších poľských režisérov. Výsledkom je impozantný obraz sveta filmu a portrét režiséra i jeho doby. 


Marek Leščák, Martin Šulík (zost.): Rozhovory o filme
(Slovenský filmový ústav, VŠMU, 2022, 200 s.)

Scenárista Marek Leščák a režisér Martin Šulík, obaja aj pedagógovia VŠMU, iniciovali rozhovory poslucháčiek a poslucháčov Filmovej a televíznej fakulty VŠMU so skúsenými filmármi a vytvorili z nich publikáciu Rozhovory o filme„Podľa nás je najlepšou formou výučby rozhovor a spoločná tvorba. Osvojovanie si filmárskeho umenia vnímame ako nepretržitý dialóg, v ktorom je prítomné objavovanie historických súvislostí, výmena teoretického poznania, ale hlavne odovzdávanie si životných a praktických skúseností,“ vysvetľujú v úvode publikácie. „Chceli sme vytvoriť priestor na medzigeneračný dialóg, v ktorom sa budú spoznávať, deliť o svoje vedomosti a zážitky.“

Študenti sa v knihe rozprávajú o filme s režisérmi Markom Škopom, Petrom Bebjakom, Ivanom Ostrochovským, Pavlom Korcom, Dušanom Trančíkom a Stanislavom Párnickým a so scenáristami Dušanom Dušekom, Ondrejom Šulajom a Jozefom Paštékom. 


Martin Kaňuch (zost.): Stopy začiatkov
(Asociácia slovenských filmových klubov, Slovenský filmový ústav, 2022, 208 s.)

Zborník príspevkov z 20. československej filmologickej konferencie, ktorá sa konala vlani v októbri v Krpáčove, ponúka texty takmer dvadsiatky autorov. „Hlavná téma (...) sa v kontexte pripomínania 100. výročia zrodu slovenskej kinematografie dotýkala jedného z jej kľúčových fenoménov: vymedzovania počiatkov, pôvodnosti, prvosti, bodov pripojení i zlomov, reštartov, období progresu, kríz i normalizácií,“ píše v úvode zostavovateľ Martin Kaňuch. Petra Hanáková píše o pofebruárovom reštarte slovenskej kinematografie, Martin Ciel sa venuje začiatkom filmovej propagandy v Československu, Juraj Malíček píše o paralelách medzi dvomi prvými slovenskými animovanými filmami Zbojník Jurko (r. Viktor Kubal, 1976) a LokalFilmis (r. Jakub Kroner, 2015). Ďalšími autormi sú Jana Dudková, Martin Palúch, Ján Kralovič, Martin Boszorád, Katarína Mišíková, Michal Babiak, Zuzana Nemčíková, Monika Mitášová, Marian Zervan a českí filmológovia, ako Petr Mareš, Barbora Kaplánková, Jana Bébarová, Luboš Ptáček, filozof Josef Fulka a publicista a prekladateľ Josef Rauvolf.

Matúš Kvasnička